1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
CSP, pričom tento prostriedok procesnej obrany mohli žalovaní nepochybne uplatniť už v rámci prvoinštančného konania. Vo vzťahu k námietke žalovaných o nevykonaní nimi navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie zdôraznil, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu. V danom spore by bolo vykonávanie akýchkoľvek ďalších dôkazov nadbytočné, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie náležitým spôsobom, v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol
1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
f/ CSP namietali, že napadnutý rozsudok je zmätočný, v dôsledku čoho bolo dovolateľom upreté právo na spravodlivý proces. Jednotlivé námietky v tejto súvislosti formulovali nasledovne: a/ Súd nezaviazal žalobkyňu na predloženie dôkazného prostriedku - štatistických dát o uplatnených regresných nárokoch žalobkyne, ktoré dovolatelia nemajú možnosť získať. Z uvedeného postupu vyplynul skutkový stav, kedy žalobkyňa nepreukázala, že voči dovolateľom nepostupuje diskriminačne. b/ Žalobou uplatnený nárok nespĺňal požiadavky náležitostí kladených na povinnosť dovolateľov plniť vymedzené v § 494 Občianskeho zákonníka, t. j. súd ho nesprávne právne posúdil, pretože zo skutkových zistení v konaní pred súdom vyplynulo, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o úhrade žalovanej sumy 784,92 eur poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - Univerzitnej nemocnici Martin. c/ Dovolatelia nezanedbali povinný dohľad nad dieťaťom a neporušili povinnosti uložené zákonom o rodine. Mali za to, že ak súd vyhodnotil starostlivosť rodičov o dieťa ako konanie odporujúce zákonu, bolo jeho povinnosťou uviesť, ako mali postupovať, aby sa incident neprihodil, resp. či vôbec bolo v ich ľudských možnostiach predpokladať, že kombináciou priemeru otvoru v zemi a priemeru kotúčika, s ktorým sa dieťa hralo, nastane súhra ústiaca do uviaznutia kotúča v otvore a zároveň uviaznutiu prstu dieťaťa v kotúči. d/ Súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo majú dovolatelia plniť sumu vo výške, ktorú si dohodli medzi sebou žalobkyňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (ktorí majú medzi sebou obchodný vzťah) a na ktorú dovolatelia nemajú žiaden vplyv. Zároveň výška tejto sumy reálne neodráža plnenie, ktoré dovolatelia od žalobkyne dostali. e/ Žalobkyňa v spore nepreukázala, že dovolatelia boli vopred informovaní, že za pobyt dieťaťa v nemocnici budú musieť hradiť regresnú náhradu a taktiež neboli vopred informovaní o výške takejto platby. Argumentovali, že výška úhrady za lôžkodeň nie je daná zákonom, ale dohodou zmluvných strán (žalobkyne a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) a nemôže tak vyvolávať právne účinky voči tretím osobám - dovolateľom. Za správne právne posúdenie dovolatelia považujú plnenie vo výške skutočných nákladov, ktoré hospitalizáciou vznikli. f/ Žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, pretože zdravotná starostlivosť bola poskytnutá maloletému dieťaťu v dňoch 29. - 30. septembra 2012, t. j. lehota
septembra 2015. V tejto súvislosti dovolatelia tvrdili, že do skončenia dokazovania nebol preukázaný moment, kedy bola vykonaná platba zo strany žalobkyne pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. g/ Dovolatelia mali v spore postavenie spotrebiteľa, t. j. boli slabšou stranou. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd
CSP obstarávať a zabezpečovať dôkazy a
3.2. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, dovolatelia nastolili v dovolaní niekoľko právnych otázok nasledovne: a/ Aké sú medze právnej povinnosti rodičov
1 písm. a/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov? Možno ho aplikovať tak, že povinný dohľad nad dieťaťom bol rodičmi zanedbaný i v prípade, ak dôjde k náhodnému úrazu, pričom rodič dieťa ani na okamih nestratil z dohľadu? b/ Je právne dovolený postup súdu, aby zaviazal na regresné plnenie klienta zdravotnej poisťovne/poistenca, ktorého výšku si zmluvne dohodla zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti? c/ Bol súd povinný pri právnom posúdení aplikovať ustanovenia zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) ako všeobecnú právnu úpravu a § 11 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov? d/ Spadajú právne vzťahy medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom do oblasti práva o ochrane spotrebiteľa? e/ Možno údaj v zdravotnej dokumentácii považovať bez ďalšieho za informáciu objektívne preukazujúcu skutočnosť, kedy a v akom rozsahu bola poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť? K jednotlivým právnym otázkam uviedli dôvody, pre ktoré považujú riešenie nastolených otázok odvolacím súdom za právne nesprávne. 3.3. S poukazom na predloženú dovolaciu argumentáciu navrhli rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Eventuálne navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 4. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila. 5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť. 6.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 8. Dovolatelia vyvodzujú prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP,
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 12. V súdenej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
1 CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na doplnenie reagoval na jednotlivé odvolacie námietky. Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd podrobne a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatému rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať za zjavne neodôvodnený. Za procesnú vadu konania
f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľov. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor,
ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011). 13. Súdy nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdili, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali zákonné ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Myšlienkový postup súdov je v odôvodneniach dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Dôvodnosť regresného nároku žalobkyne uplatneného
4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. vyplývala z toho, že dovolatelia ponechali svoje maloleté dieťaťa v nebezpečnom prostredí, čím vytvorili podmienky, ktoré mali za následok poškodenie jeho zdravia, za čo nesú zodpovednosť. Táto skutočnosť bola vykonanými dôkazmi preukázaná, čo vyplýva aj z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na odvolacie námietky, pričom odôvodnenie jeho rozsudku dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa riadil pri prijímaní záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. K námietke, že súd nezaviazal žalobkyňu na predloženie štatistických dát o uplatnených regresných nárokoch žalobkyne (časť C., sub. I. písm. a/ dovolania) sa vyjadril v bodoch 20.,
tretej časti, druhej hlavy CSP. Odvolací súd v bodoch
osobitného zákona, konkrétne § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Verejné zdravotné poistenie, regulované právnymi normami verejného práva, je v Slovenskej republike financované prerozdeľovaním verejných zdrojov na základe poistného, plateného účastníkmi systému, prostredníctvom zdravotných poisťovní. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť osobitný charakter žalobkyne ako zdravotnej poisťovne, ktorá je podnikateľským subjektom na trhu verejného zdravotného poistenia a plní tiež povinnosť zabezpečovania verejného zdravotného poistenia pre svojich poistencov. Medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom nedochádza pri zabezpečovaní verejného zdravotného poistenia k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy vymedzenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom spore tak nemožno žalobkyňu označiť za dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonník) a dovolateľov za spotrebiteľov (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). 15. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku dovolateľov, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP. 16. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom nastolili niekoľko právnych otázok, ktoré mal odvolací súd vyriešiť nesprávne (bod 3.2. tohto rozsudku). 17.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 18.
1 CSP dovolanie
1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu
písmen a/ a b/. 19.
2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
1 písm. b/ CSP je tak v danom prípade vylúčená § 422 ods. 1 písm. a/ CSP. Dovolací súd preto nemohol skúmať, či napádaný rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). 23. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania
f/ CSP je prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.