Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/246/2020 Identifikačné číslo spisu: 8116208744 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§420, písm.

f) CSP bol naplnený tým, že ani prvostupňový, ani odvolací súd nedali odpoveď na podstatnú a zásadnú otázku.

1. Dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko a nedal odpoveď na argumentáciu žalobcu, že počas celého obdobia trvania pracovného pomeru žalovaný (napriek tomu, ako bolo miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve) postupoval tak, ako keby bolo miesto výkonu práce vo Veľkom Šariši, po zmene sídla prevádzky v Prešove a posledne v Petrovanoch. Pritom nebolo v zmysle § 2 ods. 3 zák. 283/2002 Z.z. dohodnuté ani písomne, ani ústne, pravidelné pracovisko. Ak takto pravidelné pracovisko nie je dohodnuté, platí, že pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce, dohodnuté v pracovnej zmluve. Keďže nebolo dohodnuté pravidelné pracovisko, platí právna domnienka, že pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce v sídle prevádzky (Veľký Šariš, Prešov, Petrovany). Tomuto záveru svedčí aj fakt, že pri zmenách sídla prevádzky bolo medzi účastníkmi konštatované, že miestom výkonu práce budú tieto miesta. Nakoniec aj žalovaný po zlúčení právnym predchodcom vypracoval návrh dodatku, v ktorom zosúladil miesto výkonu práce s skutočným miestom výkonu práce, ktorý hoci nebol podpísaný, bol konkludentne rešpektovaný v súlade s ústnou dohodou o tom, že miestom výkonu práce je prevádzka v Prešove, Strojnícka
2. Tomuto záveru svedčí aj vyplácanie cestovných náhrad. Ak by bolo miesto výkonu práce územie SR a ČR, žalobca by nemal nárok na žiadne cestovné náhrady, pretože by nešlo o pracovnú cestu, ale výkon práce v dojednanom mieste výkonu práce. Žalovaný však nikdy nespochybnil, že žalobca bol pri každej jazde na pracovnej ceste a preto mu aj vypláca cestovné náhrady. Ak by považoval za dohodnuté miesto výkonu práce územie SR a ČR, cestovné náhrady by nevyplatil, pretože by žalobcovi na ich vyplatenie nárok nevznikol.
3. Dovolateľ poukázal na Veľký Komentár - Zákonník práce - Barancová a kol., Nakladateľstve C.H.Beck r. 2017 - k §43 ZP na str. 436 „Správne dohodnutie miesta výkonu práce ovplyvňuje nielen šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi, ale súčasne podstatným spôsobom ovplyvňuje aj poskytovanie cestovných náhrad, ako aj možnosť skončenia pracovného pomeru ... Účastníci by mali dohodnúť v pracovnej zmluve miesto výkonu práce tak, aby bolo platným právnym úkonom. Priveľmi široko dohodnuté miesto výkonu práce by bolo možné považovať za obchádzanie zákona, pretože by zamestnancovi (ak by si zmluvné strany pre tento cieľ nedohodli pravidelné pracovisko) znemožňovalo poskytovať cestovné náhrady...".
4. Po pojednávaní konanom 24.05.2018 požiadal listom z 25.05.2018 o zaslanie zápisnice z pojednávania, ktorú sme urgovali mailom 09.07.2018 na elektronickú adresu a@b.c a dňa 10.7.2018 telefonicky u asistentky p. X.. Napriek prísľubu nebola mu zápisnica zaslaná, čím súd porušil ust. §55 ods. 1,2 vyhl. 54312005 Z.z. o spravovacom poriadku a tým mu znemožnil, aby mohol priebeh pojednávania preštudovať a využiť aj pre účely odvolania. Bolo nám tým znemožnené uskutočniť procesné práva podľa § 99 CSP, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto zápisnica mu nebola dodnes doručená.

§421ods.

1, písm. b) CSP 9.

§421ods.

1, písm.

1. b)CSP bol naplnený tým, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte riešená právna otázka, na ktorú nedal odpoveď ani odvolací súd v napadnutom rozhodnutí, hoci v odvolaní na to bolo poukazované. 10. Pre správne a zákonné rozhodnutie je podstatné vyriešenie právnej otázky: „Ak nebolo písomne dohodnuté pravidelné pracovisko v zmysle §2 ods. 3 zák. 283/2002 Z.z., platí právna domnienka, že pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve konkludentne, ak počas trvania pracovného pomeru vypláca zamestnávateľ cestovné náhrady tak, ako keby bolo pravidelné pracovisko konkludentne dohodnutým miestom výkonu práce ?" 11. V prípade kladnej odpovede na otázku tak, že platí právna domnienka, je napadnúť, rozsudok odvolacieho súdu nezákonný, pretože vychádza zo záveru, že dohoda o mieste výkonu práce v pracovnej zmluve (SR a ČR) je platná a určitá a nebola zmenená konkludentne počas trvania pracovného pomeru a z toho, že boli dojednané pravidelné pracoviská v zmysle zák. 283/2002 Z.z., čo je však v rozpore s §2 ods. 3 zák. 283/2002 Z.z pretože toto ust. vyžaduje písomnú dohodu. 12. Ďalšou otázkou, ktorá nebola riešená dovolacím súdom, je otázka. „Je platným a určitým dojednanie v pracovnej zmluve o mieste výkonu práce, ak je ním dojednané územie Slovenskej a Českej republiky?" 13. Miesto výkonu práce je obligatórnou náležitosťou pracovnej zmluvy, teda má kogentný charakter, avšak samotný obsah dohody o mieste výkonu práce je už ponechaný na vôli účastníkov zmluvy, pričom ZP príkladne uvádza miesto výkonu práce ako obec, organizačnú časť obce alebo inak určené miesto. Pri posudzovaní dohody o mieste výkonu práce je potrebné prihliadať na to, že v ZP § 57 umožňuje aj v čase uzatvorenia zmluvy umožňoval u zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vypláva z povahy povolania, dohodnúť pravidelné pracovisko ale ho dohodnúť ako miesto pobytu. Žalovaný však pri dohode nevyužil toto ustanovenie ani nedohodol pravidelné pracovisko. 14. Dovolateľ navrhoval, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. 15. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Dovolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného elektronicky dňa 22.09.2020. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie odmietol podľa § 447, písm.
2. f)CSP, pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a súčasne dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 17. Podľa § 420, písm.
3. f)zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP")dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. Pokiaľ ide o nedoručenie zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 24.05.2018, ide o procesnú vadu, ktorá však nedosahuje intenzity porušenia práva na spravodlivý proces. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok a nedoručenie zápisnice žalobcovi nemá vplyv na obsah rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o konanie pred odvolacím súdom, žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu v lehote po doručení rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolací súd preto konštatuje, že nezistil intenzitu tejto procesnej vady na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420, písm.
4. f)CSP. 19. Ustanovenie § 420 písm.
5. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v zásade nemožno právne kvalifikovať ako

420 písm.

1. f)CSP, pokiaľ nedosahujú intenzitu nepreskúmateľnosti, t.j. takú vadu, ktorá neumožňuje dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel súd nižšieho stupňa k svojmu záveru. V danom prípade sú napadnuté rozhodnutia riadne odôvodnené vo vzťahu k právnemu názoru, ktorý súdy vo veci zaujali. Iný právny názor žalobcu na daný skutkový stav preto dovolací súd nevyhodnotil ako relevaný dovolací dôvod vo vzťahu k § 420, písm.
2. f)CSP, ktorý možno hodnotiť aj ako predsieň konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR. Intenzita dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci by musela dosiahnuť relevantnosť dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces. 20. Podľa § 421, ods.1, písm.
3. b)zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP") Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 21. Položená právna otázka musí byť relevantná k nároku, ktorý je predmetom konania a musí mať priamu súvislosť s právnou normou, ktorá bola na daný skutkový stav aplikovaná. V danom prípade ide o posúdenie neplatnosti výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 63 ods.1, písm.
4. e)Zákonníka práce. Dovolateľ položené právne otázky smeruje k otázke obligatórnych náležitostí a otázke platnosti pracovnej zmluvy, a to miesta výkonu práce podľa § 43 ods.1, písm.
5. b)Zákonník práce. V tejto súvislosti je nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že podľa pracovnej zmluvy (čl. 3) bol účastníkmi dohodnutý druhu práce: vodič nákladnej dopravy. Ustanovenie čl. III bod 3.1 Pracovnej zmluvy podľa, ktorého miestom výkonu práce je územie Slovenskej a Českej republiky znamená spojenie s § 57 ods.1 ZP s tým, že s výkonom práce sú spojené pracovné cesty na určenom území. Nedostatok tejto náležitosti môže byť predmetom skúmania inšpekcie práce, nezakladá však možnosť zamestnanca nenastúpiť do zamestnania a mať absencie. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.