Obsah (5)

§ 2§ 244§ 1§ 35§ 3

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/119/2020 Identifikačné číslo spisu: 1114221294 Dátum vydania rozhodnutia: 13.07.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 2zákona č.

514/2003 Z. z., hoci túto v odôvodnení rozsudku formálne cituje, ustanovenia článku 2, článku 18 ods. 2 písm. d/, článku 46 ods. 2 a 3 a článku 142 Ústavy Slovenskej republiky,

§ 244a nasl.

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu vydania rozsudku v správnom súdnictve o zrušení personálneho rozkazu ministra a rozhodnutia ministerstva o rozklade, t. j. ku dňu 29. januára 2013,

§ 1ods.

1,

§ 2ods.

2 a 4,

§ 35ods.

2 zákona č. 73/1998 Z. z. účinného ku dňu 25. júla 2011,

§ 2a § 4 ods.

3 zákona č. 171/1993 Z. z.) a správne určenú právnu normu nesprávne vyložil (

§ 2ods.

1,

§ 3zákona č.

73/1998 Z. z. zákona č. 575/2001 Z. z.) a na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (

§ 1písm.

a) zákona č. 514/2003 Z. z.).

1. V rámci posudzovaného vzťahu nerozhodoval nadriadený o jeho žiadosti vyplývajúcej zo služobného pomeru (napr. o cestovných náhradách, o čerpaní dovolenky, o uvoľnenie zo služobného pomeru a pod.). Postupom podľa v tom čase účinného ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. konal minister vnútra priamo zo zákona v rámci výkonu jeho verejnej moci s odvolaním sa na jeho právomoc vyplývajúcu z citovaného ustanovenia. Svoje rozhodnutie (personálny rozkaz) č. 307 zo dňa
2. júla 2011, navyše odôvodnil dôležitým záujmom služby, nie konkrétnymi dôvodmi preloženia týkajúcimi sa jeho osoby, ako policajta alebo zastávanej funkcie. Už samotný pojem personálny rozkaz v sebe obsahuje výrazný prvok štátnej moci. Personálny rozkaz ministra a rozhodnutie ministerstva vnútra o rozklade sa v úvodnej časti odvolávajú na zákonné

vymedzujúce rozsah a spôsob ich konania (v súlade s princípom legality štátnej moci) a to

§ 35ods.

2 a

§ 244zákona č.

73/1998 Z. z. a boli opatrené úradnou pečiatkou so štátnym znakom v priemere 36 mm s označením Ministerstva vnútra SR ako štátneho orgánu, nie „služobnou pečiatkou“ ministerstva. Personálny rozkaz ministra vnútra o jeho prevedení (ako i následné rozhodnutie o jeho rozklade) predstavuje autoritatívne rozhodnutie, ktoré vydal ako orgán s mocenskou autoritou v oblasti verejnej správy.

1. Správnosť dovolacieho záveru podporuje aj skutočnosť, že tieto rozhodnutia preskúmaval súd v rámci správneho súdnictva. Pokiaľ v jeho konkrétnom prípade Krajský súd Bratislava konal a rozhodol o zrušení rozhodnutí ministra a ministerstva vnútra rozsudkom zo dňa
2. januára 2013 sp. zn. 3S/256/2011 z dôvodov tam uvedených, je nesporné, že títo boli pri svojom rozhodovaní nositeľmi verejnej moci.
3. V predmetnom spore sa žalobca domáhal náhrady škody od štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; k vzniku škody (ušlá mzda) podľa žalobcu došlo v dôsledku personálneho rozkazu ministra vnútra SR, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie a následne vydaným potvrdzujúcim rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu spolu s príslušenstvom. Ustálil, že v danom prípade sa jedná o spor súkromnoprávnej povahy, preto patrí právomoc rozhodovať o nároku žalobcu súdom v civilnom sporovom konaní. Ďalej konštatoval, že rozhodnutie ministra ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, od ktorých žalobca odvíja svoje nároky, boli vydané v rámci výkonu verejnej moci vo vzťahu ku žalobcovi, a preto za škodu zodpovedá štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Mal preukázané kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. - existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniku škody. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol dôvodiac, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu, nakoľko rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajta podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nie je výkonom verejnej moci orgánom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa názoru odvolacieho súdu vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru policajtov, v ktorých nadriadený rozhoduje o právach a povinnostiach policajta personálnym rozkazom, ide o vzťah služobnej, nie vrchnostenskej (štátnomocenskej) nadriadenosti a podriadenosti. Dodal, že uplatneniu zákona č. 514/2003 Z. z. bráni aj kódexový charakter zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý obsahuje komplexnú právnu úpravu vzťahov týkajúcich sa služobného pomeru policajtov, preto akékoľvek nároky vyplývajúce zo služobného pomeru policajtov sú podriadené zákonu č. 73/1998 Z. z.
4. Dovolací súd považuje za dôvodnú námietku nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko rozhodnutia ministra vnútra a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, od ktorých odvodzuje žalobca svoj nárok na náhradu škody, boli vydané orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, preto je v predmetnom prípade daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že v danej veci minister vnútra, resp. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevystupovalo v pozícii vykonávateľa zvrchovanej štátnej moci v oblasti štátnej správy, ale konalo v pozícii služobného úradu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenie tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich správne adekvátne závery. V tomto smere bude preto úlohou odvolacieho súdu, aby v zmysle vyššie uvedeného posúdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vo veci rozhodol, keďže jeho rozhodnutie po právnej stránke bolo nesprávne posúdené, preto dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil.
5. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.