zistenia súdu neprejavila žiadnu snahu o nápravu rodinného prostredia, naopak, svojimi procesnými návrhmi, sťažnosťami, nespoluprácou s kolíznym opatrovníkom a súdnymi znalcami spôsobila, že konanie prebieha už viac ako dva roky a situácia v rodine ako aj vzťah detí (vo veku 9, 12 a 13 rokov) k otcovi sa len zhoršuje. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že keďže manželia spolu nekomunikujú, je náročné hospodáriť so spoločným majetkom patriacim do BSM. Je málo pravdepodobné, že sa tento stav v blízkej dobe zmení, a to z dôvodov na strane manželky, ktorá odmieta akýkoľvek kontakt so žalobcom, a tiež sa odmieta podrobiť poradenstvu, ktoré jej bolo uložené súdom. V konaní bolo preukázané, že žalovaná si od svojich rodičov za trvania manželstva bez vedomia a súhlasu žalobcu - manžela požičala sumu 28.000,- €, a to v čase, kedy žalobca uhrádzal všetky náklady spojené s jej bývaním aj s bývaním maloletých detí, pričom zároveň prispieval na výživu maloletých detí sumou 300,- € mesačne, čo žalovaná v konaní o rozvod aj potvrdila. Manželom zároveň vznikol dlh na plneniach spojených s užívaním bytu, pričom byt užíva od decembra 2014 výlučne manželka s mal. deťmi (o.i. manžel prispieva na výživu mal. detí, tiež na výživu manželke, čo zahŕňa aj náklady na bývanie). Manželom vznikol dlh na splátkach hypotekárneho úveru, ktorý sú povinní platiť obaja. Nakoľko žalovaná nekomunikuje, žalobca sa o prípadných spoločných dlhoch (aj na úverovom účte) dozvedá až z komunikácie s veriteľom, prípadne v priebehu konaní vedených na súde. Nemožno tak očakávať, aby za takýchto okolností dokázali manželia hospodáriť so spoločným majetkom. Žalovaná síce so zrušením BSM nesúhlasila, avšak tvrdenia žalobcu ničím nevyvrátila. Manželka považovala žalobu za účelovú, pričom výsledkom takéhoto konania bez právoplatného rozhodnutia o výživnom manžela na deti bude toto znamenať obrovské riziko toho, že sa deti ocitnú bez strechy nad hlavou.
nej bolo jediným cieľom manžela zbaviť sa vyživovacej povinnosti spojenej s bývaním mal. detí ešte počas trvania manželstva. Manžel v žalobe neosvedčil takú naliehavosť závažných dôvodov, ktoré by v ďalšom trvaní BSM odporovalo dobrým mravom. O trovách konania rozhodol
1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i ďalších zákonov č. 350/2018 Z. z., č. 423/2020 Z. z. a č. 211/2021 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“).
1 Obč. zák. zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu BSM. Zrušenie spoločnej domácnosti samo osebe nie je dôvodom na zrušenie BSM. Dodal, že samotné oddelené spolužitie manželov a nezáujem o ďalšie zachovanie manželstva, čo navonok demonštruje prebiehajúce rozvodové konanie, nie sú také skutočnosti, ktoré by samé osebe predstavovali vážny dôvod na zrušenie BSM. Žalobca sa domáhal zrušenia BSM z dôvodu, že jeho ďalšie trvanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to pre konanie žalovanej, ktoré vážne ohrozuje spoločný majetok, žalovaná sa nepričiňuje o jeho zveľadenie, neprimerane sa zadlžuje. Ako dôkaz uviedol to, že žalovaná si vzala pôžičku vo výške 28.000,- € od jej rodičov. Žalovaná tvrdila, že tieto prostriedky jej poskytli jej rodičia v čase, kedy sa žalobca zo spoločnej domácnosti odsťahoval, ona sama bola bez vlastného príjmu, starala sa o domácnosť a tri mal. deti, pričom žalobca prispieval na ich výživu sumou len 360,- € mesačne na všetky tri deti spolu (
vlastnej úvahy). Žalobca v konaní neargumentoval tým, že by žalovaná starostlivosť o deti zanedbávala, chovala sa márnotratne v tom zmysle, že by peniaze míňala bez uváženia (napr. na nákupy nepotrebných vecí, pobyt na opakovaných krátkodobých či dlhodobých dovolenkách v situácii, kedy mala napnutý rodinný rozpočet a pod.). Preto odvolací súd samotnú skutočnosť, že žalovaná mala vlastným konaním -bez vedomia žalobcu -zaťažiť spoločné hospodárenie dlhom vo výške 28.000,- € za daných okolností nemohol hodnotiť ako nezodpovedné konanie, vážne ohrozujúce spoločný majetok (ešte stále) manželov, prípadne ako neprimerané zadlžovanie. Ani ďalšie žalobcom uvádzané príklady (zmluvná pokuta za Magio box vo výške 150,- €, tiež za nevrátenie/poškodenie ONT v sume 60,- €, omeškanie s včasnou úhradou polovice hypotekárnych splátok, či úhradách za byt) nepredstavovali dôkaz o neprimeranom zadlžovaní sa, či nezodpovednom produkovaní dlhov žalovanou. K týmto skutočnostiam musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, ktorá je vzhľadom na svoju intenzitu spôsobilá ovplyvniť majetkové spoločenstvo manželov, napr. týkajúca sa rozsahu, či hodnoty spoločného majetku alebo taká skutočnosť, ktorá má dosah na hospodárenie so spoločným majetkom. V časti týkajúcej sa procesných návrhoch žalovanej na prerušenie konania označil oba výroky za vecne správne. V podrobnostiach odvolací súd odkázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 9.2, 9.3, tiež body 15, 16). O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
1 písm. b/ C. s. p. spočíva
neho v tom, že odvolací súd nesprávne posúdil ustanovenia upravujúce dobré mravy - najmä § 3 ods. 1 a §148 ods. 2 O. z. a nesprávne ich aplikoval na konkrétny skutkový stav vo veci samej. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). 10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
p. každé podanie sa posudzuje
jeho obsahu. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolateľka v odvolaní (aj keď nie výslovným uvedením paragrafového znenia odvolacieho dôvodu) namieta odvolací dôvod
1 písm. f/ C. s. p., t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
1 písm. b/ C. s. p. dovolateľ uvádza ako posúdenie dobrých mravov vo vzťahu k danému skutkovému stavu. Má za to, že otázka dobrých mravov vo vzťahu k zrušeniu BSM doposiaľ nebola dovolacím súdom vyriešená. 18.
1 písm. b) C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 19.
p. dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20.
p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 21. Z hľadiska prípustnosti dovolania
1 písm. b) C. s. p. má určujúci význam vymedzenie „právnej“ otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Otázkou relevantnou
1 C. s. p. môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že táto - právne relevantná otázka v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. musí byť procesnou stranou (dovolateľom) v dovolaní vymedzená jasným, určitým, konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť, prípadne aj dôvodnosť dovolania. Dovolateľ však v rámci tohto dovolacieho dôvodu v dovolaní vyššie uvedeným spôsobom nešpecifikoval, ktorá konkrétna, z hľadiska tohto sporu relevantná právna otázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená. Uviedol iba, že „otázka dobrých mravov vo vzťahu ku skutkovému stavu“ ešte nebola dovolacím súdom riešená. Samotná polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, eventuálne spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací rozhodol, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú konkrétnu právnu otázku mal dovolateľ na mysli.
f/ a ani
1 písm. b/ C. s. p. a preto dovolanie
c/ a f/ C. s. p. odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.