← Slovensko

§ 296 Tr.zák.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5To/11/2021 Identifikačné číslo spisu: 9521100113 Dátum vydania rozhodnutia: 24.05.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Štift Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:9521100113.5 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného JUDr. B. D., PhD., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 24. mája 2022 v Bratislave odvolania obžalovaného JUDr. B. D., PhD. a jeho manželky Mgr. U. D. podané proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2021, č. k. 3T/5/2021-2855, a takto rozhodol: I. Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm.

  1. e)Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa z r u š u j e. II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný - JUDr. B. D., PhD., nar. X. O. XXXX v J., trvale bytom S. E. K., S. XXX, uznáva za vinného, že 1. v presne nezistený deň koncom mesiaca júl roku 2017, v období po 21. júli 2017, od JUDr. J. A. (trestne stíhaný v inom konaní) v kaviarni nachádzajúcej sa na prvom poschodí nákupného centra Z. (v súčasnosti nákupné centrum K.) v Bratislave na K. ulici č. XXXXX/XXX, prevzal finančné prostriedky 50.000 eur ako odmenu za to, že z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky intervenoval a zabezpečil u podriadenej prokurátorky JUDr. I. M., aby ako zastupujúca prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nepodala na výsluchu obvineného Ing. J. D. sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 21. júla 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017, ktorým bolo rozhodnuté o nahradení väzby Ing. J. D., na základe čoho bol tento prepustený z väzby na slobodu, 2. dňa 20. augusta 2020 v areáli budovy F. v Bratislave, na J. T. č. XXX, odovzdal na osobnom stretnutí JUDr. J. A. obálku formátu W., ktorej obsahom boli fotokópie časti vyšetrovacieho spisu vedeného na Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, odbore Stred, pod ČVS: PPZ-164/NKA-ST2-2020, vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm.
  2. e)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a), písm.
  3. b)Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona ohľadom poškodeného Mgr. O. L., vrátane dvoch utajovaných písomností vydaných sudcom Špecializovaného trestného súdu vedených v osobitnom režime utajenia označené stupňom utajenia „Vyhradené" týkajúcich sa nevydania príkazov na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 1 Trestného poriadku, s ktorými nemal JUDr. J. A. právo sa oboznámiť, teda v bode 1 - v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa pre seba prijal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ, v bode 2 - úmyselne vyzradil nepovolanej osobe utajovanú skutočnosť označenú podľa zákona stupňom utajenia Vyhradené, čím spáchal v bode 1 - zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020, v bode 2 - prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020. Za to sa mu ukladá: Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm.
  4. a)Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 peňažný trest vo výmere 100.000 (stotisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. III. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm.
  5. b)Trestného poriadku sa obžalovaný - JUDr. B. D., PhD., nar. X. O. XXXX v J., trvale bytom S. E. K., S. XXX, oslobodzuje 1. spod bodu 1 obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 20. apríla 2021, č. k. VII/2 Gv 150/20/1000-69, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona s tým, že mal podporovať zločineckú skupinu, ktorý mal byť podľa obžaloby spáchaný na skutkovom základe, že od presne nezisteného obdobia 90.-tych rokov 20. storočia bolo vytvorené spoločenstvo osôb, ktorého členovia sa v rámci pôsobenia označovali ako J. (ďalej iba „skupina"), kedy sa po násilnej smrti O. J. (v roku XXXX) do čela skupiny postavil Ing. J. D., prezývaný „D.", ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, a následne došlo k štruktúrovaniu skupiny, kde v rámci tejto štruktúry boli z pohľadu horizontálneho členenia vytvorené tri zložky, a to riadiaco - rozhodovacia, v rámci ktorej bola okrem najvyššej pozície vytvorená minimálne jedna ďalšia, priamo podriadená pozícia, riadiaco - výkonná, ktorej členovia priamo podliehali osobám z riadiaco - rozhodovacej zložky a okrem riadenia im nižšie postavených členov výkonnej zložky a zabezpečovali aj samotný výkon konkrétnych príkazov od členov riadiaco - rozhodovacej zložky a výkonná, v rámci ktorej boli vytvorené minimálne tri pracovné pozície, a to ochrankári, výjazd a biletári, pričom skupina samotná bola v rámci vertikálneho členenia rozdelená na viaceré vetvy, na ktorých čele stáli jednotlivé osoby z riadiaco - výkonnej zložky, okrem iných v období od roku 2003 do roku 2020 aj A. A. (zomrel pravdepodobne v mesiaci august 2020), kde tieto vetvy boli vytvorené za účelom sťaženého mapovania a objasňovania trestnej činnosti páchanej členmi skupiny a sťaženého dokazovania prepojenia medzi jednotlivými členmi skupiny, pričom predmetná skupiny, resp. jej členovia sa zaoberali páchaním rôznej trestnej činnosti najmä násilného a ekonomického charakteru, a to za účelom dosahovania sústavného zisku, kde takto dosiahnutý zisk bol ďalej používaný jednak na mesačné výplaty jednotlivým členom skupiny, ako aj na samotný chod skupiny ako takej (odmeny členom za ich lojálnosť, mlčanlivosť, platby advokátov, úplatky, úhrady výdavkov väznených členov a pod.), pričom od presne nezisteného obdobia, minimálne však od roku 2017 do septembra 2020 JUDr. J. A., ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, a Mgr. L. I. (zomrel dňa XX. L. XXXX) vykonávali v rámci svojho pôsobenia činnosť, ktorá spočívala v podpore a pomoci členom skupiny, a teda smerovala k zachovaniu existencie samotnej skupiny, pričom táto činnosť pre skupinu bola do roku 2020 realizovaná prostredníctvom osoby A. A., ktorý zabezpečoval styk členov skupiny s osobami JUDr. A. a Mgr. I., ktorí využívali pre zachovanie existencie a celistvosti skupiny jednak svoje samotné pôsobenie, ako aj svoje priateľské väzby tak v ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, kedy boli minimálne od roku 2016 prostredníctvom osoby Mgr. E. Z., ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, pôsobiaceho na pozícii zástupcu riaditeľa V. získavané informácie o rozpracovaní jednotlivých členov skupiny zložkami Policajného zboru, pričom tieto boli následne prostredníctvom Mgr. I. osobou A. A. tlmočené jednotlivým členom skupiny, ako aj na úrovni prokuratúry, kde minimálne od leta roku 2017 JUDr. B. D., PhD. z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP GP SR") poskytoval okrem iných aj prostredníctvom osoby JUDr. A. informácie o prebiehajúcich trestných konaniach na ÚŠP GP SR a vyvíjal činnosť, ktorá minimálne sťažovala dokumentovanie trestnej činnosti tejto skupiny osôb označovanej ako J. a zachovať existenciu a celistvosť tejto skupiny a smerovala k zachovaniu existencie a celistvosti skupiny, pričom za popisované služby boli JUDr. D., PhD. a Mgr. Z. členmi skupiny odmeňovaní, a to prostredníctvom osôb JUDr. A. a Mgr. I., čím takýmto súčinnostným konaním vytvárali nenáležité výhody pre členov zločineckej skupiny J., ako aj skupinu ako takú, 2. spod bodu 3 obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 20. apríla 2021, č. k. VII/2 Gv 150/20/1000-69, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
  6. c)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
  7. c)Trestného zákona s tým, že mal ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a čin spáchať z osobitného motívu - v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, ktorý mal byť podľa obžaloby spáchaný na skutkovom základe, že v bližšie nezistený deň roku 2020 po dni 30. marec 2020 po tom, čo JUDr. B. D., PhD. oznámil na bližšie nezistenom mieste na území Slovenskej republiky JUDr. J. A., že je podozrivý vo veci prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, vedenej na 2. oddelení vyšetrovania odboru Východ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, požiadal JUDr. A. JUDr. B. D., PhD., aby jeho osobe zabezpečil zo svojej pozície špeciálneho prokurátora ÚŠP GP SR viac informácií o prebiehajúcom trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, na čo následne JUDr. B. D., PhD. v priebehu nasledujúcich dní odovzdal JUDr. A. časti spisového materiálu vedeného pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, a to zápisnicu o trestnom oznámení MVDr. Z. D., spísanú dňa 30. decembra 2019 v Košiciach pod č. p.: PPZ-NKA-OV-604-001/2019-PZ a uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 30. marca 2020, vydaného pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, čím JUDr. B. D., PhD. vyššie opísaným konaním zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora ÚŠP GP SR a vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, a to minimálne v ustanoveniach § 26 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), písm.
  8. j)zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov a zadovážil tak pre JUDr. A. na základe predošlej dohody ako pre osobu podozrivú zo spáchania prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona neoprávnený prospech spočívajúci v oboznámení sa JUDr. A. so skutočnosťami, ktoré vypovedal MVDr. Z. D., pričom JUDr. B. D., PhD. takto konal s vedomím, že umožní JUDr. A. včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia, resp. minimálne sťaženiu dokumentovania takejto trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože tieto skutky nie sú trestnými činmi. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj „prvostupňový súd" alebo „ŠTS") z 20. septembra 2021, č. k. 3T/5/2021-2855, bol obžalovaný JUDr. B. D., PhD. uznaný za vinného zo spáchania v bode 1 zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona („Tr. zák."), v bode 2 zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bodoch 3 a 4 pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
  9. c)Tr. zák. s poukazom na § 140 písm.
  10. c)Tr. zák. v bode 4 v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že 1. minimálne od leta roku 2017 až do 17.09.2020, na rôznych miestach na území Slovenskej republiky, z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky poskytoval minimálne prostredníctvom osoby JUDr. J. A. (trestne stíhaného v samostatnom konaní) informácie o prebiehajúcich trestných konaniach na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vytváral podmienky, ktoré boli spôsobilé sťažiť dokumentovanie trestnej činnosti skupiny osôb označovanej ako J. a zachovať existenciu a celistvosť tejto skupiny, pričom za tieto služby bol členmi skupiny najmenej jeden raz odmenený prostredníctvom JUDr. J. A. a takýmto súčinnostným konaním vytváral nenáležité výhody pre osoby činné pre skupinu označovanú ako J., ale aj pre samotnú skupinu, ktorá bola na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozpracovaná a evidovaná ako spoločenstvo osôb, vytvorené v presne nezistenom období deväťdesiatych rokov 20. storočia, ktoré sa v rámci svojho pôsobenia označovalo ako J. a ktorého označenie bolo odvodené od mena jej čelného predstaviteľa O. J. (zomrel v roku XXXX), po násilnej smrti ktorého bol za šéfa tejto skupiny považovaný Ing. J. D., prezývaný D. (trestne stíhaný v inom konaní), pričom skupina bola štrukturovaná tak, že z pohľadu jej horizontálneho členenia boli vytvorené tri zložky, a to riadiaco - rozhodovacia, v rámci ktorej bola okrem najvyššej pozície vytvorená minimálne jedna ďalšia, priamo podriadená pozícia, riadiaco - výkonná, ktorej členovia, priamo podliehali osobám z riadiaco - rozhodovacej zložky a okrem riadenia im nižšie postavených členov výkonnej zložky zabezpečovali aj samotný výkon konkrétnych príkazov od členov riadiaco - rozhodovacej zložky a výkonná, v rámci ktorej boli vytvorené minimálne tri pracovné pozície, a to ochrankári, výjazd a biletári a z pohľadu jej vertikálneho členenia bola rozdelená na viaceré vetvy, na ktorých čele stáli jednotlivé osoby z riadiaco - výkonnej zložky, okrem iných v období od roku 2003 do roku 2020 aj A. A. (zomrel pravdepodobne v mesiaci august 2020), kde tieto vetvy boli vytvorené na účely sťaženého mapovania a objasňovania trestnej činnosti páchanej členmi skupiny a sťaženého dokazovania prepojenia medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorí sa zaoberali páchaním rôznej trestnej činnosti, najmä násilného a ekonomického charakteru, a to na účely dosahovania sústavného zisku, kde takto dosiahnutý zisk bol ďalej používaný na mesačné výplaty jednotlivým členom skupiny ako aj na samotný chod skupiny (odmeny členom za ich lojálnosť, mlčanlivosť, platby advokátov, úplatky, úhrady výdavkov väznených členov a iné), pričom od presne nezisteného obdobia, minimálne však od roku 2017 do septembra 2020 JUDr. J. A. (trestne stíhaný v samostatnom konaní) a Mgr. L. I. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) vykonávali v rámci svojho pôsobenia činnosť, ktorá spočívala v podpore a v pomoci členom skupiny a smerovala k zachovaniu existencie samotnej skupiny, pričom táto činnosť pre skupinu bola do roku 2020 realizovaná prostredníctvom osoby A. A., ktorý zabezpečoval styk členov skupiny s osobami JUDr. J. A. a Mgr. L. I., ktorí využívali pre zachovanie existencie a celistvosti skupiny jednak svoje samotné pôsobenie, ako aj svoje priateľské väzby, a to nielen na úrovni prokuratúry, ale aj v ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, kedy minimálne od roku 2016 prostredníctvom Mgr. E. Z. (už právoplatne odsúdeného rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 13T/4/2021 zo dňa 05.05.2021), pôsobiaceho na pozícii zástupcu riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru, získavali informácie o rozpracovaní jednotlivých členov skupiny zložkami Policajného zboru, pričom tieto boli následne prostredníctvom Mgr. L. I. osobou A. A. tlmočené jednotlivým členom skupiny, 2. v presne nezistený deň, v období nasledujúcom po dni 21.07.2017, prevzal od JUDr. J. A. v kaviarni nachádzajúcej sa na prvom poschodí nákupného centra Z. (v súčasnosti obchodné centrum K.) na adrese Bratislava, K. ulica č. XXXXX/XXX, sumu 50.000 eur ako odmenu za jeho intervenciu vo vzťahu k nepodaniu sťažnosti zastupujúcou prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nakoľko v období najskôr od 17.07.2017 a najneskôr dňa 20.07.2017, zabezpečil, že dňa 21.07.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tp/2/2017, po tom, čo bol ukončený výsluch Ing. J. D. - v tom čase považovaného za najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny J. - vo veci jeho prepustenia z väzby a vyhlásené uznesenie, ktorým podľa § 81 odsek 1 Trestného poriadku sudca Špecializovaného trestného súdu nahradil väzbu u Ing. J. D. prijatím peňažnej záruky v sume 100.000 eur a inými zákonnými inštitútmi, nebola voči predmetnému uzneseniu zo strany zastupujúcej prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. I. M. podaná sťažnosť, v dôsledku čoho bol Ing. J. D. dňa 21.07.2017 prepustený z väzby na slobodu a za toto zabezpečenie, vykonané z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky formou ústne podaného usmernenia pre zastupujúcu prokurátorku JUDr. I. M., pričom táto odmena predstavovala polovicu z vopred dohodnutej odmeny, ktorá bola A. Y. vyplatená v sume 100.000 eur Mgr. L. I. (zomrel dňa XX.XX.XXXX), na bližšie nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, z ktorej polovicu si rozdelili v rovnakom pomere medzi sebou Mgr. L. I. a JUDr. J. A. po tom, čo A. Y. ako člen zločineckej skupiny J. (trestne stíhaný v inom konaní) oslovil Mgr. L. I. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) s požiadavkou, ktorej predmetom bolo zabezpečenie, aby v prípade prijatia peňažnej záruky v zmysle ustanovenia § 81 Trestného poriadku sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tp/2/2017, nebola zo strany zastupujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri rozhodovaní o prepustení z väzby Ing. J. D., považovaného v tom čase za najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny J., podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o prijatí peňažnej záruky, a tento bude prepustený na slobodu, v súvislosti s čím oslovil Mgr. L. I. s predmetnou požiadavkou JUDr. J. A. (trestne stíhaného v inom konaní), v tom čase vykonávajúceho funkciu riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Slovenskej republiky, 3. v bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 2020, v kancelárii na X. poschodí v budove F. v Bratislave, na J. T. č. XXX, odovzdal JUDr. J. A. časti spisového materiálu vedeného pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, a to zápisnicu o trestnom oznámení MVDr. Z. D., spísanú dňa 30.12.2019 v Košiciach pod č.p.: PPZ-NKA-OV-604-001/2019-PZ a uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku zo dňa 30.03.2020, vydaného pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, pretože keď v bližšie nezistený deň nasledujúci po dni 30.03.2020 JUDr. J. A. najskôr oznámil v kancelárii na X. poschodí v budove F. v Bratislave, na J. ceste č. XXX, že je podozrivý vo veci prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 odsek 1 Trestného zákona, vedenej na 2. oddelení vyšetrovania odboru Východ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, tak ho následne JUDr. J. A. požiadal, aby mu zabezpečil zo svojej pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky viac informácií o prebiehajúcom trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020 a takýmto konaním zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, a to minimálne v ustanoveniach § 26 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), písmeno
  11. j)zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, a zadovážil tak pre JUDr. J. A., na základe ich predošlej dohody ako pre osobu podozrivú zo spáchania prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 odsek 1 Trestného zákona neoprávnený prospech, spočívajúci v oboznámení sa JUDr. J. A. so skutočnosťami, ktoré vypovedal MVDr. Z. D., pričom takto konal s vedomím, že JUDr. J. A. umožní včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia ako aj k sťaženiu dokumentovania takejto trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní, 4. dňa 19.08.2020, v areáli budovy F. v Bratislave, na J. ceste č. XXX, na osobnom stretnutí odovzdal JUDr. J. A. obálku formátu A4, ktorej obsahom boli fotokópie častí vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: PPZ-164/NKA-ST2-2020, a to uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, úradný záznam príslušníka 2. operatívneho oddelenia, odboru Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z vyťaženia osoby pracujúcej v prospech Policajného zboru s uvedením jej krycieho mena, úradný záznam príslušníka 2. operatívneho oddelenia, odboru Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z vyťaženia osoby I. D., dve utajované písomnosti vydané sudcom Špecializovaného trestného súdu, vedené v osobitnom režime utajenia označené stupňom utajenia „Vyhradené" a výsluch svedka - poškodeného Mgr. O. L., pretože ako špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ho o to požiadal JUDr. J. A. v bližšie nezistený deň roku 2020, v období pred dňom 19.08.2020, keď sa JUDr. J. A. dozvedel od Mgr. E. Z. (už právoplatne odsúdeného rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 13T/4/2021 zo dňa 05.05.2021), že je spolu s ďalšími štyrmi osobami podozrivý vo veci prípravy úkladnej vraždy vyšetrovateľa 2. oddelenia vyšetrovania, odboru Bratislava Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pplk. Mgr. O. L., vedenej pod ČVS: PPZ-164/NKA-ST2-2020, pričom JUDr. J. A. chcel takto cez neho pre seba zabezpečiť viac informácií týkajúcich sa označeného prebiehajúceho trestného konania, čím vyššie opísaným konaním zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, a to minimálne v ustanoveniach § 26 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), písmeno
  12. j)zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, a zadovážil tak pre JUDr. J. A., na základe ich predošlej dohody ako pre osobu podozrivú z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno
  13. e)Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno a), písmeno
  14. b)Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona, neoprávnený prospech spočívajúci v oboznámení sa podozrivého JUDr. J. A. so skutočnosťami, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-164/NKA-ST2-2020, pričom takto konal s vedomím, že umožní JUDr. J. A. včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia ako aj k sťaženiu dokumentovania takejto trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní. Za to bol obžalovanému prvostupňovým súdom uložený podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štrnásť rokov, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm.
  15. a)Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. trest prepadnutia majetku. Proti rozsudku prvostupňového súdu v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.") podali odvolania obžalovaný JUDr. B. D., PhD. a jeho manželka Mgr. U. D., a to obžalovaný priamo do zápisnice po vyhlásení napadnutého rozsudku (č. l. 2691) a manželka obžalovaného v jeho prospech písomným podaním urobeným na pošte 5. októbra 2021 (č. l. 2811-2812) proti výrokom o vine, treste a proti konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo 6. decembra 2021 (č. l. 3178, 3199-3425) doručeným na odvolací súd po tom, ako bol prvostupňovým súdom predložený 2. decembra 2021 spis na rozhodnutie o odvolaniach, ktoré bolo doplnené podaniami zo 4. februára 2022 (č. l. 3970-4088), 18. februára 2022 (č. l. 4157-4237) a 12. mája 2022 (č. l. 4554-4875). Rozvedenie jednotlivých odvolacích námietok musel odvolací súd prispôsobiť rozsahu podaného odôvodnenia odvolania a jeho doplnení (cca 450 strán bez príloh) a obsah podstatných odvolacích námietok pokiaľ nie je uvedený v sumárnom uvedení obsahu odôvodnenia odvolania, tak vyplýva z vyjadrení odvolacieho súdu k jednotlivým odvolacím námietkam uvedeným v ďalších častiach tohto rozsudku. Obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania zo 6. decembra 2021 navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
  16. a)až
  17. e)Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 písm.
  18. a)Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný alternatívne podľa 322 ods. 1 Tr. por. vráti vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že podľa § 325 Tr. por. nariadi, aby vec prejednal a rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolania ohľadom nekonania o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu podľa § 23 Tr. por.), a v prípade, že by odvolací súd nevzhliadol dôvody na taký postup, tak aby nariadil, aby vec prejednal a rozhodol iný samosudca Špecializovaného trestného súdu (z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolania ohľadom nepovšimnutia si a nekonaní o námietkach zaujatosti samosudkyne podanej obžalovaným a porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v kontexte práva na prejednanie veci nestranným súdom). Obžalovaný zároveň navrhol prerušiť trestné stíhania za účelom - podania návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to § 58 ods. 3 Tr. zák. s čl. 1 Dodatkového protokolu z 20. marca 1952 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 1, čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie a čl. 20 ods. 5 Ústavy SR a zároveň, aby navrhol Ústavnému súdu SR, aby rozhodol o pozastavení účinnosti § 58 ods. 3 Tr. zák., - podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o vydanie predbežného rozhodnutia o otázkach tam uvedených týkajúcich sa výkladu pojmu „vlastná vec", práva byť prítomný v inom samostatnom trestnom konaní týkajúcom sa zločineckej skupiny, pre podporu ktorej je osoba stíhaná, nemožnosti vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku pre podporu zločineckej skupiny skôr, ako bola preukázaná v inom samostatnom konaní jej existencia, resp. možnosti vydať odsudzujúci rozsudok pre podporu zločineckej skupiny tým istým samosudcom, ktorý v inom konaní schváli dohodu o vine a treste ohľadom iného obvineného pre zločin činnosti pre tú istú zločineckú skupinu, resp. možnosti prepadnutia celého majetku obvineného bez ohľadu na čas, právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva a ďalšie okolnosti nasvedčujúce jeho legálny pôvod, resp. uplatnenia či neuplatnenia zaistenia majetku vo vzťahu k spolupracujúcemu obvinenému a obvinenému, ktorý je usvedčovaný jeho výpoveďou. Obžalovaný v odôvodnení odvolania zo 6. decembra 2021 namietol tieto základné skutočnosti (k odvolaniu priložil podľa zoznamu prílohy tam uvedené v 19-tich bodoch): - orgány činné v trestnom konaní svojou rozhodovacou činnosťou a procesným postupom v priebehu prípravného konania porušili zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, zásadu práva na obhajobu podľa čl. 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (,,Charta EÚ"), čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a mnohé ďalšie ustanovenia vnútroštátnych a medzinárodných prameňov práva, - prvostupňový súd porušil právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (,,Dohovor"), zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., zásadu rovnosti strán konania podľa § 2 ods. 14 Tr. por. a ďalšie ustanovenia, - súdne konanie bolo v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por. poznačené podstatnými chybami, najmä porušením ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo na obhajobu, všetky výroky rozsudku sú výsledkom nejasných a neúplných skutkových zistení, pričom súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nevykonaním dôkazov navrhovaných obhajobou súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a porušil viaceré ustanovenia Trestného zákona okrem iného aj v časti výroku o treste. Ku skutku 1 napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že súd ho odsúdil pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. vo forme podpory zločineckej skupiny podľa § 129 ods. 7 Tr. zák., ktorej existencia, personálne zloženie a jednotlivé zákonné definičné znaky podľa § 129 ods. 4 Tr. zák. doposiaľ neboli preukázané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom a sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania v trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 1T/11/2021. Nie je objektívne možné v samostatnom konaní vykonávať dokazovanie a vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za podporu zločineckej skupiny, pokiaľ jej existencia nebola predtým v inom trestnom konaní preukázaná právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Táto skutočnosť vyvoláva nevyhnutnú potrebu vedenia spoločného konania podľa § 18 Tr. por., v ktorom sa dokazuje nielen existencia zločineckej skupiny, ale i aktivity vo forme podpory a činnosti pre zločineckú skupinu. Doposiaľ nie je preukázané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, že by Ing. J. D. mal byť ,,hlavou" zločineckej skupiny, že by osoby obžalované v konaní 1T/11/2021 mali tvoriť zločineckú skupiny a že by JUDr. J. A., L. I., A. Y., T. B. a ďalší mali byť členmi zločineckej skupiny, resp. že by vyvíjali aktivity v jej prospech. Obžalovaný uviedol, že tento skutok ani ostatné skutky nespáchal. Obžalovaný namietol, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti podľa § 168 ods. 1 Tr. por., prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov aplikoval nesprávne úvahy, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku toho vzal za dokázané okolnosti, ktoré dokázané neboli, nevyrovnal sa s obhajobnou argumentáciou, neuviedol žiadne logické a relevantné dôvody nevyhovenia viacerým návrhom obhajoby na vykonanie dôkazov a neuviedol úvahy, ktorými sa spravoval pri navzájom odporujúcich si dôkazoch, čím porušil právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. tým, že prvostupňový súd hromadne odmietol vykonať množstvo obžalovaným navrhovaných dôkazov, ktorých vykonanie by celkom zrejme vyvrátilo záver o jeho vine vo vzťahu ku skutku v bode 1, hoci prokurátorovi umožnil vykonať všetky navrhované dôkazy vrátane výsluchov svedkov a listinných dôkazov, čím bola v neprospech obžalovaného negovaná zásada rovnosti strán podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm.
  19. d)Dohovoru, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a § 2 ods. 14 Tr. por. Obžalovaný poukázal, že svedok Ing. J. D. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a prvostupňový súd v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. por. neuviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne žiadne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jeho svedeckej výpovede a neuviedol, z akého dôvodu tejto svedeckej výpovedi neuveril a to aj s ohľadom na skutočnosť, že táto svedecká výpoveď svojim obsahom odporuje iným dôkazom, ktorým súd zjavne uveril, napr. výpoveď svedka Y.. Rozsudok je preto aj v tejto časti nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný a arbitrárny a v tejto súvislosti poukázal, že ak je súd postavený pred úlohu vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť iba okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970). Obžalovaný uviedol, že obžalovaní vo veci vedenej na ŠTS pod sp. zn. 1T/11/2021 popierajú spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Podľa obžalovaného z výpovede svedka A. Y. nevyplynula existencia zákonných znakov zločineckej skupiny a pokiaľ prvostupňový súd v napadnutom rozsudku odôvodňuje existenciu údajnej zločineckej skupiny listinnými dôkazmi vrátane uznesení vyšetrovateľov o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020, ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016 a ČVS: PPZ-105/NKA-BA-2019), takéto uznesenia nie sú v zmysle Trestného poriadku v žiadnom prípade dôkazom o vine obvinených osôb. Podľa obžalovaného v uznesení ŠTS z 21. júla 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017, ktorým bol Ing. J. D. prepustený z väzby na slobodu, boli spochybnené aktivity a teda aj samotná existencia údajnej zločineckej skupiny, kde obžalovaný cituje tú časť uznesenia, podľa ktorej nie je možné pôsobiť pre zločineckú skupinu trestnoprávne postihnuteľným spôsobom bez toho, aby bolo vznesené obvinenie aj za ďalší trestný čin, resp. ďalšie trestné činy, ktoré mali byť v rámci zločineckej skupiny páchané s tým, že okrem prípadu jedného poškodeného nebolo vyšetrovaním zistené, čo konkrétne protiprávne mala zločinecká skupina vykonať. Obžalovaný uviedol, že hoci bola daná časť uvedeného uznesenia prečítaná podľa § 269 Tr. por., nie je zohľadnená v odôvodnení napadnutého rozsudku, hoci z nej vyplývajú významné závery v prospech obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukazuje v odôvodnení na viacero právoplatných rozsudkov týkajúcich sa odsúdenia pre zločin podľa § 296 Tr. zák., tak ich súd hodnotil nesprávne, svojvoľne a v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako dôkaz o existencii údajnej zločineckej skupiny J., keďže išlo o uzatvorenie dohôd o vine a treste osôb, s ktorými sa nepozná, súd nevykonal žiadne dokazovanie o existencii zločineckej skupiny, tam odsúdené osoby sa nepriznali k participácii iných osôb na aktivitách a činnosti zločineckej skupiny, priznali sa ku skutku právne kvalifikovanému ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ktorý bol naviazaný v jednom trestnom konaní na iné skutky a existuje zrejmý predpoklad, že v záujme docielenia priaznivého trestu bolo pre nich najprijateľnejšie priznať sa ku všetkým skutkom, ktoré im boli kladené za vinu v jednom trestnom konaní, rozsudok v trestnej veci, sp. zn. 1T/32/2020 vo vzťahu k obvinenému J. D. vydala samosudkyňa Mgr. Pamela Záleská, ktorá teda v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na ňou vydaný rozsudok vo veci údajnej zločineckej skupiny J.. Obžalovaný uviedol, že z rozsudku ŠTS, pracovisko Banská Bystrica zo 6. novembra 2020, sp. zn. 3T/10/2020, ktorým bol Ing. J. D. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm.
  20. f)Tr. zák. spáchaný formou účastníctva ako objednávateľ podľa § 21 ods. 1 písm.
  21. c)Tr. zák. vyplýva, že tento nebol odsúdený za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a skutok nemá absolútne žiaden súvis s obžalovaným a ani so skutkami v napadnutom rozsudku. Podľa obžalovaného v nadväznosti na skutočnosť, že prvostupňový súd umožnil prokuratúre čítať uvedené rozsudky z iných trestných konaní, je zarážajúce, že mu súd neumožnil prečítať ani jednu z približne 50 listín, ktoré navrhol prečítať za účelom objasnenia okolností svedčiacich v jeho prospech, čím bola porušená zásada rovnosti strán konania podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm.
  22. d)Dohovoru, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a § 2 ods. 14 Tr. por. Obžalovaný uviedol, že ohľadom skutku v bode 1 navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť v procesnom postavení svedka osoby Z. K., A. M., Ing. J. L., Z. I., X. I., O. A. a JUDr. O. W. a prečítať zápisnicu o výsluchu obvineného A. A. z iného trestného konania, čo prvostupňový súd bez konkretizácie dôvodov odmietol, pričom dôvody v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. por. neuviedol ani v odôvodnení napadnutého rozsudku a ich vykonanie by celkom zrejme vyvrátilo záver o vine obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 1. Opis skutku v bode 1 rozsudku je neurčitý, nepreskúmateľný a obsahuje viaceré dôkazné a logické rozpory, čo značne obmedzilo právo na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b), písm.
  23. c)Dohovoru a nenapĺňa kvalitatívne náležitosti § 163 ods. 3 Tr. por. v kontexte znenia § 129 ods. 7 Tr. zák., ktorý ustanovuje zákonné definičné znaky podpory zločineckej skupiny. Z opisu skutku nie je vôbec zrejmé, aké konkrétne informácie, o akých prebiehajúcich trestných konaniach na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky („ÚŠP GP SR") a komu konkrétne mal obžalovaný informácie adresovať a aké podmienky, ktoré mali sťažovať dokumentovanie trestnej činnosti zločineckej skupiny J., mal údajne vyvíjať. Z opisu skutku nie je zrejmé, či bolo cieľom existencie skupiny spáchanie zločinov, trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti alebo niektorého z trestných činov korupcie a aký konkrétny skutok v tejto právnej kvalifikácii mal byť cieľom skupiny. Údajní členovia zločineckej skupiny J. boli začiatkom roka 2017 zadržaní a vzatí do väzby na základe návrhu prokurátora ÚŠP GP SR, teda v čase, keď obžalovaný zastával funkciu špeciálneho prokurátora, obdobne na jeseň 2019 vykonala Národná kriminálna agentúra ďalšie zaisťovacie úkony vo vzťahu k členom údajnej zločineckej skupiny J. a uvedenú vec dozoroval prokurátor ÚŠP GP SR, a preto nedáva logiku skutková konštrukcia, že obžalovaný mal podporovať zločineckú skupinu. Obžalovaný uviedol, že prvostupňový súd naviazal spojitosť skutku v bode 1 so skutkami v bodoch 2, 3 a 4 prostredníctvom osoby JUDr. J. A. a zjednodušene povedané zmenil opis skutku v bode 1 do absurdného znenia, v zmysle ktorého sa mal obžalovaný dopustiť zločinu podľa § 296 Tr. zák. tým, že mal podporovať osobu činnú pre zločineckú skupinu, t. j. JUDr. J. A., čo sa vymyká naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty podľa § 296 Tr. zák., keďže skutku sa mal obžalovaný dopustiť formou podpory osoby činnej pre zločineckú skupinu a nie podpory samotného člena zločineckej skupiny. Poukázal, že svedok A. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zločinecká skupina J. bola od roku 2019 políciou rozložená a naviazanosť skutku v bode 1 na skutky v bodoch 3 a 4, ktoré sú datované do roku 2020, teda nekorešponduje s touto výpoveďou svedka A. Y., ktorého výpoveď ani len nekorešponduje so znením opisu skutku v bode 1, podľa ktorého sa mal obžalovaný skutku dopustiť v období minimálne od leta roku 2017 až do 17. septembra 2020, čo nemá absolútne oporu v dokazovaní. Tiež poukázal, že JUDr. I. I. v rozsudku ŠTS z 27. mája 2021, sp. zn. 7T/3/2021, podľa ktorého mal z funkcie 1. námestníka SIS poskytovať informácie o odpočúvaní Mgr. L. I. a JUDr. J. A., nebol odsúdený pre zločin podľa § 296 Tr. zák. Obžalovaný namietal vyjadrenie v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde sa poukazuje na výpoveď svedka JUDr. J. G., ktorá má preukazovať existenciu údajnej zločineckej skupiny J. s tým, že z nej práve naopak vyplýva, že o problematike zločineckej skupiny nevedel vôbec nič. Za absurdné obžalovaný označil ohľadom skutku v bode 1 zo strany prvostupňového súdu hodnotenie výpovedí svedkov JUDr. O. L. a Mgr. A. S., ktorí vo vzťahu k existencii zločineckej skupiny pred súdom vypovedali celkom zrejme len v intenciách podozrení a v rámci pracovných úloh, ktoré vykonávali, pričom svedok Mgr. A. S. bol navyše dozorujúcim prokurátorom v trestnej veci údajnej zločineckej skupiny J.. Obžalovaný poukázal, že prvostupňový súd sa v tomto ohľade opiera o výpovede prokurátorov, ktorí existenciu zločineckej skupiny len prezumujú v rámci svojej služobnej činnosti, pričom obžalovaného návrh na vypočutie ako svedkov osôb, ktorí sú v súčasnosti obžalovaní v trestnom konaní, sp. zn. 1T/11/2021 alebo obhajcu Ing. D. JUDr. Adriána Sucháneka považoval za nadbytočný a pokiaľ by boli tieto dôkazy vykonané, v drvivom pomere by prevážili dôkazy vylučujúce existenciu zločineckej skupiny, čo by odôvodňovalo oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Obžalovaný ďalej označil za neprijateľné a absurdné konštatovanie na str. 51 a 52 v napadnutom rozsudku, kde sa vina obžalovaného zakladá na listinných dôkazoch - písomnej informácií pre generálneho prokurátora SR z 25. júla 2020, liste generálneho prokurátora SR zo 6. septembra 2017 a zápisnice o výsluchu poškodeného Mgr. O. L., keďže uvedené listinné dôkazy sú dôkazmi o plnení služobných povinností a úloh a nie o existencii zločineckej skupiny. Obžalovaný opäť namietol, že prvostupňový súd selektoval vykonanie listinných dôkazov ich prečítaním a odmietol mu umožniť čítanie listinných dôkazov, ktoré navrhol vykonať vo svoj prospech a pokiaľ prvostupňový súd umožnil prokurátorovi čítať listinný dôkaz - zápisnicu o výsluchu Mgr. O. L., ktorá má pôvod v inom trestnom konaní, z akého dôvodu mu neumožnil čítať zápisnicu o výsluchu obvineného A. A. z iného trestého konania, resp. pokiaľ súd umožnil prokurátorovi prečítať písomnú informáciu pre generálneho prokurátora SR z 25. júla 2020, z akého dôvodu obžalovanému neumožnil čítať žiadosť JUDr. Adriána Sucháneka zo 16. júna 2017 ako obhajcu Ing. J. D. o jeho prepustenie z väzby a odôvodnenie sťažnosti Ing. J. D. voči uzneseniu ŠTS z č. l. 1031-1032 a ďalšie navrhnuté listinné dôkazy, ktoré by jednoznačne vyvrátili prezumpciu súdu o existencii údajnej zločineckej skupiny J.. Obžalovaný uviedol, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu ku skutku v bode 1 poukazuje aj na svedecké výpovede A. Y. a T. B., ktorí neboli doposiaľ odsúdení za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., pričom poukázal, že uznesením Úradu inšpekčnej služby z 20. júla 2021, ČVS: UIS-171/OISZ-2021, im bolo vznesené obvinenie pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 344 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm.
  24. b)Tr. zák. (A. Y.) a pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (T. B.) a podľa obžalovaného z neho vyplýva, že svedok T. B. mal pri výsluchu 20. augusta 2020 uviesť nepravdivé tvrdenia a o výpoveď T. B. sa opieral prokurátor na str. 35 obžaloby, hoci tento nikdy nevypovedal o okolnostiach vo vzťahu k obžalovanému a na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že obžalovaného nepozná a nemá vedomosť o okolnostiach týkajúcich sa skutkov obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že klamlivá výpoveď T. B. v inom trestnom konaní je sama osebe jednoznačným dôkazom o jeho nevierohodnosti. Ďalej obžalovaný poukazuje na zvukové záznamy obstarané do trestného konania ČVS: UIS-171/OISZ-2021 a odôvodnenie uznesenia z 20. júla 2021, ČVS: UIS-171/OISZ-2021, s tým, že z nich vyplýva závažné podozrenie, že výpovede svedkov, ktorí vypovedajú proti obžalovanému, boli koordinované a manipulované orgánmi činnými v trestnom konaní a že sa nimi vylučuje vierohodnosť výpovedí svedkov A. Y. a T. B. proti obžalovanému. Obžalovaný uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd na str. 52 napadnutého rozsudku odkazuje na výpovede svedkov E. Z. a Mgr. L. I., tak jednoznačne ich nemožno hodnotiť ako dôkaz o existencii údajnej zločineckej skupiny J. a už vôbec nie o vine obžalovaného ohľadom skutku v bode 1, keď títo sa nevyjadrovali k okolnostiam týkajúcim sa existencie údajnej zločineckej skupiny J.. Obžalovaný tiež namietal, že prvostupňový súd mu neumožnil prečítať ako listinný dôkaz zápisnice o výsluchu Mgr. L. I. a JUDr. J. A. ohľadom ich výpovedí ako obvinených v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vzatie do väzby, resp. že prvostupňový súd odmietol jeho návrh, aby obstaral zápisnicu o výsluchu obvineného JUDr. J. A. z 18. septembra 2020 vo veci ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020, kde mal popreť akúkoľvek svoju účasť na aktivitách zločineckej skupiny J.. Obžalovaný tiež poukázal, že JUDr. J. A. vo svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel svoju činnosť v prospech zločineckej skupiny J. a je nepochopiteľné konštatovanie prvostupňového súdu na str. 52 napadnutého rozsudku, že mal obžalovaného využívať na sťažovanie dokumentovania činnosti zločineckej skupiny J. a poskytovanie informácií v záujme zachovania existencie a celistvosti zločineckej skupiny. Obžalovaný uviedol, že v trestnom konaní, sp. zn. 1T/11/2021 jednotliví obžalovaní dôrazne popierajú existenciu údajnej zločineckej skupiny J. a namietajú množstvo závažných procesných chýb, ktoré hrubo obmedzili ich právo na obhajobu a vypovedajú aj o manipuláciách dôkazov zo strany orgánov činných v trestnom konaní a poukázal, že Úrad inšpekčnej služby vydal uznesenie ČVS: UIS-352/OISZ-2021 z 13. septembra 2021, z ktorého vyplýva vznesenie obvinenia mjr. Mgr. Z. A. za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm.
  25. a)Tr. zák. v súbehu so zločinom zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
  26. c)Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
  27. c)Tr. zák. a pplk. Mgr. O. L. za zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm.
  28. a)Tr. zák. v súbehu so zločinom zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
  29. c)Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s tým, že obvinení vyšetrovatelia O. L. a Z. A. viedli vyšetrovanie a vykonávali úkony vyšetrovania v trestnom konaní vedenom proti údajným členom zločineckej skupiny J. a vyšetrovateľ Z. A. viedol vyšetrovanie aj v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému a Úrad inšpekčnej služby ďalej vydal uznesenie, ČVS: UIS-340/OISZ-2021 zo 14. septembra 2021, z ktorého vyplýva vznesenie obvinenia mjr. Mgr. Z. A., pplk. Mgr. O. L., mjr. Ing. A. S. a mjr. JUDr. K. A. za zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
  30. c)Tr. zák. s poukazom na § 140 písm.
  31. c)Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Podľa obžalovaného tieto uznesenia podporujú dôvodnú pochybnosť, že skutok založený na existencii údajnej zločineckej skupiny J. bol nepravdivo vykonštruovaný s tým, že podľa obžalovaného je dôvodné očakávať, že uvádzané skutočnosti budú zohrávať dôležitú úlohu v rámci hodnotenia dôkazov v trestnom konaní, sp. zn. 1T/11/2021 a podľa obžalovaného napriek tomu, že prvostupňový súd v trestnom konaní vedenom proti nemu nemohol predvídať budúci vývoj trestného konania vedeného proti členom údajnej zločineckej skupiny J., obžalovaného odsúdil za podporu zločineckej skupiny J., ktorej existencia nie je preukázaná. Ku skutku 2 napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti podľa § 168 ods. 1 Tr. por., keď prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov aplikoval nesprávne úvahy, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho vzal za dokázané okolnosti, ktoré dokázané neboli, nevyrovnal sa s obhajobnou argumentáciou, neuviedol úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, neuviedol logické a relevantné dôkazy, pre ktoré nevyhovel návrhom obhajoby na vykonanie dôkazov a uplatnil selektívny prístup k dokazovaniu, keď sa priklonil ku všetkým dôkazom navrhovaným prokurátorom a hromadne odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou. V rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov prvostupňový súd aplikoval svojvoľné hodnotenie dôkazov, pričom aj vykonané dôkazy, ktoré svedčili v prospech obžalovaného, nepochopiteľne vykladal v jeho neprospech, čím arbitrárnym, nepreskúmateľným a nepresvedčivým odôvodnením porušil ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Obžalovaný namietol zmätočnosť odôvodnenia v časti hodnotenia pohnútky, resp. motívu ohľadom skutku v bode 2. Obžalovaný poukázal, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku suma 50 tis. eur ako odmena za údajnú intervenciu pri prepustení Ing. J. D. z väzby bola neočakávaná a nepožadovaná, čím prvostupňový súd prakticky konštatuje neexistenciu pohnútky, resp. motívu k spáchaniu skutku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že s Ing. J. D. sa obžalovaný nepoznal a nemal absolútne žiaden dôvod intervenovať v jeho prospech. Je to pritom práve pohnútka (motív), ktorú treba v trestnom konaní v zmysle § 119 ods. 1 písm.
  32. b)Tr. por. dokazovať a je zložkou subjektívnej stránky, ktorá iniciuje trestnoprávne relevantné konanie a preto motív musí byť nielen dôkazne preukázaný, ale jeho existencia musí byť náležite odôvodnená. V nadväznosti na uvedené možno prijať záver o nenaplnení zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. vo forme nepreukázania subjektívnej stránky a v jej medziach pohnútky (motívu) skutku. V tomto ohľade poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2006, sp. zn. III. ÚS 25/06 a uvádza, že zásade spravodlivého súdneho konania zodpovedá len také odôvodnenie rozsudku, ktoré mimo rozumných pochybností zodpovedá požiadavke preukázania zákonných znakov trestného činu, t. j. aj subjektívnej stránky a v jej rámci i pohnútky (motívu). Iba také odôvodnenie rozsudku zodpovedá právu obvineného na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v tomto kontexte sa napadnutý rozsudok vyznačuje zmätočnosťou a nepreskúmateľnosťou. Obžalovaný namieta, že prvostupňový súd nekriticky prehliadal časti výpovede svedkyne JUDr. I. M., ktoré vykazujú známky značnej zmätočnosti a ktoré boli vyvrátené inými dôkazmi a v tejto súvislosti poukázal na jej vyjadrenia, že vec Ing. D. mala prejednať s riaditeľom odboru JUDr. D. (výpoveď v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uviedla, že si to nepamätá), o čom nie je v úradnom zázname z 20. júla 2017 zmienka, ten na hlavnom pojednávaní poprel, že by vec s niekým konzultoval, v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že s obžalovaným komunikovala osobne a že ju za obžalovaným poslal JUDr. E., v úradnom zázname je popisovaný telefonický kontakt s obžalovaným, ktorý mala iniciovať jeho sekretárka, svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že s kolegami konzultovala vec a vychádzali z veľmi podrobného stanoviska Najvyššieho súdu SR, ktorý stanovil potrebu doplnenia dokazovania a výšky kaucie, pričom z podacej pečiatky na titulnej strane zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 17. júla 2017, sp. zn. 5 Tost 23/2017, vyplýva, že bolo doručené na ÚŠP GP SR až 25. júla 2017, z uradného záznamu JUDr. M. vyplynulo, že 19. júla 2017 jej oznámil JUDr. G. termín rozhodovania o väzbe Ing. J. D., dôvod zrušujúceho uznesenia NS SR o väzbe a zároveň, že túto vec aj s JUDr. G. konzultovala, avšak JUDr. J. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o trestnej veci Ing. J. D. nevedel vôbec nič, s JUDr. M. sa o tejto veci nebavil a ani nevie, kto rozhodol o účasti JUDr. M. na výsluchu Ing. D. a po predložení úradného záznamu sa vyjadril, že na tam uvádzané okolnosti si absolútne nepamätá. Uvedené skutočnosti nasvedčujú závažným pochybnostiam o autenticite úradného záznamu JUDr. M. a z tohto dôvodu obžalovaný navrhol, aby súd obstaral obal daného dozorového spisu ohľadom veci vedenej na ŠTS pod sp. zn. 2Tp/2/2017, ktorý by mal obsahovať poradovník, resp. obsah dozorového spisu zachytávajúci poradie listín a dátum ich dôjdenia a založenia do dozorového spisu, čo prvostupňový súd bez relevantného zdôvodnenia odmietol. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzané nezrovnalosti vo výpovediach JUDr. I. M. vôbec nevzal na zreteľ pri hodnotení relevancie jej výpovede a úradného záznamu ňou spísaného. Podľa obžalovaného z výpovede JUDr. M. z prípravnéjho konania vyplýva, že nezažila situáciu, že by obžalovaný od nej žiadal nezákonný postup a uznesenie ŠTS o prepustení Ing. D. považovala za zákonné a nevyužitie opravného prostriedku jej nebolo divné. Obžalovaný uviedol, že JUDr. M. nikdy nedal pokyn vedúci k zabezpečeniu nepodania sťažnosti proti uzneseniu súdu o nahradení väzby Ing. D., čo vyplýva aj z § 6 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platný pokyn nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu, v prípade ústneho pokynu musí byť tento dodatočne do 48 hodín zopakovaný písomne, inak je neplatný. Obžalovaný zdôraznil, že JUDr. I. M. nikdy nedal písomný pokyn, aby nepodala sťažnosť a taktiež jej nikdy nedal ústny pokyn, ktorý by dodatočne písomne zopakoval a § 6 ods. 8 zákona o prokuratúre upravuje zákaz, tzv. negatívneho pokynu nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi vrátane toho, aby nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného a podľa § 6 ods. 4 zákona o prokuratúre je podriadený prokurátor povinný odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, čo je povinný písomne odôvodniť. JUDr. I. M. by mala zákonnú povinnosť odmietnuť splnenie tzv. negatívneho pokynu, inak by mohla byť stíhaná za disciplinárne previnenie a nikdy nebola stíhaná za disciplinárne previnenie v súvislosti s nepodaním sťažnosti proti danému uzneseniu ŠTS. JUDr. I. M. nikdy nedostala negatívny pokyn nepodávať sťažnosť proti danému uzneseniu ŠTS, čo v podstate potvrdil aj svedok JUDr. O. L. na hlavnom pojednávaní. Tiež z úradného záznamu vyplýva, že JUDr. I. M. nikdy nedal pokyn nepodávať sťažnosť, neusmernil ju a ani nijak inak nezabezpečil, aby nepodala sťažnosť a naopak jednoznačne z neho vyplýva, že rozhodnutie o podaní, resp. nepodaní sťažnosti bolo ponechané na vôli a rozhodnutí JUDr. M. a vyvracia to znenie skutku v bode 2, podľa ktorého mal obžalovaný zabezpečiť nepodanie sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bol Ing. D. prepustený z väzby na slobodu. Obžalovaný poukázal aj na záverečný návrh JUDr. M. podľa zápisnice o výsluchu obvineného Ing. D. z 21. júla 2017, podľa ktorého navrhla súdu, aby zvážil rozhodnutie o prijatí peňažnej záruky a ani v tomto smere obžalovaný JUDr. M. neusmerňoval a formulovala ho podľa vlastného uváženia. Uvedené skutočnosti však zostali v odôvodnení napadnutého rozsudku nepovšimnuté napriek tomu, že ich obžalovaný opakovanie namietal v rámci obhajoby. Obžalovaný namietol vyjadrenie na str. 56 napadnutého rozsudku ohľadom toho, že by sa obžalovaný v tejto trestnej veci alebo v inej závažnej trestnej veci kedykoľvek predtým angažoval rovnakým alebo obdobným spôsobom, teda iniciatívne a vopred dávanými usmerneniami pre dozorových prokurátorov v otázkach vzdania sa opravných prostriedkov, keď z odôvodnenia nevyplýva, z akého dôkazu prvostupňový súd dospel k takému záveru a tento nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k iným trestným veciam, ktoré by ho doviedli k takému konštatovaniu. Obžalovaný uviedol, že v nadväznosti na to, že JUDr. M. nemohol uložiť negatívny pokyn nepodávať sťažnosť, má táto okolnosť zásadný význam z hľadiska hodnotenia nenaplnenia zákonných znakov zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže prijímanie úplatku mu je kladené za vinu v súvislosti s postavením verejného činiteľa (§ 329 ods. 2 Tr. zák.). Podľa § 128 Tr. zák. účinného v čase skutku pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Právomoc musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania (rozhodnutie musí byť vynútiteľné štátnou mocou) a zodpovednosťou sa rozumie právny inštitút vyjadrujúci vzťah subjektu, ktorý je nositeľom určitých právnych povinností, k inému subjektu oprávnenému tieto povinnosti kontrolovať alebo posudzovať, ako aj vyvodzovať dôsledky či sankcie v prípade ich neplnenia a nadriadený prokurátor preberá zodpovednosť za postup podriadeného prokurátora v prípade uloženia pokynu podľa § 6 zákona o prokuratúre. Podľa obžalovaného keďže JUDr. M. nikdy neuložil negatívny pokyn nepodávať sťažnosť, táto skutočnosť zapríčiňuje, že konanie definované v skutku v bode 2 v sebe nezahŕňa konanie v medziach definície pojmov právomoc a zodpovednosť verejného činiteľa a nenapĺňa zákonné znaky zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný uviedol, že v prípade skutku v bode 2 okolnosti popisované svedkom A. Y. boli v celom rozsahu vyvrátené celým radom dôkazov vrátane svedeckých výpovedí Ing. J. D., K. X. a O. I.. Z výpovede Ing. D. vyplýva, že sa s obžalovaným nepozná a videl ho prvýkrát osobne až na hlavnom pojednávaní a poprel, že by niekoho žiadal, aby obžalovaného akokoľvek ovplyvňoval v súvislosti s trvaním jeho väzby. Ing. J. D. pozná K. X., ale nikdy ho nežiadal o ovplyvňovanie trestného konania. Ing. D. nemal vedomosť o tom, či sa poznajú osoby K. X. a A. Y., v dôsledku čoho je zrejmé, že tieto osoby ani nemohol zoznamovať tak, ako to tvrdí svedok A. Y.. Uvedenú skutočnosť prvostupňový súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nehodnotil a ani ju nespomenul v sumarizácii obsahu výpovede Ing. D. a nehodnotil ani časť výpovede Ing. D. na hlavnom pojednávaní o tom, že 23. júla 2017 v čase o 21.00 hod., kedy mal podľa A. Y. absolvovať spoločné stretnutie v Bratislave, sa nachádzal na poľovačke, a preto také stretnutie s A. Y. prebehnúť objektívne nemohlo. Obžalovaný namietol, že prvostupňový súd arbitrárne a bez relevantných dôvodov vylúčil relevanciu výpovede Ing. J. D. a obmedzil sa len na konštatovanie, že mal zrozumiteľný motív popierať, že by mal vedomosť o ovplyvňovaní jeho prepustenia z väzby a preukázateľné mal dôvod vyhraňovať sa k svedkovi A. Y. a poukázal na absenciu základnej logiky výpovede Ing. J. D., nakoľko ním uvádzané okolnosti mali byť údajne nesúrodé, rozporuplné a nedávali zmysel. Uvedené konštatovanie je podľa obžalovaného svojvôľou a selekciou v prístupe k jednotlivým svedeckým výpovediam, kedy súd neprikladal význam dôkazom vykonaným v jeho prospech. Prvostupňový súd poukázal na akúsi presne nešpecifikovanú rozporuplnosť danej výpovede, resp. že táto nedávala zmysel, pričom pri výpovedi svedkov A. Y., JUDr. J. A. a Mgr. L. I. súdu vôbec nevadilo, že títo svedkovia vypovedali najmä v časových a miestnych aspektoch daného skutku absolútne a diametrálne odlišne a poukázal, že bol odmietnutý jeho návrh na vykonanie konfrontácie medzi Ing. J. D. a A. Y.. Obžalovaný k svedkovi K. X. uviedol, že z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nepozná A. Y., Ing. J. D. pozná z hokejového prostredia a nikdy ho o nič nežiadal, na škále od 1 do 10 by hodnotil ich známosť v hodnote blížiacej sa 1, t. j. že sa len pozdravili a položili otázku, ako sa majú. Podľa obžalovaného nie sú vôbec zrejmé žiadne relevantné dôvody, pre ktoré prvostupňový súd vyhodnotil svedeckú výpoveď K. X. na str. 58 napadnutého rozsudku ako nedôveryhodnú a prakticky sa len obmedzil na hodnotenie výpovede svedka ako nevysvetlenej a nezmyselnej obrany, ktorou sa snažil dištancovať od prepojení na prejednávaný prípad, až to vyvolalo podozrenie, že vie o veci podstatne viac. Ďalej prvostupňovému súdu prekážalo, že svedok K. X. sa nijakým spôsobom neohradil proti tvrdeniam A. Y. (nepodal trestné oznámenie, nepodal civilnú žalobu) a len popieral vzájomný kontakt. Prvostupňový súd tiež tento prístup k hodnoteniu výpovede K. X. odôvodnil tým, že označil obžalovaného a Ing. D. skôr za známych ako za priateľov, čo malo byť v rozpore s tvrdeniami A. Y. a JUDr. J. A., ktorí mali popísať tento vzťah ako priateľský podľa údajných pravidelných stretnutí. Podľa obžalovaného tieto tvrdenia prvostupňového súdu však nedávajú žiaden logický záver, pre ktorý by mala byť výpoveď svedka K. X. nedôveryhodná, svedok K. X. sa dôrazne ohradil proti kontaktu s A. Y. aj pri ich konfrontácii v prípravnom konaní a tento kontakt dôrazne poprel aj na hlavnom pojednávaní. Nevedno ako inak než dôrazným popieraním by mal svedok K. X. preukázať vierohodnosť svojej výpovede za situácie, kedy nemá vedomosť o motíve A. Y. o ňom vypovedať. Nebolo ani úlohou svedka K. X. uvádzať hypotézy, pre ktoré si myslí, že ho A. Y. označil ako svoj kontakt. Taktiež nebolo povinnosťou K. X. iniciovať vo vzťahu k A. Y. civilné alebo trestné konanie, hoci na hlavnom pojednávaní sa jasne vyjadril, že už danú vec konzultoval s advokátom a zvažuje právne kroky k osobe A. Y. za účelom ochrany pred jeho tvrdeniami. Skutočnosť, že svedok určité okolnosti popiera, nemôžu viesť k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Tiež tvrdenia prvostupňového súdu o označení vzťahu ako ,,známy", ktoré použil svedok K. X. v kontraste s vyjadrením A. Y. a JUDr. J. A., ktorí mali označiť vzťah obžalovaného s K. X. a

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.