1 a 2 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 18 ods. 1 tohto zákonníka majú uvedenú spôsobilosť tiež právnické osoby. Ustanovenie § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ne považuje a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy a d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Právnické osoby sa zriaďujú písomnou zmluvou alebo zakladacou listinou, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 19 ods. 1 tohto zákonníka), vznikajú ale až dňom ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (
2 Občianskeho zákonníka). Dovolací súd v súvislosti s touto dovolacou námietkou poukazuje na to, že v súdnych rozhodnutiach ako aj procesných úkonoch v tejto veci (resp. súvisiacich s touto vecou) bol povinný označovaný ako „J. R. – R.“ (
exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie, námietky voči exekúcii, stanovisko oprávneného k námietkam povinného, uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí námietok povinného, návrh povinného na zastavenie exekučného konania, námietku proti exekučnému príkazu, uznesenie súdu prvého stupňa na č.l. 78 spisu, ako aj potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu na č.l. 148 spisu). 3 Cdo 234/2011 6 V rozhodnutí R 58/1997 vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že fyzická osoba musí byť v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p. označená menom, priezviskom a bydliskom, lebo sám osebe podnik, ktorého majiteľom je fyzická osoba, nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka; týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak je takáto osoba v súdnom konaní označená len dodatkom k jej obchodnému menu (obchodným menom) bez mena a priezviska, ide o nedostatok spôsobilosti takto označeného subjektu byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). V preskúmavanej veci ale o tento prípad nejde. Povinným je v danom prípade fyzická osoba, ktorá bola v konaní označená menom a priezviskom (J. R.); dodatok pri takomto jej označení (R.) len spresňoval, že ide o vec (právnu záležitosť) týkajúcu sa tej oblasti činnosti fyzickej osoby, ktorú vykonávala pod týmto označením. V nadväznosti na to treba konštatovať, že ak J. R. prestal pod týmto označením (R.) podnikať, neznamená to, že by fyzická osoba J. R. nemala spôsobilosť byť účastníkom predmetného exekučného konania. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v danom konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. 3. Povinný v dovolaní tvrdí, že rozhodnutia súdov sú nesprávne, vydané bez úplného zistenia skutkového stavu a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ spochybňuje správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov a z nich vyvodených skutkových záverov. V prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov ale nejde o nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Dovolateľom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne zakladať tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad v danej veci nejde), ktorá ale sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá. 3 Cdo 234/2011 7 K námietke, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (
2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže tento dovolací dôvod bol uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., je zhodne zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). K námietke, že je nesprávne aj vykonávané rozhodnutie (platobný rozkaz) dovolací súd uvádza, že v exekučnom konaní nemožno skúmať vecnú správnosť rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Bráni tomu materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamenajúca jeho záväznosť pre účastníkov konania a v tomto rozsahu aj pre všetky štátne orgány, a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Dôsledkom tejto vlastnosti vykonávaného rozhodnutia je nemožnosť preskúmavania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní (
tiež rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2003 sp. zn. 5 Cdo 147/2002). Exekučný súd preto nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (
tiež III. ÚS 41/2011).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.