neho neprijateľné zmluvné podmienky aj absenciu údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
neho nebola dôvodnou. Nebola totiž dôvodnou základná námietka žalobcu neurčitosťou tzv. ceny úveru a to i s odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-42/15, ďalej tiež len „SD EÚ“) aj najvyššieho súdu (3Cdo/146/2017), viažucu sa k interpretácii § 9 ods. 2 ZoSÚ a na strane žalovanej preto nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Pre nedostatok požiadavky žalobcu na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok (v petite žaloby), len možnosť (nie povinnosť) súdu tak urobiť i bez návrhu a existenciu množstva rozhodnutí zaoberajúcich sa neprijateľnosťou zmluvných podmienok v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, ak aj pre nedôvodnosť žaloby v častiach výslovne urobených predmetom sporu nepovažoval za potrebné skúmanie neprijateľných podmienok, rovnako ako vykonanie niektorých žalobcom navrhnutých dôkazov (nespôsobilých na nazeraní na vec niečo zmeniť).
neho nebolo dôvodným, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj v potrebnom rozsahu a v súlade so zákonom odôvodnil a ku kľúčovej odvolacej námietke, týkajúcej sa namietaného nesprávneho právneho posúdenia otázky nutnosti rozpisu mesačnej splátky v spotrebiteľských zmluvách zdôraznil, že pôvodne nejednotná súdna prax sa už zjednotila na závere,
ktorého eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ rozpis preferovaný žalobcom nevyžaduje (pričom výrazom takejto ustálenej rozhodovacej praxe sú práve rozhodnutia SD EÚ a najvyššieho súdu uvádzané už v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie). Viaceré tvrdenia žalobcu boli
odvolacieho súdu v rozpore s obsahom spisu a neobstála ani námietka potrebou zahrnutia do ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) i poistenia, ak žalobca nepreukázal povinnosť poistenia pre poskytnutie úveru. 4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej tiež len „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/, b/ aj c/ C. s. p. Zmätočnostnú vadu v podobe porušenia jeho práva na spravodlivý proces
dovolateľa založili nenáležité (nepreskúmateľné) odôvodnenia rozhodnutí oboch nižších súdov, ktorými nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa s jeho námietkami. Nesprávne právne posúdenie veci dovolateľ vidí v nesprávnej odpovedi nižších súdov na otázku potreby rozpisu mesačnej splátky na položky uvádzané v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, kde zotrval na argumentácii,
ktorej je správnym opak uzavretého nižšími súdmi (v tomto prípade s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 a najvyššieho súdu 5Cdo/270/2010, 5Cdo/24/2011, 2Cdo/218/2011, 2Obdo/26/2008 a 8Sžf/ 29/2011). Navrhol zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 5. Žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť, majúc za to, že v prejednávanej veci nie je daná vytýkaná zmätočnostná vada
f/ C. s. p., na ktorej výskyt by šlo usúdiť len v prípade relevantnej intenzity porušenia práva na spravodlivý proces (ktorá tu nie je) a rozhodnutia nižších súdov sú odôvodnené dostatočne, jasne a zrozumiteľne. Prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci potom
nej vylučuje nízka hodnota sporu, okrem toho ale dovolateľ v tejto časti dovolanie odôvodnil všetkými do úvahy prichádzajúcimi zákonnými alternatívami a len veľmi všeobecne, čo nemožno považovať za kvalifikované vymedzenie.
p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. 8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. k posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd spravidla (ako bude rozvedené neskôr) dostáva až následne - len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. 9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 alebo § 421 C. s. p. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania, i keď toto bez ďalšieho platí len u dovolaní
1 písm. b/ a c/ C. s. p. (nakoľko relevantné závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu v ostatných prípadoch, t. j. pri dovolaniach
p. bez výnimky a aj pri dovolaniach
1 písm. a/ C. s. p. poukazujú na vzájomnú previazanosť prípustnosti a dôvodnosti dovolaní v týchto prípadoch). Opodstatnené (dôvodné) dovolanie je také prípustné dovolanie (i tu rozumej tam, kde je namieste medzi nimi rozlišovať), v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod (v intenciách uvedeného vyššie teda tam, kde treba dovolateľovi dať za pravdu buď pri tvrdení o doterajšom neriešení rozhodnej právnej otázky dovolacím súdom alebo o pretrvávajúcom stave rozdielnosti rozhodovania dovolacím súdom vo vzťahu k takejto otázke a zároveň mu dať za pravdu v tom, že spôsob riešenia nastolenej otázky odvolacím súdom nie je správny). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 C. s. p.). V prípade dovolania prípustného
p. je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.); v prípade dovolania, ktoré je prípustné
1 C. s. p. je potom dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). 10.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.
1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. 20. V režime novej procesnej úpravy, ktorá už nepracuje (pokiaľ ide o dovolacie konanie) s pojmom „iná vada“, je použiteľnou stále druhá veta práve odcitovaného stanoviska,
názoru dovolacieho súdu však obsah spisu v prejednávanej veci neposkytuje podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila. Dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho súdu (ako primárny predmet dovolacieho prieskumu) totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu, zhrnutie výsledkov vykonaného dokazovania, obsah odvolania, ako aj objektívne uspokojivé a zrozumiteľné vysvetlenie toho, prečo odvolanie žalobcu nešlo považovať za dôvodné. 21. Treba mať pritom na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (v minulosti postupom
2 O. s. p., dnes a aj v tentoraz prejednávanej veci
2 C. s. p.), stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V takomto prípade nemožno považovať za nedostatok ani to, ak sa nebudú opätovne citovať aj hmotnoprávne ustanovenia použité už súdom prvej inštancie. Z pohľadu spochybniteľnosti jeho úvah je významné len to, či sa rozhodne (odvolací súd) doplniť úvahy súdu prvej inštancie a ak áno, či takýmto jeho doplňujúcim úvahám nepôjde vytknúť medzerovitosť v uvažovaní, arbitrárnosť (neodôvodnenosť) či taký stret s úvahami súdu prvej inštancie, pri ktorom už o faktickom prekrytí sa dôvodov vedúcich k záveru o potrebe rozhodnutia určitým spôsobom na jednej i druhej inštancii ani nejde hovoriť; v prejednávanej veci však o prípad žiadneho z práve priblížených nedostatkov na ujmu preskúmateľnosti rozhodnutia opravného súdu nešlo. 22. V prípade námietky údajným nedostatkom polemického vyvrátenia odvolacích námietok zo strany odvolacieho súdu potom síce platí, že možnosť praktického prevzatia argumentácie súdu prvej inštancie odvolacím súdom (postupom
2 C. s. p.) nezbavuje odvolací súd povinnosti hoc aj len veľmi stručne a úmerne okolnostiam konkrétneho prípadu reagovať na argumentáciu z odvolania (prinajmenšom tak, že sa poukáže na tie odvolacie námietky, ktoré sú iba opakovaním už súdom prvej inštancie neprijatej argumentácie, ku ktorej však takýto súd zaujal adresné stanovisko, na ktorom ani súd rozhodujúci o odvolaní nevidí dôvod nič meniť alebo aspoň zrozumiteľne vysvetlil, prečo bola - rozumej neprijatá argumentácia - bez právneho významu a v prípade iných námietok odvolací súd ozrejmí, prečo spôsob nazerania na posudzovaný problém neboli spôsobilé ovplyvniť) a hoci práve uvedeným samozrejme nie je myslené, že odvolateľovi musí byť dané za pravdu, ale že musí dostať objektívne zrozumiteľnú odpoveď na svoj špecifický argument (napr. 7Cdo/226/2017 a 3Cdo/73/2019); v tomto konkrétnom prípade dovolateľ s výnimkou uplatnenia všeobecného tvrdenia o nevysporiadaní sa s neprijateľnými podmienkami žiadnym spôsobom nekonkretizoval tie z pohľadu výsledku konania relevantné zmluvné podmienky, ktorých preskúmaním by
jeho názoru mal byť dosiahnutý žalobou sledovaný cieľ (I. konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti stranami dojednaného úveru a II. možnosť vyvodenia z neprijateľnosti čo i len jednej zmluvnej podmienky prinajmenšom čiastočnej opodstatnenosti požiadavky na vydanie žalobou požadovaného bezdôvodného obohatenia). Pri tých námietkach, ktoré za relevantné považovať aj
názoru dovolacieho súdu možno (tu námietka týkajúca sa zahrnutia poistenia do RPMN a odhliadnuc od jej neustáleho opakovania i námietka nutnosti rozpisu mesačnej splátky na jednotlivé zložky
SÚ), odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu (i jemu predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie) argumenty v rozsahu postačujúcom na konštatovanie zachovania práva na spravodlivý proces obsahuje. 23. So zreteľom na už uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu v časti, ktorou napádal rozsudok odvolacieho súdu (i rozsudok súdu prvej inštancie)
f/ C. s. p, prípustné nie je. 24. Pokiaľ dovolateľ v prejednávanej veci vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. (a to hneď
všetkých troch písmen ustanovenia), k tomuto sa žiada uviesť: 25.
1 písm. b/ C. s. p. dovolanie
1 C. s. p. nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada a
odseku 2 tu citovaného ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
C. s. p.), dovolanie opierané o § 421 C. s. p. by mohlo byť prípustným len v prípade predmetu sporu prevyšujúceho sumu 870,- € (bez príslušenstva). Žalobca však od žalovanej až do skončenia konania pred nižšími súdmi požadoval „iba“ 199,- € (199 27. Aj keby práve uvedené platiť nemalo, musel by sa uplatniť ten záver už ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (6Cdo/203/2016 a 6Cdo/123/2017),
ktorého súčasná existencia predpokladov prípustnosti dovolania
viacerých písmen ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje, keďže prípustnosť dovolania nemožno odôvodňovať tým, že určitá právna otázka je rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene, zároveň, že takáto otázka dovolacím súdom riešená nebola a do tretice, že táto otázka je (ešte stále) dovolacím súdom riešená rozdielne. Takéto odôvodnenie prípustnosti dovolania (pokiaľ k nemu v konkrétnej veci príde) je vnútorne rozporné a vo svojej podstate znamená odôvodnenie dovolania neprípustným dovolacím dôvodom; pričom v tomto prípade z ničoho nešlo vyvodiť, žeby tu malo ísť o prípad výnimky z práve zadefinovaného pravidla, ktorý najvyšší súd opäť vo veci sp. zn. 6Cdo/203/2016 sformuloval tak, že vylúčením súčasnej existencie predpokladov prípustnosti dovolania
písm. a/ aj b/ C. s. p. bez ďalšieho (čo inak platí aj pre ktorýkoľvek iný prípad kombinácie) treba rozumieť, že principiálne nepôjde vylúčiť závislosť rozhodnutia odvolacieho súdu od vyriešenia až dvoch (resp. aj viacerých) právnych otázok, z ktorých jedna už ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená bola (a odvolací súd sa mal od takéhoto ustáleného riešenia pri rozhodovaní dovolaním napádaným rozhodnutím odkloniť), kým druhá naopak nie (resp. tretia je dokonca na úrovni najvyššieho súdu stále rozhodovaná rozdielne) a práve v prípade takejto kumulácie rozhodných právnych otázok odôvodnenie prípustnosti dovolania dvoma (resp. aj všetkými troma) zdanlivo nezlučiteľnými dôvodmi môže mať svoje opodstatnenie. 28. Dovolaciemu súdu tak s prihliadnutím na všetko dosiaľ uvedené neostávalo iné, než rozhodnúť spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto jeho uznesenia, t. j. procesne neprípustné dovolanie žalobcu (pokiaľ šlo o oba dovolaním uplatnené dôvody)
c/ C. s. p. (a v prípade druhého dôvodu podporne aj pre neodôvodnenie dovolania prípustným dovolacím dôvodom
f/ C. s. p.) odmietnuť.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.