názoru súdu je v danom prípade možné aplikovať ustanovenia o vydržaní, keďže právny predchodca žalovanej - jej matka, na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D/115/1961 po neb. R. C. - S., zomr. XX. M. XXXX, nadobudla nehnuteľnosť zapísanú v pozemno-knižnom protokole č. 337, A I, r. č. 2, m. č. 51, pričom ešte predtým na základe povolenia z
1 CSP ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, a pri rozhodovaní o ktorom súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd v závere dodal, že i keď zo znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej vyplýva, že parcely, ktoré sú predmetom sporu, zodpovedajú časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov, z vykonaného dokazovania, ale i podaní strán konania je zrejmé, že tieto zdieľali osud pozemno-knižnej parcely č. 51, resp. KNE parcely č. 1254, keďže k ich zastavaniu došlo v súvislosti s povolením udeleným otcovi žalovanej na výstavbu rodinného domu na KNE parcele č. 1254, pričom strany konania v priebehu konania nadobudnutie sporných parciel žalovanou spájajú práve s nadobudnutím pozemno-knižnej parcely č. 51. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry je možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním i na základe „prihradenia“, pokiaľ vlastník susediaceho pozemku nevedel, že došlo k prihradeniu, a teda, že nie je vlastníkom novovytvorenej (spornej) parcely a k zabratiu tejto parcely došlo nedopatrením (napr. ak pri budovaní plotu došlo k jeho posunutiu na susedný pozemok, v danom prípade pri stavbe domu) a tento by užíval na základe presvedčenia, že mu patrí (t. j. bol by dobromyseľný). Dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti držby zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Ak však napriek splneniu si dôkaznej povinnosti sú určité pochybnosti o oprávnenosti držby, zákon ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že držba je oprávnená. Vyvrátiť túto právnu domnienku však už musí ten, kto tvrdí, že k vydržaniu nedošlo, a teda dôkazné bremeno sa prenáša na druhú sporovú stranu. I tu však odvolací súd opätovne uvádza, že napriek tomu, že z vyjadrení strán konania je zrejmé, že títo vychádzajú zo záveru, že k zápisu vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech žalovanej došlo práve v súvislosti s vlastníctvom KNE parcely č. 1254, pri zástavbe ktorej došlo i k zástavbe pozemkov tvoriacich predmet sporu, žalobcovia v priebehu konania v tomto smere nenamietali nadobúdací titul žalovanej, na základe ktorého je žalovaná vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. W., rovnako ako predchádzajúcich evidovaných vlastníkov, od ktorých žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Vyslovil, že o výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. 3.1. Čo sa týka dovolacieho dôvodu
f/ CSP, dovolatelia sú názoru, že odvolací súd v danom prípade nepostupoval v súlade s ustanovením § 382 CSP. Odvolací súd posúdil danú sporovú vec odlišne, ako tak urobil súd prvej inštancie, a teda dospel k záveru, že žalovaná nadobudla predmet sporu na základe nadobúdacieho titulu, na základe ktorého je žalovaná vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. W., ktorý nemal byť namietaný zo strany žalobcov dôvodiac, že k zápisu vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech žalovanej došlo práve v súvislosti s vlastníctvom EKN parcely č. 1254, pri zástavbe ktorej došlo i k zástavbe pozemkov tvoriacich predmet sporu a žalobcovia nemali namietať nadobúdací titul žalovanej, ako ani predchádzajúcich evidovaných vlastníkov, od ktorých žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou. Žalobcovia uviedli, že nemali vedomosť o tom, že odvolací súd bude na vec nazerať inak a bolo im znemožnené, aby tomu prispôsobili svoje právne a skutkové námietky. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby sprístupnil stranám sporu odlišný právny názor, nakoľko súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmet sporu bol vydržaný právnymi predchodcami žalovanej, proti takto zistenému skutkovému stavu a jeho právnemu posúdeniu žalobcovia ako odvolatelia brojili vo svojom podanom odvolaní. Žalobcovia v čase, keď podávali odvolanie, nemohli predpokladať, že odvolací súd zaujme iný právny názor, akú bude mať tento názor podobu a aké skutkové a právne dôvody by z hľadiska tohto odlišného právneho názoru mali byť relevantné, pričom poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 90/2008. Žalobcovia sa dostali do procesnej situácie, keď ako účastníci nemali možnosť namietať správnosť nového právneho názoru. V konaní pred súdom prvej inštancie bola sporná vec posudzovaná
ustanovenia § 134 OZ, a nie
ustanovenia § 132 OZ,
ktorého by žalovaná preukázala nadobudnutie predmetu sporu darovacou zmluvou, na ktorú poukazuje vo svojom rozsudku odvolací súd. Táto skutočnosť nebola v rámci prvej inštancie zo strany žalovanej preukázaná a žalovaná ani hodnoverne nepreukázala nadobudnutie predmetu sporu spomínanou darovacou zmluvou. 3.2. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. a/ CSP dovolatelia uviedli, že predmet sporu bol presne vymedzený ako geometricky zobrazený pozemok, ktorý je označený parcelným číslom. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 170/2009 vyplýva, že pozemky zobrazené ako parcely označené parcelným číslom majú svoj vlastný osud a nevyplýva z neho, že by osud geometricky zobrazeného pozemku zdieľal osud inej parcely, zvlášť, keď v danom prípade táto skutočnosť bola relevantnými dôkazmi vyvrátená, a to práve geometrickým plánom Ing. Anny Šobichovej, ako aj správou Okresného úradu Tvrdošín, katastrálneho odboru, z ktorej vyplýva, že EKN parcela č. 1254 bola vytvorená z pozemno-knižnej parcely č. 51, teda nie z PK parcely č. 52. Žalovaná nespochybnila a ani nerozporovala dôkazy predložené žalobcami. Ďalej mali žalobcovia za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné, pretože na jednej strane odvolací súd tvrdí, že predmet sporu nadobudla žalovaná darovacou zmluvou R. a na druhej strane poukazuje na vydržanie vlastníckeho práva k predmetu sporu vydržaním na základe „prihradenia”.
žalobcov odvolací súd aj napriek absencii subjektu vydržania a absencii podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním na základe „prihradenia” rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol. Žalovaná nepreukázala vydržanie vlastníckeho práva vydržaním na základe „prihradenia”. Taktiež odvolací súd absenciu relevantného nadobúdacieho titulu žalovanej nahradil darovacou zmluvou, z ktorej nevyplýva (nie je uvedený predmet sporu v zmysle zamerania geometrickým plánom č. 9147290-10/2013 znalkyne Ing. Anny Šobichovej), že žalovaná predmet sporu nadobudla. Odvolací súd pochybil, keď za daného skutkového stavu bola preukázaná absencia nadobúdacieho titulu k predmetu sporu žalovanou, a s tým nebola preukázaná ani ďalšia nevyhnutná podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním na základe „prihradenia”, a tou je dobromyseľnosť. Taktiež nebolo preukázané uplynutie 10-ročnej vydržacej doby. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 172/2009, 5 Cdo 92/2008, 7 MCdo 4/2013, 5 Cdo 49/2010, 5 Cdo 260/2008, 5 Cdo 30/2010, 7 Cdo 15/2013, 2 MCdo 4/2009 je
dovolateľov zrejmé odchýlenie sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k posúdeniu vydržania vlastníckeho práva na základe „prihradenia”. Dovolatelia na záver navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadajú voči žalovanej o nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100 %. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana konania zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. 5.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 6.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 8.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 10. V posudzovanom prípade dovolatelia uplatnili dovolacie dôvody
f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 15. Z hľadiska prípustnosti dovolania
f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj sp. zn. 1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Inak povedané z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 16. Citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 17.
dovolateľov, odvolací súd posúdil danú sporovú vec odlišne, ako tak urobil súd prvej inštancie, a teda dospel k záveru, že žalovaná nadobudla predmet sporu na základe nadobúdacieho titulu, na základe ktorého je žalovaná vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. W., ktorý nemal byť namietaný zo strany žalobcov dôvodiac, že k zápisu vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech žalovanej došlo práve v súvislosti s vlastníctvom EKN parcely č. 1254, pri zástavbe ktorej došlo i k zástavbe pozemkov tvoriacich predmet sporu a žalobcovia nemali namietať nadobúdací titul žalovanej, ako ani predchádzajúcich evidovaných vlastníkov, od ktorých žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby sprístupnil stranám sporu odlišný právny názor, nakoľko súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmet sporu bol vydržaný právnymi predchodcami žalovanej, proti takto zistenému skutkovému stavu a jeho právnemu posúdeniu žalobcovia ako odvolatelia podali odvolacie námietky vo svojom odvolaní. 18. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 1/2018). 19.
CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 19.
celkom iného („nového“) právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce
toho istého právneho predpisu, ale iného jeho ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku) a 2/ ak toto iné zákonné ustanovenie je rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie, t. j. že má byť právnym základom, pod ktorý treba subsumovať skutkový stav zistený súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) alebo po doplnení dokazovania odvolacím súdom (§ 384 CSP). Ak nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, odvolací súd nemá povinnosť postupovať v zmysle § 382 CSP, z čoho potom vyplýva, že jeho rozhodnutie nemožno považovať za prekvapivé a takýto jeho postup nemôže viesť k vade zmätočnosti a založeniu prípustnosti dovolania
f/ CSP (porovnaj sp. zn. 3Obdo/1/2019). 21. Dovolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade odvolací súd nebol povinný postupovať
CSP a vyzývať strany na vyjadrenie k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu, pretože odvolací súd po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 CSP, žalobou uplatnený procesný nárok právne neposúdil
takého ustanovenia právneho predpisu, ktoré by pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 116 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 účinného do 31.03.1964 (Stredný občiansky zákonník) a odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, ku dňu jej smrti žalobcami, i keď sa nestotožnil so všetkými čiastkovými závermi súdu prvej inštancie vedúcimi k zamietnutiu žaloby.
1 CSP ako vecne správne potvrdil. Z uvedeného dôvodu preto nemožno tento právny záver vnímať ako „nový“, „prekvapivý“ (t. j. založený na inom ustanovení právneho predpisu - inom právnom dôvode, príp. na skutočnostiach, ktoré sa dovtedy nejavili ako významné), ktorý by v doterajšom konaní nebol vyslovený (odprezentovaný), a ku ktorému by žalobcovia nemali možnosť zaujať svoje stanovisko. 26. So zreteľom na vyššie uvedené nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie ani prekvapujúce a ani nečakané. Postupom odvolacieho súdu preto nedošlo k namietanej vade
f/ CSP.
1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 30. Aby na základe dovolania podaného
uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 38/2019, 4 Cdo 32/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 25/2018, 8 Cdo 100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 31. Postupujúc
vyššie uvedeného dovolací súd poukazuje na to, že pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. 32. Žalobcovia v dovolaní výslovne uviedli, že nimi podané dovolanie je prípustné
1 písm. a/ CSP. Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj sp. zn. 1 Cdo 126/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 221/2017). Ak dovolateľ odôvodní prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal
jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (R 83/2018).
dovolateľov zrejmé odchýlenie sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k posúdeniu vydržania vlastníckeho práva na základe „prihradenia”. Takto dovolateľmi nastolená otázka nebola rozhodujúcou (kľúčovou) pre rozhodnutie odvolacieho súdu. 35. K spôsobu, ktorým žalobcovia v danom prípade odôvodňujú prípustnosť dovolania, najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná
1 písm. a/ CSP musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“ (porovnaj sp. zn. 2 Cdo 165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017, 5 Cdo 155/2016, 8 Cdo 67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd“, resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi prvoinštančným, odvolacím a dovolacím konaním). Treba tiež zdôrazniť, že dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať a uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod
1 písm. h/ CSP (porovnaj sp. zn. 8 Cdo 140/2018, 8 Cdo 157/2018). Dovolací súd už opakovane uviedol, že v súvislosti s posudzovaním prípustnosti dovolania nie je oprávnený a ani povinný zakladať svoje úvahy na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli pri svojej argumentácii, že ide o právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (m. m. sp. zn. 3 Cdo 28/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017).
1 písm. a/ CSP, nebol rozhodujúci (kľúčový) pre rozhodnutie veci. Nosný dôvod zamietnutia žaloby spočíval v posudzovanej veci v tom, že žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili právne tituly, na základe ktorých je žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. W., a preto nebolo dôvodné pristúpiť k právnemu posúdeniu otázky ohľadne posúdenia vydržania vlastníckeho práva na základe „prihradenia”, keďže takto formulovanou otázkou sa odvolací súd (ani prvoinštančný súd) nezaoberal a nezaujal vo vzťahu k nej právny názor, a teda ani na nej nezaložil svoje rozhodnutie. Odvolací súd len na záver svojho rozhodnutia síce uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry je možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním i na základe „prihradenia“, avšak následne poukázal na to, že žalobcovia v priebehu celého konania v tomto smere nenamietali nadobúdací titul žalovanej, na základe ktorého je žalovaná vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. W., rovnako ako predchádzajúcich evidovaných vlastníkov, od ktorých žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou.
f/ CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nebolo odôvodnené prípustnými dôvodmi a dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na uvedené dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.