Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/72/2021 Identifikačné číslo spisu: 6113227483 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 262ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná ktorá bola v odvolacom konaní úspešná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, prípustnosť ktorého odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ CSP, tvrdiac, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol rozsudky obidvoch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, vysloviac názor, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, prípadne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Dovolaním napadnutý rozsudok označil za arbitrárny, javiaci znaky zmätočnosti, pričom rovnaká arbitrárnosť zaťažuje aj prvostupňový rozsudok, nakoľko odvolací súd v napadnutom rozsudku doslovne prevzal odôvodnenie prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Poukázal na to, že v prvostupňovom konaní, ako aj v podanom odvolaní tvrdil a preukazoval, že kúpna zmluva zo dňa
2. septembra 2011, ktorej účastníkmi boli žalobca ako predávajúci a spoločnosť DISKONT - PLUS s.r.o. Kalinovo, IČO: 36 618 837 ako kupujúci (ďalej aj „kúpna zmluva 1“) je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods.

§ 39Občianskeho zákonníka, nakoľko sa malo jednať o simulovaný právny úkon.

Žalobca mal ďalej za to, že z uvedeného dôvodu sa spoločnosť DISKONT - PLUS s.r.o. nikdy nestala vlastníkom sporných nehnuteľností a v nadväznosti na uvedené sa neskorším vlastníkom, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. júla 2012, uzatvorenej medzi spoločnosťou DISKONT -PLUS s.r.o. a úpadcom (ďalej aj „kúpna zmluva 2“), nemohol stať ani úpadca. Zdôraznil, že v tejto súvislosti opakovane poukazoval v konaní na princíp nemo plus iuris, spočívajúci v tom, že nikto nemôže preniesť viac práv, než má on sám. Poukázal ďalej na to, že okrem vyššie uvedeného pre prípad, ak by prvostupňový súd aj napriek uvedenému vyhodnotil kúpnu zmluvu 1 ako platnú, v konaní opakovane uvádzal, že od kúpnej zmluvy 1 odstúpil a to listom zo dňa 10. apríla 2013. Samotné odstúpenie od kúpnej zmluvy 1 nebolo spoločnosťou DISKONT - PLUS s.r.o. od počiatku rozporované a to ani následne v trojročnej premlčacej lehote a teda možno dôvodne dospieť k záveru, že bolo vykonané platne, čo konštatoval aj odvolací súd v odseku 6 odôvodnenia jeho rozsudku. Vyslovil názor, že z toho vyplýva, že sa kúpna zmluva 1 od počiatku zrušila a teda spoločnosť DISKONT-PLUS s.r.o. sa nikdy nestala vlastníkom nehnuteľností, z dôvodu ktorého sa obnovilo vlastnícke právo žalobcu. Podľa záverov obidvoch súdov však aj napriek odstúpeniu od kúpnej zmluvy 1 zo strany žalobcu nedošlo k obnoveniu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko k nehnuteľnostiam zostalo zachované úpadcovo vlastnícke právo, ktoré mal nadobudnúť k nehnuteľnosti v dobrej viere, pričom obidva súdy v súvislosti s dobrou vierou nadobúdateľa (úpadcu) zhodne poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. mája 2017. Obidvom súdom vytýkal, že nešpecifikovali, na základe akých skutkových tvrdení žalobcu dospeli k záveru, že úpadca bol dobromyseľný a konal v dobrej viere pri nadobúdaní nehnuteľností. Namietal, že ani jeden z konajúcich súdov však nevzal v úvahu skutočnosť, na ktorú žalobca poukazoval a to, že úpadca, ako nadobúdateľ nehnuteľností, bol v čase kúpnej zmluvy 1, ako aj podpisovania kúpnej zmluvy 2 partnerom T. - osoby, ktorá sprostredkovávala uzavretie kúpnej zmluvy 1 medzi žalobcom a spoločnosťou DISKONT -PLUS s.r.o. Úpadca a IG. mali spolu blízky partnerský vzťah, o čom svedčí skutočnosť, že vychovávajú spoločné dieťa. Zdôraznil, že pritom Ing. Y. bola aktívna v celom procese podpísania kúpnej zmluvy 1, ako aj následného prevodu nehnuteľností konala v prospech spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. a preto je nanajvýš nepravdepodobné, aby úpadca, ako blízky partner Ing. Y., nevedel o spornosti kúpnej zmluvy 1, najmä aby nemal vedomosť o tom, že spoločnosť DISKONT - PLUS s.r.o. do dňa podpísania kúpnej zmluvy 2 neuhradila žalobcovi kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy 1. Uzavrel, že úpadca v kontexte uvedeného nemohol byť za žiadnych okolností dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy 2. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, postupovali nesprávne, keď odmietli vykonať ním navrhnutý dôkaz, pripojenie trestného spisu a vychádzali len zo samotného rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/14/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/43/2019 zo dňa 25. júna 2019, ktoré poskytujú odpoveď len na otázku, či daný skutok naplnil znaky trestného činu podvodu. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že odmietol vykonať aj ďalšie ním navrhované dokazovanie, keď nevyžiadal celý spisový materiál Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru pre katastrálne územie Mojmírovce, týkajúci sa vykonaných zmien vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorého vykonanie mohlo preukázať tvrdenie žalobcu. Poukázal na to, že o skutočnosti, že úpadca nemal záujem vlastniť a užívať nehnuteľnosti svedčí aj skutočnosť, že žalobca naďalej počas celej doby nehnuteľnosti užíval. Obidvom súdom ďalej vytýkal, že nevykonali dokazovanie na preukázanie okolností, z ktorých mohlo byť vyvodené presvedčenie nadobúdateľa - úpadcu o dobromyseľnosti. 27. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu označila žalobcom podané dovolanie za nedôvodné, z dôvodu ktorého ho navrhla zamietnuť. V súvislosti s námietkou dovolateľa, že napadnutý rozsudok má byť vo svojej podstate arbitrárny a javiť znaky zmätočnosti, pričom rovnaká arbitrárnosť má zaťažovať aj prvostupňový rozsudok, nakoľko odvolací súd v napadnutom rozsudku mal doslovne prevziať odôvodnenie prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, poukázala na ustanovenie § 387 ods. 2 zák. č. 160/2015 CSP, z výkladu ktorého vyplýva, že táto forma odôvodnenia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná vyslovila názor, že odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným tak v prvostupňovom konaní a rovnako sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní. Poukázala na obsah dovolaním napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že odvolací súd sa neobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ale zároveň doplnil na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku aj ďalšie dôvody. Uviedla, že ako prvostupňový tak odvolací súd sa náležite vysporiadal so žalobcom uvedenými skutkovými tvrdeniami a tieto v kontexte vykonaného dokazovania náležite vyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, týkajúcimi sa vzťahových otázok medzi úpadcom a Ing. V. Y., výchovy ich spoločného dieťaťa, či toho, že sa úpadca nemal k nehnuteľnostiam správať ako vlastník a pod., žalovaná namietala, že ide o nové a ničím nepodložené skutkové tvrdenia žalobcu. Ďalej namietala skutočnosť, že žalobca v podanom dovolaní mení a dodatočne dopĺňa svoje skutkové tvrdenia, rovnako ako mení a dopĺňa dôvody, pre ktoré údajne žiada, vykonať ním navrhované dôkazy. Za zrejmé označila, že žalobca nepreukazoval, že sa svojich nárokov domáha riadne a včas od kupujúceho DISKONT - PLUS, s.r.o. a samotné kroky smerujúce k odstúpeniu od zmluvy nemožno považovať za dostatočné, navyše tieto boli realizované až v čase, keď vlastníctvo prešlo na úpadcu. Namietala, že nemožno nároky, ktoré prináležia žalobcovi vo vzťahu ku spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. uplatňovať u žalovaného, nakoľko tieto ne neho spolu s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu, neprešli. Na podporu správnosti svojho názoru poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/2631/2000. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený podľa § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné. 29. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 30. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 31. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 32. Podľa § 431 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 33. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP sú - zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. 34. Dovolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). 35. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu(sp. zn. II. ÚS 383/06). 36. Funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. 37. Zároveň dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/95 zo dňa 16. marca 2005, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní. 38. O arbitrárne rozhodnutie ide vtedy, ak je svojvoľné. Arbitrárnosť môže mať v súdnych rozhodnutiach rôznu podobu. Môže ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, alebo môže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). V zmysle jeho judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (pozri napr. IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012, I. ÚS 51/2020). Dovolací súd je toho názoru, že o takýto prípad nejde v súdenej veci. 39. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videl dovolateľ v arbitrárnosti napadnutého rozsudku, ktorý javí znaky zmätočnosti, pričom rovnaká arbitrárnosť zaťažuje prvostupňový rozsudok. Vychádzajúc z obsahu dovolania sťažovateľ považoval za nesprávny jednak záver odvolacieho súdu, ktorý ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, o platnosti kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 27. septembra 2011 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou DISKONT - PLUS s.r.o. ako kupujúcim o nadobudnutí vlastníckeho práva kupujúcim na jej základe o neobnovení vlastníckeho práva žalobcu po jeho následnom odstúpení listom zo dňa 10. apríla 2013 od uvedenej zmluvy a o existencii dobromyseľnosti úpadcu pri nadobúdaní nehnuteľnosti na základe zmluvy zo dňa 31. júla 2012, uzatvorenej medzi spoločnosťou DISKONT - PLUS s.r.o. a úpadcom. Podľa názoru dovolacieho súdu argumentácia žalobcu je len zopakovaním jeho námietok obsiahnutých už v ním skôr uplatnenom opravnom prostriedku a predstavuje tak pokračujúcu polemika so závermi, ku ktorým dospel, či už okresný a následne krajský súd. V rozhodnutiach najvyššieho súdu sa však konštantne uvádza, že možnosť konať pred súdom sa účastníkom neodníma tým, že súd vec z hľadiska hmotnoprávneho nesprávne právne posúdi (viď R 54/2012, 1 Cdo/62/2010, 3 Cdo/48/2012). Podľa názoru najvyššieho súdu tak krajský súd, ako aj okresný súd primerane vysvetlili, z akých úvah a dôkazov vychádzali pri posúdení otázky platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. septembra 2011, uviedli dôvody, pre ktoré neuverili tvrdeniu žalobcu, že sa malo jednak len o fiktívnu zmluvy pre banku, s cieľom a úmyslom získať úver pre žalobcu, akceptovateľným spôsobom vysvetlili, prečo sa nestotožnili s tvrdením žalobcu, že nebola vyplatená kúpna cena podľa kúpnej zmluvy. Dovolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že súdy pochybili, keď nevykonali ním navrhovaný dôkaz a to, že nepripojili spis Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru a trestný spis, keď nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov v zásade nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (pozri napr. R 125/1999, III. ÚS 40/2020) a súdy vysvetlili, z akého dôvodu tieto žalobcom navrhované dôkazy považovali za nadbytočné, vzhľadom na iné v konaní vykonané dôkazy a z akého dôvodu súdy práve tieto a to aj s ohľadom na konanie samotného žalobcu, považovali za rozhodujúce. Konajúce súdy zrozumiteľne vysvetlili (odsek 37, 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odsek 38 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), že v danom prípade nedošlo k obnovenia vlastníckeho práva žalobcu na základe jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy dávno potom, ako vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol tretí subjekt - úpadca. Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nedostatočného vysporiadania sa s otázkou dobromyseľnosti úpadcu. Nakoľko súdy dospeli zhodne k jednoznačnému záveru o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27. septembra 2011, uzatvorenej žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou DISKONT - PLUS s.r.o. a o neobnovení vlastníckeho práva pôvodného vlastníka na základe jeho odstúpenia od zmluvy až po rozhodnutí o návrhu na vklad (je teda nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy zo dňa 31. júla 2012 spoločnosť DISKONT - PLUS s.r.o. vlastníkom nehnuteľností bola, nakoľko odstúpenie je datované až 10. apríla 2013 - poznámka dovolacieho súdu) a teda až potom, čo vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba je otázka existencie dobromyseľnosti žalovaného aj bez právneho významu. Napriek tomu sa súdy otázkou dobrej viery zaoberali (odsek 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým rozsudok odvolacieho súdu tvorí jeden celok). 40. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože ako celok s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Konštatoval správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu skutkových a právnych záverov. 41. Podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku a skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. 42. Dovolací súd konštatuje, že procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). 43. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 2/2016 z 3. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., pričom len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je aktuálne aj po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok, pretože zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, obsiahnuté v novom Civilnom sporovom poriadku, sa nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska. 44. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 420 písm. f/ CSP nie je procesne daná, preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. f/ CSP, odmietol. 45. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP, § 453 ods.

§ 262ods.

1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.