zákonnej definície uvedenej v § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. (ako aj v zmysle listu vlastníctva).
okresného súdu zrejmé, že žalovaný 1/ ako správca vystupoval ako zmluvná strana so žalobcom ohľadne predmetného plnenia zmluvy. Žalobca, ktorý pôvodne plnil v prospech žalovaného 1/ ako správcu, má
okresného súdu zachovaný nárok na odplatu od prijímateľa služby, ak postavenie žalovaného 1/ ako správcu zaniklo. I keď zo Zmluvy o výkone správy č. 158/2005 je uvedené, čl. I, že „správca koná menom vlastníkov a na ich účet v praktických činnostiach v súvislosti s domovou nehnuteľnosťou.“ Vychádzajúc zo znenia § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., okresný súd uzavrel, že správca nie je pasívne legitimovaný v konaní o zaplatenie dlžnej sumy za obdobie po skončení výkonu správy
ustanovenia. Za situácie, že predmetom žaloby je nárok za obdobie, kedy žalovaný 1/ nevykonával činnosť správcu a zmluva bola ukončená z vôle žalovaných 2/ až 4/, zaviazané zo zmluvy by malo byť spoločenstvo, ktorého vznik preukázaný nebol. Vystavenie faktúry na subjekt vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zastúpení žalovaného 1/ je
konajúceho súdu len účtovný doklad osvedčujúci, že prostriedky na úhradu mohli byť v správe žalovaného 1/.
čl. I. bod 1 výkon komplexnej správy a údržby, konanie menom vlastníkov a na ich účet v praktických činnostiach v súvislosti s domovou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v Bratislave na M. ul č. X. Z článku III. bod 2 písm. f/ Zmluvy /práva a povinnosti správcu a rozsah výkonu správy/ vyplýva, že pod činnosti správcu patrí aj zabezpečovanie služieb spojených s užívaním bytov, a to o.i. aj dodávka tepla a teplej úžitkovej vody.
odvolacieho súdu je nesporné, že zmluva o výkone správy bola uzatvorená
Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva a jej predmetom bol výkon správy žalovaného 1/ v mene vlastníkov a na ich účet za podmienok uvedených v zmluve. 12. Z vyššie uvedeného
odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ ako správca konal v mene vlastníkov bytového domu, t. j. žalovaných 2/ až 4/, zabezpečoval v ich mene služby spojené s užívaním bytov, uzavrel zmluvu na dodávku tepla a TÚV v ich mene a na ich účet a sám nebol odberateľom tepla. Z uvedených dôvodov Zmluva na dodávku a odber tepla zaväzuje priamo vlastníkov bytového domu - žalovaných 2/ až 4/ a žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaní 2/ až 4/ ako vlastníci domovej nehnuteľnosti prijali od žalobcu plnenie /dodávku tepla a TÚV/ s tým, že faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom neuhradili. Preto sú pasívne vecne legitimovaní žalovaní 2/ až 4/ ako vlastníci domovej nehnuteľnosti. 13. Odvolací súd zdôraznil, že žalovaný 1/ ako správca domovej nehnuteľnosti bol splnomocnený žalovanými 2/ až 4/ na zabezpečovanie služieb spojených s užívaním bytov, o. i. aj dodávku tepla a TÚV /§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Neobstojí preto tvrdenie žalovaných 2/ až 4/, že konal vo vlastnom mene /§ 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, nakoľko zo zmluvy o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ koná menom vlastníkov a na ich účet. 14.
krajského súdu nie je bez právneho významu ani vyjadrenie žalovaných 2/ až 4/ uvedené vo výpovedi zo zmluvy o výkone správy č. 158/2005, kde žalovaní 2/ až 4/ upozorňovali žalovaného 1/ ako správcu na jeho povinnosti pri ukončení výkonu správy, a to najmä povinnosti uvedené v čl. II bod 2 /o.i., zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytov - dodávka tepla a TÚV/a v čl. VI. bod 3 zmluvy.
odvolacieho súdu v prejednávanej veci absentuje subjekt v podobe vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorý odkazuje tento zákon, ako aj základný predpoklad, ktorým je vlastnícke právo k bytu alebo nebytovému priestoru v dome. V danom prípade sa
odvolacieho súdu jedná o domovú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 2/ až 4/, pričom jednotlivé byty a spoločné priestory v dome užívajú jednotliví nájomníci, ktorí nie sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Preto mal súd prvej inštancie na daný vzťah
odvolacieho súdu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť však
krajského súdu nemá dopad na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, keď súd prvej inštancie správne vyhodnotil pasívnu vecnú legitimáciu, ktorá svedčí žalovaným 2/ až 4/ ako vlastníkom nehnuteľnosti.
1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. 19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaní 2/ až 4/ (č. l. 425 spisu), prípustnosť ktorého odôvodnili ust. § 420 písm. f/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
žalovaných 2/ až 4/ ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). 20. Žalovaní 2/ až 4/ (v ďalšom texte tiež ako „dovolatelia“) opakovane uviedli, že prejednávaný právny vzťah je potrebné posudzovať výlučne
ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), a že pasívne vecne legitimovaný je iba žalovaný 1/, ktorý pri uzatvorení Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 1068501100 konal sám za seba, t. j. vo vlastnom mene a na vlastný účet. Odvolatelia dodali, že v danom prípade bolo potrebné rozlišovať medzi dvoma na sebe nezávislými zmluvnými vzťahmi.
ustanovení Občianskeho zákonníka a nie zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami žalovaných 2/ až 4/ stotožnil, napriek tomu vyhodnotil rozsudok súdu prvej inštancie ako správny a vôbec sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaných 2/ až 4/, že zo Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 1068501100 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ nevyplýva, že by žalovaný 1/ konal za žalovaných 2/ až 4/, resp. že by predmetnú zmluvu uzatváral v ich mene ako zástupca. 25. Dovolatelia poukázali na to, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí odchýlil od svojho pôvodného právneho názoru, ako aj od právneho názoru súdu prvej inštancie a vec právne posúdil
a 32 Občianskeho zákonníka bez toho, aby dal stranám možnosť sa k týmto ustanoveniam vyjadriť. Tento nesprávny postup odvolacieho súdu spočívajúci v nerešpektovaní § 382 C.s.p. založil
žalovaných 2/ až 4/ vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. Postup, keď odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom k záveru o vecnej správnosti výroku (§ 387 ods. 1 C.s.p.) dospeje na základe odlišného právneho posúdenia veci, s ktorým účastníkov nezoznámi a nedá im príležitosť sa k nemu vyjadriť, je
dovolateľov odopretím práva na právne vypočutie v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1271). 26. Okrem toho prípustnosť a dôvodnosť dovolania
f/ C.s.p., žalovaní 2/ až 4/ odôvodnili aj tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čím postupoval v rozpore s § 220 ods. 2 a 3 C.s.p., a porušil ich právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu. 27. Odvolací súd
názoru dovolateľov nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na rozhodujúce (kľúčové) tvrdenia a argumenty žalovaných 2/ až 4/ vo vzťahu k namietanému nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie. Túto namietali z dôvodu, že zo Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 1068501100 (ani z dodatkov k nej) nevyplýva, že by žalovaný 1/ konal za žalovaných 2/ až 4/, resp. že by predmetnú zmluvu uzatváral v ich mene ako zástupca. Nedostatočné odôvodnenie vzhliadli dovolatelia aj v tom, že sa odvolací súd nezaoberal Dodatkom č. 8 (ako aj č. 9) k Zmluve na dodávku a odber tepla č. 1068501100, ktorý by mal byť absolútne neplatným právnym úkonom
28. Fakt, že žalovaní 2/ až 4/ neboli zmluvnou stranou Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 106850110 (ani potom, ako bol uzatvorený Dodatok č. 8 zo dňa 25.06.2013 a Dodatok č. 9 zo dňa 15.09.2013), potvrdzuje
dovolateľov aj e-mail žalovaného 1/ zo dňa 02.10.2014, ktorým žalovaný 1/ oznamuje žalovaným 2/ až 4/, že im nesprístupni Zmluvu na dodávku a odber tepla č. 106850110 s poukazom na pečiatku „OBCHODNÉ TAJOMSTVO“, ktorou je zmluva opatrená.
dovolateľov odberateľom tepla v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z., a množstvo dodaného tepla rozpočítaval konečnému spotrebiteľovi na základe Zmluvy č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ napokon
dovolateľov je zrejmá aj z faktúr doložených žalobcom, ktoré sú vystavené na žalovaného 1/ a jedine jemu aj doručované. 32. Odvolací súd preto
dovolateľov síce použil správny predpis, a to § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tento však nesprávne interpretoval a za právny úkon mal považovať Zmluvu na dodávku a odber tepla č. 1068501100, nie Zmluvu č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti.
žalobcu táto skutočnosť medzi stranami nesporná.
1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaných 2/ až 4/ treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 37. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 38.
ustanovenia § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 39.
C.s.p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
C.s.p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 42.
1 C.s.p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 43. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné
C.s.p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 44.
1 C.s.p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 45. V posudzovanom prípade dovolatelia vyvodzujú prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videli dovolatelia v tom, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, vec právne posúdil
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 31, 32 a nasl.) bez toho, aby dal stranám sporu možnosť sa k tomuto novému právnemu posúdeniu v zmysle Občianskeho zákonníka vyjadriť, čím odvolací súd mal konať v rozpore s ust. § 382 C.s.p. 46. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p., sú - zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ C.s.p., zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. 47.
C.s.p., ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Účelom citovaného ustanovenia je zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí odvolacími súdmi, t. j. takých, v ktorých sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvej inštancie.
iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce
toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale
iného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku).
f/ C.s.p.
ich názoru daná pasívna vecná legitimácia ako žalovaných 2/ až 4/. Túto obranu uviedli žalovaní 2/ až 4/ aj v odvolaní (č. l. 337 spisu) voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré bolo riadne doručené aj protistrane s procesnou možnosťou sa s odvolaním riadne oboznámiť a podať k nemu svoje vyjadrenie. 56. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľmi namietnutá „prekvapivosť“ rozhodnutia odvolacieho súdu spočívajúca v tom, že odvolací súd nevyzval strany sporu postupom
ustanovenia § 382 C.s.p., na aplikáciu ustanovenia § 31 a 32 Občianskeho zákonníka, nie je v konaní prítomná, keďže aplikácie Občianskeho zákonníka, resp. aplikácie dotknutých ustanovení sa v konaní domáhali samotní žalovaní 2/ až 4/. Dovolací súd dodáva, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť odvolaciemu súdu uvedenie toho, akým spôsobom mieni odvolací súd dané zákonné ustanovenia pri svojom rozhodovaní vykladať. 57. Zároveň dovolací súd uvádza, že odvolací súd zrozumiteľným a riadne odôvodneným spôsobom konštatoval, že medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a žalovaným 1/ ako správcom bola dňa 04.01.2006 uzatvorená zmluva č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo
čl. I. bod 1 výkon komplexnej správy a údržby, konanie menom vlastníkov a na ich účet v praktických činnostiach v súvislosti s predmetnou domovou nehnuteľnosťou, ktorá bola vyhodnotená
Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva, pretože nesie prvky ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. O nepomenovanú zmluvu ide
odvolacieho súdu z toho dôvodu, že s odkazom na § 2 ods. 2 a § 8b citovaného zákona v predmetnom spore absentuje subjekt v podobe vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorý tento zákon odkazuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval, že Zmluva na dodávku a odber tepla zaväzuje priamo vlastníkov bytového domu - žalovaných 2/ až 4/ v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorí sú v tomto spore pasívne vecne legitimovaní ako vlastníci domovej nehnuteľnosti. V súvislosti s týmto záverom poukázal odvolací súd aj na vyjadrenie žalovaných 2/ až 4/ uvedené vo výpovedi zo zmluvy o výkone správy č. 158/2005, kde žalovaní 2/ až 4/ upozorňovali žalovaného 1/ ako správcu na jeho povinnosti pri ukončení výkonu správy. Odvolací súd taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky, ktoré nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (viď odvolacie námietky týkajúce sa Dodatku č. 8 (ako aj č. 9) k Zmluve na dodávku a odber tepla č. 1068501100 a pod., pozn. dovolacieho súdu). 58.
názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, dovolatelia mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobili. Skutočnosť, že sa dovolatelia nestotožňujú s procesným postupom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o porušení práva na spravodlivý proces a odňatí možnosti konať pred súdom.
1 C.s.p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020,
ktorého už zo samotného znenia § 421 C.s.p., je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“. 65. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má
dovolateľa posudzovať dovolací súd, predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 C.s.p., a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť. Zároveň ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p., v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p., a § 432 ods. 1 C.s.p.).
ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a špecifikovať v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod, keďže pristúpiť k dovolaciemu prieskumu je dovolací súd oprávnený len v prípade zákonom predpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov. 68. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalovaného opreté o nesprávne právne posúdenie
bez uvedenia v akej konkrétnej otázke nesprávne právne posúdenie spočívalo (so zdôraznením dôležitosti správneho právneho posúdenia tejto otázky pre posudzovanú vec), nenapĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom na dovolanie v časti vymedzenia dovolacích dôvodov, ktorých garanciou splnenia má byť povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolací súd dodáva, že konštatovanie dovolateľov o nesprávnom právnom posúdení „otázky právneho úkonu v zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka“ nie je možné považovať za dostatočne vymedzený nedostatok právneho posúdenia odvolacím súdom, ktorým malo dôjsť aj k odklonu od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR rozhodnutiami sp. zn. 4Cdo/16/2019 a 5Cdo/99/2013. K uvedeným rozhodnutiam predostretým dovolateľmi je navyše nutné uviesť, že tieto svojim obsahom s prejednávaným sporom skutkovo nesúvisia, pretože v nich riešené právne posúdenie „konania za zastúpeného“ nie je viazané na dodávku a odber tepla
osobitného zákona č. 657/2004 Z.z., o tepelnej energetike, resp. nie je viazané na zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti. 69. Dovolací súd zároveň poznamenáva, že dovolateľmi uvádzaný odklon odvolacieho súdu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vzhliadli najmä tým, že správne mal konajúci odvolací súd vychádzať zo Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 1068501100 a nie zo Zmluvy č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti, ktoré nedostatky súvisia s vyriešením skutkových otázok. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že záver o neprípustnosti dovolania
1 C.s.p. pri riešení tzv. skutkových otázok zaujal už vo svojich skorších rozhodnutiach (v podrobnostiach viď aj 1Obdo/47/2017, 4Obdo/45/2017 a 5Obdo/22/2017), zotrváva na ňom a nevidí dôvod, aby sa od neho v rozhodovanej veci odklonil.
f/ C.s.p., a § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., nie je procesne daná, preto ich dovolanie
c/, f/ C.s.p., odmietol. 73. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., s dôrazom na skutočnosť, že žalobca si ich náhradu v dovolacom konaní neuplatnil. 74. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.