Obsah (14)

§ 42a§ 219§ 76§ 237§ 93§ 241§ 74§ 451§ 109§ 239§ 43§ 102§ 8§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/9/2017 Identifikačné číslo spisu: 1112221635 Dátum vydania rozhodnutia: 25.07.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

aktuálneho výpisu z príslušného obchodného registra, jediným spoločníkom spoločnosti NESTVEST, s.r.o. je od 30.12.2011 odporca v

1. rade. Odporcovia v
2. a
3. rade sú konateľmi spoločnosti, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti spoločne. Spoločnosť NESTVEST, s.r.o. je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec U. I, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX., o výmere 379 m2, druh pozemku Záhrady, spôsob využitia pozemku X.; pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX, o výmere 396 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku XX; stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX., o výmere 396 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, druh stavby 30 - Iná budova, popis stavby STAVBA (ďalej spolu aj ako „nehnuteľnosti“).
4. Navrhovatelia uviedli, že návrhom na začatie konania sa domáhajú odporovateľnosti zmlúv o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. V priebehu súdneho konania zistili, že spoločnosť NESTVEST, s.r.o. má v záujme nehnuteľnosti previesť na tretie osoby, toho času sa nehnuteľnosti nachádzajú už v nájme a vlastník nehnuteľnosti nevyužíva, preto vymožiteľnosť ich pohľadávky po lehote splatnosti, ktorú evidujú voči odporcovi v
5. rade, je ohrozená. Majú za to, že sú dané všetky zákonom stanovené predpoklady

§ 42aods.

2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“) a súvisiacich ustanovení za účelom úspešného domáhania sa odporovateľnosti na konajúcom súde, pretože odporca v

1. rade previedol obchodný podiel v čase, kedy mu bol výsledok základného sporového konania známy, pričom ďalší hnuteľný a/alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľov, nevlastní. Právny úkon bol vykonaný v zákonom ustanovenom čase, kedy na základe zmlúv o prevode odchodného podielu došlo k jeho prevodu z odporcu v
2. rade na osoby jemu blízke, a to odporkyňu v
3. rade ako manželku, následne na odporcu v1.rade ako syna manželky. Na základe uvedeného navrhovatelia tvrdia, že predmetnými právnymi úkonmi bola ich súdom priznaná pohľadávka ukrátená, pretože nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve spoločnosti NESTVEST, s.r.o., v mene ktorej sú oprávnení spoločne konať odporcovia v
4. a
5. rade, by v prípade zachovania obchodných podielov v stave, v akom sa nachádzali pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu, predstavovali majetok, z ktorého by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť ich pohľadávku. Vo vzťahu k spoločnosti NESTVEST, s.r.o. ako tretej osobe navrhovatelia vyslovili názor, že je možné a najmä spravodlivé žiadať, aby účinky predbežného opatrenia strpela a aby poskytla súčinnosť pri dočasnej ochrane spočívajúcej v úprave pomerov medzi účastníkmi konania. Majú za to, že v prípade úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov si budú môcť svoje pohľadávky v prípade ich núteného vymáhania aspoň čiastočne uspokojiť aj exekúciou na obchodný podiel v spoločnosti.
6. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia poukázal na § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 6, § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2, ods. 4, § 102 ods. 1, § 154 ods. 1 O. s. p., ako aj listinné dôkazy založené v spise a konštatoval, že v danom prípade je osvedčená existencia vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj právo navrhovateľov domáhať sa návrhom vo veci samej svojich práv. Navrhované predbežné opatrenie sleduje obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, preto návrhu na jeho nariadenie je možné vyhovieť.
7. Súd prvého stupňa uviedol, že v danej právnej veci už bolo nariadené predbežné opatrenie v znení zhodnom, ako navrhujú navrhovatelia, avšak časovo bolo vymedzené do skončenia konania vedeného na NS SR pod sp. zn. 1Cdo/117/
8. V predmetnom konaní najvyšší súd uznesením zo dňa 20.05.2015 odmietol dovolanie odporcu v
9. rade a právoplatnosťou tohto uznesenia (07.08.2015) nariadené predbežné opatrenie zaniklo. Prvostupňový súd mal za to, že odmietnutím dovolania nebolo priznané právo odporcu v
10. rade, a teda stav zostal nezmenený. V konaní vedenom pod sp. zn. 35Cb/141/2012 naďalej pretrváva stav ohrozenia výkonu rozhodnutia, tak ako ho definoval aj Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/91/2014, nakoľko na strane účastníkov nedošlo k žiadnej zmene. Súd mal osvedčené, že navrhovatelia v
11. a
12. rade na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 4C/253/2007-331 zo dňa 22.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/315/2009 zo dňa 27.09.2011, majú právoplatne priznané pohľadávky voči odporcovi v
13. rade. Pôvodne bola vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 4C/253/2007-331 zo dňa 22.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/315/2009 zo dňa 27.09.2011, odložená uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/117/2012, a to do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní. V čase rozhodovania prvostupňového súdu o návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia, bolo konanie na najvyššom súde právoplatne ukončené s tým, že dovolanie odporcu v
14. rade bolo odmietnuté. Prvostupňový súd mal za to, že je dôvodná a potrebná dočasná ochrana navrhovateľov pred zmarením výkonu rozhodnutia, nakoľko zo správania odporcu v
15. rade bolo preukázané, že bezprostredne po tom, ako sa dozvedel o výsledku základného sporového konania medzi ním ako odporcom a navrhovateľmi, previedol svoj 100%-ný obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ktorá je výlučným vlastníkom nehnuteľností, na blízke osoby, čím spôsobil nemožnosť postihnúť exekúciou predmetný obchodný podiel. Z takéhoto konania na strane odporcu je zrejmá dôvodná obava, že v prípade ďalšieho prevodu uvedeného obchodného podielu, resp. jeho časti, sa navrhovatelia nebudú môcť účinne domáhať určenia neúčinnosti uskutočnených právnych úkonov, v dôsledku čoho môže byť priznaná pohľadávka celkom alebo sčasti nevymožiteľná.
16. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že ku dňu rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia stav vlastníctva nehnuteľností a vlastníctva obchodného podielu je nezmenený, a teda predbežné opatrenie smeruje voči pasívne legitimovaným osobám. Súd mal za preukázané, že reálnosť hrozby a potreby ochrany práva navrhovateľov bola osvedčená. Vychádzal z uznesenia NS SR sp. zn. 2MCdo/3/2010 zo dňa 29.07.2010, z ktorého vyplýva, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje

obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Ak navrhované predbežné opatrenie sleduje zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Vychádzajúc z rozhodnutia R 35/97 (str. 270) sa súd prvého stupňa riadil aj zásadou primeranosti nariadeného predbežného opatrenia. Parameter primeranosti v danom konaní súd vyhodnotil ako dostatočný s poukazom na obsah predbežného opatrenia, ktoré nezasahuje nad primeranú mieru do práv a oprávnených záujmov odporcov v

1. až
2. rade alebo do výkonu ústavného práva, ktorým je vlastnícke právo. Súd zohľadnil povinnosť poskytnúť ochranu nielen navrhovateľom ale aj odporcom, ktorí môžu byť obmedzovaní iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany ich oprávnených záujmov. Súd mal za to, že nariadením predbežného opatrenia s obsahom navrhovaným navrhovateľmi, sa nenapraviteľný stav nevytvorí, nakoľko nariadením predbežného opatrenia nie sú odporcovia nad mieru neprimerane obmedzovaní na svojich právach. Mierou je pomer existencie právoplatne priznanej pohľadávky voči odporcovi v
3. rade a t. č. neobmedzenou možnosťou disponovania majetkom, ktorý môže byť predmetom uspokojovania navrhovateľov v prípade úspechu v súdnom konaní. Súd zdôraznil, že odporcovia o pohľadávke navrhovateľov vedia a po zániku nariadeného predbežného opatrenia nebudú obmedzení disponovať s majetkom, ktorý by mohol byť spôsobilým na výkon rozhodnutia. Súd zaviazal nariadeným predbežným opatrením aj tretiu osobu, a to spoločnosť NESTVEST, s.r.o., majúc za to, že je spravodlivé od nej požadovať zdržanie sa konania ohľadne nakladania s nehnuteľnosťami v kontexte personálnych prepojení, ako aj konaním odporcu v
4. rade ohľadne prevodu obchodného podielu v spoločnosti NESTVEST, s.r.o. na odporcov v
5. av
6. rade, ktoré sú vytýkané v merite konania, a ktoré neboli odporcami namietané. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia osvedčili, že konaním odporcu v
7. rade bol vykonaný taký faktický a právny úkon, ktorý je možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľov, a teda ohroziť výkon rozhodnutia.
8. Na odvolanie odporcov v
9. až
10. rade, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením č. k. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2015, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

§ 219ods.

1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. 10. Stotožňujúc sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, odvolací súd na zdôraznenie jeho správnosti

§ 219ods.

2 O. s. p. doplnil, že navrhovatelia v

1. a
2. rade sú na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 4C/253/2007-331 zo dňa 22.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/315/2009 zo dňa 27.09.2011 veriteľmi odporcu v
3. rade, a to každý v rozsahu priznanej pohľadávky v sume 165.969,59,-Eur s úrokom z omeškania 11% ročne z priznanej sumy od 25.09.2007 do zaplatenia. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa10.12.
4. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 21547/B mal odvolací súd preukázané, že účasť odporcu v
5. rade ako jediného spoločníka obchodnej spoločnosti NESTVEST, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 786 507, zanikla ku dňu 03.10.2011 v dôsledku prevodu obchodného podielu vo výške 100% na odporcu v
6. rade. Od 30.12.2011 je jediným spoločníkom označenej spoločnosti odporca v
7. rade, pričom odporcovia v
8. a
9. rade sú konateľmi, ktorí v mene spoločnosti konajú spoločne. K uvedeným zmenám v obchodnom registri došlo na základe zmlúv medzi odporcami, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, a to v čase bezprostredne po vyhlásení vyššie označeného rozsudku odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov je preto daná pasívna legitimácia odporcov v
10. a
11. rade, a keďže sa týmto zmenili majetkové pomery odporcu v
12. rade ako dlžníka navrhovateľov, napadnuté uznesenie, ktorým bola uložená povinnosť i tretej osobe

§ 76ods.

2 O. s. p., je i v tejto otázke správne. Odvolací súd preto zhodne s názorom súdu prvého stupňa vyslovil dôvodnosť nároku navrhovateľov, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania uviedol, že o nich rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 224 ods. 4 O. s. p.).

1. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali v zákonom stanovenej lehote odporcovia v
4. až
5. rade a spoločnosť NESTVEST, s.r.o. (ďalej len „dovolatelia“), dovolanie (č. l. 249 - 256), prípustnosť ktorého odôvodnili ust. § 237 ods. 1 písm. b/, c/ a f/ O. s. p. a dôvodnosť ust. § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.. Tvrdia, že rozsah nariadeného predbežného opatrenia je neprimeraný legitímnemu účelu predbežných opatrení a je v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
6. Dovolatelia v dovolaní namietli, že vo veci konajúce súdy postupovali v rozpore s § 2 a § 3 O. s. p. a porušili ústavnú povinnosť chrániť práva a záujmy účastníkov konania, najmä ústavné právo na súdnu ochranu a nedotknuteľnosť majetku chránené Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“ alebo „ústava“) a čl. 1 dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
7. Vo vzťahu k procesnej vade konania

§ 237ods.

1 písm. b/ O. s. p. dovolatelia namietli ústavnú neakceptovateľnosť a neudržateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu z dôvodu, že súd nariadil predbežné opatrenie voči osobám, ktoré v zmysle § 90 O. s. p. v spojení s § 42b OZ nie sú účastníkmi konania (odporcovia v 1. a 3. rade), ako aj spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Tvrdia, že toto rozhodnutie je v rozpore s § 76 ods. 2 O. s. p.,

ktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Vyslovili názor, že jediným zákonným účastníkom konania o odporovateľnosť právneho úkonu by bola odporkyňa v 2. rade, ktorá

domnienky navrhovateľov mala z prevodu obchodného podielu prospech, táto okolnosť však v konaní zatiaľ nebola ani predmetom dokazovania. Tvrdia, že namietaný úkon robila v mene spoločnosti NESTVEST, s.r.o. ako jej konateľka, preto odporkyňa J. T. nie je dlžníčkou navrhovateľov a títo sa nemôžu úspešne domáhať, že nejaký jej právny úkon ukracuje uspokojenie ich pohľadávky. 15. Vo vzťahu k spoločnosti NESTVEST, s.r.o. dovolatelia tvrdia, že táto v žalobnom návrhu zo dňa 06.07.2012 o odporovateľnosť právneho úkonu, ani v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nie je uvedená ani ako účastník, ani ako vedľajší účastník konania

§ 93O. s.

p.. Rovnako nie je a nikdy ani nebola dlžníkom navrhovateľov, preto žiaden jej úkon ani majetok nemôžu byť predmetom konania o odporovateľnosť právneho úkonu. 16. Dovolatelia tvrdia, že zákonným účastníkom konania o odporovateľnosť právneho úkonu nie je a ani nemôže byť ani H.. J. T., ktorý síce do 29.06.2012 bol dlžníkom navrhovateľov

rozhodnutia súdu, v súčasnosti však ním nie je na základe započítania pohľadávky. Rovnako nie je účastníkom konania o odporovateľnosť právneho úkonu ani D. R., odporca v

1. rade, ktorý nie je a ani nikdy nebol dlžníkom navrhovateľov. Je legálnym a legitímnym vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ktorá vlastní majetok zapísaný na LV č. XXXX, pre k.ú. Staré Mesto, okres Bratislava I. Obchodný podiel nadobudol platne od svojho právneho predchodcu, ktorý ho platne nadobudol od H.. J. T.. Dovolateľom nie je preto jasné, prečo obchodný podiel odporcu v
2. rade by mal byť možným predmetom odporovateľného právneho úkonu, ak je právoplatne nadobudnutý. Tvrdia, že navrhovatelia v žalobnom návrhu, ani prvostupňový súd a následne ani odvolací súd sa nevysporiadali s riadnym a jasným odôvodnením, prečo odporca v
3. rade má strpieť zákaz prevodu obchodného podielu.
4. Vzhľadom na uvedené majú dovolatelia za to, že spoločnosť NESTVEST, s.r.o., ani jej konatelia (odporcovia v
5. a
6. rade) a ani D. R. (odporca v
7. rade) nie sú osobami, od ktorých možno spravodlivo požadovať, aby strpeli zákaz vyslovený v predbežnom opatrení nariadenom prvostupňovým súdom a potvrdenom odvolacím súdom. Tvrdia, že je vylúčené, aby súd nariadil predbežné opatrenie voči osobám v postavení štatutárnych zástupcov spoločnosti NESTVEST, s.r.o., pretože predbežné opatrenie je možné nariadiť výhradne iba voči spoločníkom spoločnosti. Prvostupňový aj odvolací súd aplikovali § 74 a nasl. O. s. p. a § 90 O. s. p. v spojení s §§ 42a a 42b OZ v rozpore s ich účelom a zmyslom, ústavne nesúladným spôsobom, čím porušili Ústavou SR chránené práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 6 Listiny základných práv a slobôd).
8. Vo vzťahu k procesnej vade konania

§ 237ods.

1 písm. c/ O. s. p. dovolatelia tvrdia, že osoby uvádzané ako navrhovatelia v

1. a v
2. rade nemajú dostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania na nariadenie predbežného opatrenia, pretože nie sú riadne zastúpení. Poukázali na č. l. 4 a 5 súdneho spisu sp. zn. 35Cb/141/2012, na ktorých sú založené dve listiny označené ako „Plnomocenstvo“ zo dňa 27.04.2008, ktorým Z.. P. J. a Z.. H. J. splnomocňujú advokáta JUDr. Dušana Repáka, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava 1, zapísaného v SAK pod č. 1333, na „zastupovanie v právnej veci splnomocniteľa voči H.. J. T., nar. 14.XX.XXXX, bytom X. X, XXX XX U., štátna príslušnosť SR o zaplatenie, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/253/07“. Poukázaním na označené plnomocenstvá dovolatelia tvrdia, že advokát JUDr. Dušan Repák bol navrhovateľmi splnomocnený v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/253/07 a nie na podanie návrhu o odporovateľnosť právneho úkonu, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/141/
3. Údajný odporovateľný právny úkon je z roku 2011 a týka sa iných účastníkov, ktorí neboli účastníkmi v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/253/
4. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňom 06.12.2011, niekoľko mesiacov pred podaním návrhu o odporovateľnosť právneho úkonu a 4 roky pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedli ďalej, že plnomocenstvo na právne zastúpenie advokátom sa končí právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Keďže konanie vedené pod sp. zn. 4C/253/2007 bolo právoplatne skončené, JUDr. Repák nemal oprávnenie na základe udeleného plnomocenstva podávať žiadne ďalšie návrhy akokoľvek sa týkajúce právnej veci vedenej pod sp. zn. 4C/253/2007 a už vôbec nie nové návrhy v konaní vedenom pod inou spisovou značkou (sp. zn. 35Cb/141/2012) s inými účastníkmi konania.
5. S poukazom na vyššie uvedené majú dovolatelia za to, že navrhovatelia v spore vedenom pod sp. zn. 35Cb/141/2012 nie sú aktívne legitimovaní a JUDr. Dušan Repák nebol oprávnený na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 09.07.
6. Odvolaciemu súdu vytkli, že napriek tomu, že uvedenú vadu konania namietli v odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu sp. zn. 35Cb/141/2012 zo dňa 14.09.2015 (bod III. písomného podania z 29.09.2015), odvolací súd sa s ich námietku vôbec nezaoberal.
7. Vo vzťahu k procesnej vade konania

§ 237ods.

1 písm. f/ O. s. p., spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom, dovolatelia namietli, že vo veci konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach riadne neodôvodnili, prečo sú spoločnosť NESTVEST, s.r.o. a jej štatutárni zástupcovia povinní strpieť obmedzenie s dispozíciou majetku, keď platný vlastník obchodného podielu spoločnosti nie je dlžníkom navrhovateľov a ani obchodný podiel nenadobudol od dlžníka navrhovateľov. Rovnako neodôvodnili, aký vzťah má obchodný podiel spoločnosti a obchodný majetok spoločnosti s vykonateľnosťou rozhodnutia o odporovateľnosti právneho úkonu, ďalej aký vzťah má postavenie konateľov spoločnosti s ich postavením ako účastníkov konania o odporovateľnosť právneho úkonu, ktorý sa netýkal majetku spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a aký vzťah má obchodný majetok spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ktorá nie je dlžníkom navrhovateľov, s prípadnou vykonateľnosťou rozhodnutia vo veci samej. Dovolatelia tiež namietli, že ani návrh na nariadenie predbežného opatrenia a následne ani rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu neobsahujú, nezdôvodňujú a nepreukazujú materiálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, upravené Občianskym súdnym poriadkom. 21. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p. dovolatelia odvolaciemu súdu vytkli nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, majúcu za následok jeho arbitrárnosť. Tvrdia, že odôvodnenie jeho rozhodnutia neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., ani vysporiadanie sa s námietkami dovolateľov vznesenými v odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, súčasne že odvolací súd právne a vecne neodôvodnil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia

§ 74a nasl.

O. s. p..

1. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) dovolatelia vzhliadli v nesprávnej aplikácii právnych noriem Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich predbežné opatrenie a účastníctvo v konaní, v spojení s právnymi normami Občianskeho zákonníka upravujúcimi odporovateľnosť právnych úkonov, ako aj normami Obchodného zákonníka upravujúcimi konanie v mene obchodnej spoločnosti.
2. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení dovolatelia dovolaciemu súdu navrhli, aby uznesenie odvolacieho súdu č. k. 3Cob/295/2015-239 zo dňa 16.11.2015 zrušil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania a dovolania, ako i náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vo výške 146,23,-Eur.
3. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k dovolaniu (č. l. 263 - 269) navrhli dovolanie pre jeho neprípustnosť odmietnuť, alternatívne, vzhľadom na absenciu dovolacích dôvodov, zamietnuť. Súčasne si uplatnili náhradu trov dovolacieho konania v sume 89,27,-Eur (č. l. 270).
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie podali včas strany sporu, súčasne osoba povinná - spoločnosť NESTVEST, s.r.o., ktorej práva nariadené predbežné opatrenie obmedzuje a priamo do nich zasahuje, všetci zastúpení v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
6. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (

ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.. 27. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd

§ 451ods.

3 veta prvá C. s. p. stručne uvádza, že rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.. Je tomu tak v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).

§ 239ods.

2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.) a ďalej, ak ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 §-u 239 O. s. p. však neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O. s. p.). V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I o nariadení predbežného opatrenia. Je preto zrejmé, že dovolanie odporcov a povinnej osoby v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je, a to vzhľadom na odsek 3 citovaného § 239 O. s. p.. 28. Dovolanie by v predmetnom prípade bolo prípustné, iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.. Dovolatelia procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/, d/, e/ a g/ O. s. p. nenamietli a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vady konania

§ 237ods.

1 písm. b/, c/ a f/ O. s. p., označené v podanom dovolaní. 29. Vo vzťahu k procesnej vade konania

§ 237ods.

1 písm. b/ O. s. p. dovolatelia namietli, že súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie voči osobám, ktoré nie sú

nich účastníkmi konania. 30.

§ 237ods.

1 písm. b/ O. s. p., dovolanie je prípustné, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

1. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania (procesná subjektivita).
2. Spôsobilosť byť účastníkom konania upravuje Občiansky súdny poriadok v § 19, v zmysle ktorého túto spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania patrí medzi základné procesné podmienky konania, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania (§ 103 O. s. p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti

hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 ods. 1, 2 OZ). Procesné právo môže spôsobilosť byť účastníkom konania priznať v niektorých prípadoch aj subjektom, ktoré

hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti (napr. § 186 ods. 1 O. s. p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 OZ). Ak po začatí súdneho konania účastník spôsobilosť byť účastníkom konania stratí, postup súdu v konaní upravuje § 107 O. s. p.,

ktorého ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi

povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a má za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 O. s. p.), pretože tento nedostatok nemožno odstrániť ani postupom

§ 43O. s.

p., keďže nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti. 33. Dovolatelia vo veci konajúcim súdom vytkli, že predbežné opatrenie je nariadené voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o odporovateľnosť právneho úkonu, konkrétne že nimi nie sú (a

tvrdenia dovolateľov byť ani nemôžu) odporcovia v

1. a
2. rade a spoločnosť NESTVEST, s.r.o.. Jediným zákonným účastníkom konania by

dovolateľov mohla byť odporkyňa v 2. rade ako osoba majúca

tvrdenia navrhovateľov z prevodu obchodného podielu prospech, ktorá okolnosť však v konaní zatiaľ preukázaná nebola. 34. Účastníctvo v konaní upravuje § 90 O. s. p.,

ktorého účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať (§ 94 ods. 1 veta prvá O. s. p).

1. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovatelia v návrhu na začatie konania zo dňa 04.07.2012, Okresnému súdu Bratislava I ako prvostupňovému súdu doručenom dňa 06.07.2012 (č. l. 1), za účastníkov konania na strane odporcov označili v
2. rade D. R., v
3. rade J. T. a v
4. rade H.. J. T.. Prvostupňový súd i súd odvolací, ako aj súd dovolací s nimi po celý čas trvania sporu riadne konali. Z obsahu spisu nevyplýva, že by niektorý z nich spôsobilosť byť účastníkom konania stratil (v dôsledku úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho), rovnako z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovatelia voči niektorému z nich vzali návrh späť, ktorá okolnosť by mala za následok zastavenie konania voči dotknutému účastníkovi na strane odporcu. Naviac, odporcovia námietku spočívajúcu v neexistencii účastníctva označených odporcov po celý čas konania nenamietli, nenamietli ani ich spôsobilosť byť účastníkmi konania, a to ani v predchádzajúcom dovolaní zo dňa 25.06.2014 (č. l. 73 - 78) proti skoršiemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cob/91/2014-66 zo dňa 07.05.2014, ktorým menovaný krajský súd ako súd odvolací zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/141/2012-59 zo dňa 11.03.2014 a nariadil predbežné opatrenie voči odporcom v
5. až
6. rade a spoločnosti NESTVEST, s.r.o..
7. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom na začatie konania, vrátane jeho predmetu, ako aj označenia okruhu účastníkov konania, prináležia výlučne navrhovateľovi, ktorý je tzv. dominus litis - pán sporu. Navrhovateľ, resp. navrhovatelia sú tými účastníkmi konania, ktorí rozhodujú o existencii sporu a je na jeho (ich) vôli, či návrh na začatie konania podajú, a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu, ako i rozsah žalovaného nároku.
8. Dovolateľmi namietaná okolnosť, či odporcovia sú alebo nie sú dlžníkmi navrhovateľov, je otázkou vecnej legitimácie (aktívnej na strane navrhovateľov a pasívnej na strane odporcov), ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci. Má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či navrhovateľ bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva, a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený odporca, v tomto prípade odporcovia, boli v spore naozaj pasívne legitimovaní, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania a posudzovať túto otázku v tomto štádiu konania je predčasné a vzhľadom na neukončené dokazovanie vo veci samej aj nemožné.
9. Preto, pokiaľ dovolatelia namietli nedostatok pasívnej vecnej legitimácie navrhovateľmi označených odporcov v konaní (z dôvodu neexistencie hmotnoprávneho vzťahu medzi nimi), i keby tomu tak bolo, nespôsobil by tento nedostatok zmätočnosť konania

§ 237ods.

1 písm. b/ O. s. p., ale bol by dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. 39.

§ 74ods.

1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 40.

§ 102ods.

1 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. 41.

§ 76ods.

1 písm. f/ O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 42.

§ 76ods.

2 O. s. p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. 43. Z vyššie citovaných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že povinnosti

§ 76ods.

1 možno v zásade ukladať len účastníkovi konania. Občiansky súdny poriadok však pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania (spravidla odporcovi vo veci samej), a to za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať (pokiaľ účel predbežného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom). Uvedené znamená, že tretej osobe nemôže byť povinnosť uložená samostatne, ale môže byť uložená popri povinnosti uloženej účastníkovi konania. Obvykle pôjde o uloženie povinnosti zdržať sa určitého konania, resp. znášať určité konanie alebo uloženie určitých súčinnostných povinností. Tretia osoba nie je účastníkom konania vo veci samej, je však účastníkom pre úsek konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom môže uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti rovnako ako účastník konania.

1. Z obsahu uznesenia prvostupňového súdu vyplýva, že odporcovi v
2. rade súd zakázal scudziť obchodný podiel v spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ktorej zas uložil povinnosť (spolu s odporcami v
3. a
4. rade) zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov v mene označenej spoločnosti smerujúcich k scudzeniu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Staré Mesto, obec BA-m.č. Staré Mesto, okres Bratislava I, evidovaných na LV č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z takto nariadeného opatrenia je zrejmé, že toto opatrenie obmedzuje okrem práv odporcov aj práva spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a priamo do nich zasahuje.
5. Na základe vyššie uvedených skutočností možno bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že menovanú spoločnosť možno považovať za účastníka pre daný úsek konania, pretože sa v ňom rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa v uznesení konkretizovaného konania spoločnosti NESTVEST, s.r.o..
6. V ďalšej časti dovolania dovolatelia namietli procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. c/ O. s. p., tvrdiac, že navrhovatelia nemajú dostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania na nariadenie predbežného opatrenia, keďže nie sú riadne zastúpení. S uvedeným názorom dovolateľov sa dovolací súd nestotožňuje. 47.

§ 237ods.

1 písm. c/ O. s. p., dovolanie je prípustné, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. 48. Spôsobilosť samostatne konať pred súdom ako účastník konania (procesnú spôsobilosť) má každý v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O. s. p.). 49.

§ 8ods.

1, 2 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné. 50. Procesná vada konania

§ 237ods.

1 písm. c/ O. s. p. sa môže vyskytnúť len u fyzickej osoby ako účastníka konania (resp. u jej zákonného zástupcu) a z fyzických osôb sa môže týkať len osoby maloletej, osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Aby bol naplnený dôvod zmätočnosti

§ 237ods.

1 písm. c/ O. s. p., musí ísť o prípad, kedy súd konal s účastníkom, ktorý nemal procesnú spôsobilosť a zároveň nebol riadne zastúpený; obidve tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

1. Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovatelia v
2. a
3. rade sú procesne spôsobilými subjektami konania, keďže nie sú osobami maloletými, ani osobami s pozbavenou, resp. obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
4. K údajnej spornosti plnej moci udelenej navrhovateľmi v
5. a
6. rade advokátovi JUDr. Dušanovi Repákovi, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, z dôvodu, že navrhovatelia plnú moc udelili menovanému advokátovi pre účely konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/253/2007, dovolací súd uvádza nasledovné:
7. Z listín založených na č. l. 4 a 5 spisu, označených ako „Plnomocenstvo“ vyplýva, že navrhovatelia v
8. a
9. rade dňa 27.09.2008 splnomocnili advokáta JUDr. Dušana Repáka na zastupovanie v právnej veci navrhovateľov ako splnomocniteľov voči H.. J. T., dátum narodenia XX.XX.XXXX, bytom: Kosatcova X, XXX XX U., štátna príslušnosť: SR (odporca v
10. rade v tomto konaní - pozn. dovolacieho súdu) o zaplatenie (bližšie nešpecifikovanej sumy), ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C/253/
11. Je zrejmé, že ide o konanie odlišné od konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/141/2012 na základe návrhu navrhovateľov na začatie konania zo dňa 04.07.2012, doručeného prvostupňovému súdu dňa 06.07.2012, o odporovateľnosť právneho úkonu, kde na strane odporcov „pribudli“ ďalší dvaja odporcovia. Zároveň však je tiež nepochybné, že predmetné konania súvisia, nakoľko v konaní Okresného súdu Bratislava IV navrhovatelia nadobudli vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul (právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 4C/253/2007-326 zo dňa 22.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/315/2009-471 zo dňa 27.09.2011) ako jednu z podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu.
12. Z obsahu spisu je tiež nepochybné, že menovaný advokát počas celého konania, od nápadu veci na prvostupňový súd (06.07.2012) až po podanie písomného vyjadrenia k dovolaniu odporcov, ktoré je predmetom tohto dovolacieho konania (25.01.2016), vykonával úkony spočívajúce v ochrane práv a právom chránených záujmov svojich klientov - navrhovateľov, a to jednak podávaním písomných návrhov, vyjadrení, boli mu doručované súdne rozhodnutia a iné písomnosti, rovnako sú v spise založené plné moci, ktorými menovaný advokát splnomocnil na zastupovanie svojej osoby (resp. na nahliadanie do spisu, robenie výpisov, odpisov a fotokópií zo spisu) H.. Z. A. (č. l. 107 a 122) a H.. W. R. T. (č. l. 110), s presnou špecifikáciou právnej veci „...navrhovateľa Z.. P. J., R.. a spol. proti odporcovi D. R. a spol. o odporovateľnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/141/2012 a na všetky úkony s predmetným konaním spojené alebo tým vyvolané“. Na základe uvedeného niet žiadnych pochýb o úmysle navrhovateľov dať sa v konaní zastupovať advokátom JUDr. Dušanom Repákom, ktorý všetky úkony v konaní vykonával, resp. naďalej vykonáva v mene a na účet navrhovateľov. Úkony urobené v konaní menovaným zástupcom neboli navrhovateľmi spochybnené, a preto sú v zásade účinné. Účinnými by neboli, keby samotný zástupca nemal plnú spôsobilosť na právne úkony alebo z dôvodu akýchkoľvek iných skutočností by bol zrejme nespôsobilý na zastupovanie.
13. S poukazom na vyššie uvedené, nedostatok aktuálnej plnej moci udelenej navrhovateľmi advokátovi JUDr. Repákovi na zastupovanie ich osôb v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/141/2012, nespôsobuje vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. Súčasne však dovolací súd zdôrazňuje vhodnosť uvedený nedostatok (spočívajúci v absencii platnej plnej moci), zhojiť, a to v záujme odstránenia prípadných budúcich námietok, resp. pochybností v konaní.
14. Za nedôvodnú dovolací súd vzhliadol aj námietku dovolateľov spočívajúcu v ich tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) v dôsledku arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti vo veci vydaných uznesení súdov nižších stupňov.
15. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Ústavný súd SR vo svojej ustálenej judikatúre zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.
17. Dovolací súd po preskúmaní oboch vo veci vydaných rozhodnutí, tak prvostupňového, ako aj odvolacieho, dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným uznesením súdu prvého stupňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. spĺňa, a preto ho možno považovať za preskúmateľný a ústavne akceptovateľný.
18. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, keď z neho vyplýva, čoho sa navrhovatelia svojím návrhom domáhajú a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) odporcov k návrhu, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností účastníkov konania vo vzťahu k uplatnenému nároku, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal s dôvodmi, ktoré viedli k nariadeniu predbežného opatrenia, zamerajúc sa na účel inštitútu predbežného opatrenia, pri nariadení ktorého sa dôraz kladie na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, zohľadniac kritérium primeranosti ujmy vo sfére dispozičných práv odporcov (resp. povinnej osoby) k nehnuteľnému majetku v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia. Dovolací súd vo vzťahu k námietke dovolateľov spočívajúcej v tvrdení o porušení nedotknuteľnosti majetku chráneného Ústavou SR dopĺňa, že predbežným opatrením nie je povinnému odňaté vlastnícke právo a nie je mu ani znemožnené užívanie vlastníctva; povinnému sú iba zakázané právne dispozície vymenované v uznesení súdu (II. ÚS 110/96).
19. Rovnako aj uznesenie odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, osobitne sa zamerajúc na otázku pasívnej legitimácie odporcov v
20. a
21. rade a opodstatnenosti uloženia povinnosti aj spoločnosti NESTVEST, s.r.o.. Dovolací súd poukazuje na zákonnosť postupu odvolacieho súdu pri vyhotovení svojho rozhodnutia, využijúc postup zakotvený v § 219 ods. 2 O. s. p., kedy sa vo svojom rozhodnutí môže obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie jeho správnosti uviesť ďalšie dôvody. Skutočnosť namietaná dovolateľmi, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia nevyjadril k námietke týkajúcej sa absencie plnej moci udelenej navrhovateľmi v
22. a
23. rade advokátovi JUDr. Repákovi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/141/2012, nie je

názoru dovolacieho súdu takou vadou konania, ktorá by spôsobovala nesprávnosť jeho rozhodnutia. 62. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ O. s. p., je tiež nevyhnutné posúdenie miery, do akej sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť pred ním konať. Podmienka prípustnosti dovolania

uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania, resp. do takej miery, že účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania (R 39/1993). V prejednávanom prípade dovolateľom obrana ich práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv dovolateľov. 63. Vo vzťahu k dovolateľmi vytýkanému dovolaciemu dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania nepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné, o tento prípad však v prejednávanej veci nejde.

1. Dovolatelia napokon tvrdia, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd však právnym posúdením veci účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. neodníma. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je najvyšším súdom považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, procesnou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je, pretože (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania realizáciu jeho procesného oprávnenia neznemožňuje. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 239 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie je.
2. Dovolací súd na záver pre úplnosť vo vzťahu k povinnej osobe NESTVEST, s.r.o. dodáva, že táto bola dňom 31.05.2017 zrušená. K jej zániku došlo v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Stepreal s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratiaslava, IČO: 44 930 640 (na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z.o dňa 15.05.2017), ktorá sa tak stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti (§ 69 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník).
3. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie odporcov a povinnej osoby proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je

§ 239O. s.

p. prípustné a vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. b/, c/ a f/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie odporcov a povinnej osoby

§ 447písm.

c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania navrhovateľov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.