Najvyšší súd 4 Cdo 286/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. J., bývajúceho v L., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom v K., proti ţalov

§ 151ods.

2 O.s.p. s tým, ţe právny zástupca ţalobcu v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil trovy právneho zastúpenia. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z

1. mája 2009 sp.zn. 5 Co 86/2009 potvrdil prvostupňový rozsudok okrem výroku o zastavení konania a o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti (ktoré výroky odvolaním neboli dotknuté). Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, ţe úspešnému ţalobcovi ţiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie, ktorého podstatnú časť venoval ţalovaný opisu skutkových okolností, odôvodnil tým, ţe v predmetnom konaní došlo k viacerým pochybeniam a to hlavne v zmysle § 241 ods. 2 4 4 Cdo 286/2010 písm.c/, d/ O.s.p. Vyjadril nesúhlas s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, všetko správne posúdil a nie sú tu ţiadne nové skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a tak nie je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní (nedostatočne preskúmané predloţené dôkazy a ich nesprávne vyhodnotenie, nedoplnenie dokazovania), rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. 5 4 Cdo 286/2010 Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ však ţiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Pre úplnosť treba dodať, ţe druhý dovolateľom uplatnený dovolací dôvod, a síce, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, bol zákonom č. 353/2003 Z.z. s účinnosťou od
2. septembra 2003 z Občianskeho súdneho poriadku vypustený. Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je neprípustné a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm.c/ O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s pouţitím analógie)

§ 243bods.

5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p. 6 4 Cdo 286/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. apríla 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová