← Slovensko

náhradu škody

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/428/2015 Identifikačné číslo spisu: 4101899547 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4101899547.1 Rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Kríži nad Váhom 392, IČO 36 322 202, zastúpenej JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou v Banskej Bystrici, Komenského 10/C, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16 C 136/2001, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

  1. januára 2013 sp. zn. 9 Co 115/2012, takto rozhodol: P r i p ú š ť a zmenu žalobkyne a ďalej koná s B & B PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Kríži nad Váhom 392, IČO 36 322
  2. Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
  3. Okresný súd Nitra rozsudkom z
  4. marca 2012 č. k. 16 C 136/2001-1688 uložil žalovanej zaplatiť pôvodnej žalobkyni LUX - INVEST a. s., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 85, IČO 36 018 091 náhradu škody vo výške 106 698,82 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od
  5. januára 2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania a o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 3, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 18 ods. 2, § 20 a § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), § 442 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
  6. Krajský súd v Nitre na odvolanie pôvodnej žalobkyne a žalovanej rozsudkom z
  7. januára 2013 sp. zn. 9 Co 115/2012 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej a napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), stotožniac sa s jeho skutkovými i právnymi závermi, pričom odôvodnenie rozsudku doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a odmietol odvolanie pôvodnej žalobkyne do vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj do výroku o náhrade trov konania a trov štátu podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
  8. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala pôvodná žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť videla v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), keď rozhodnutia súdov neboli odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., z ktorého dôvodu je potrebné ich považovať za nepreskúmateľné, zmätočné a nepresvedčivé. Dovolateľka dovolanie odôvodnila aj inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keď súdy vychádzali z nesprávnych skutkových zistení a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), keď súdy vec aj nesprávne právne posúdili. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
  9. Po podaní dovolania podala spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o. na súde prvej inštancie
  10. januára 2014 návrh na zmenu žalobkyne z dôvodu postúpenia pohľadávky spoločnosti LUX - INVEST a. s., uplatňovanej v predmetnom súdnom spore z titulu náhrady škody proti žalovanej vo výške istiny ustálenej na sumu 1.767 011,18 eur s príslušenstvom na spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o., o ktorej skutočnosti priložila k návrhu dôkaz - Zmluvu o postúpení pohľadávky zo
  11. decembra 2013 a oznámenie spoločnosti LUX - INVEST a. s. o postúpení pohľadávky zo
  12. decembra 2013, adresované žalovanej.
  13. Po podaní dovolania podala spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o. dovolaciemu súdu
  14. septembra 2014 tiež návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a to konanie o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti LUX - INVEST a. s. z
  15. novembra 2013, na základe ktorých došlo k zmenám v obsadení predstavenstva spoločnosti, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64 Cb 9/
  16. Podaním doručeným dovolaciemu súdu
  17. novembra 2016 spoločnosť B & B PARTNERS, s. r. o. vzala návrh na prerušenie dovolacieho konania späť z dôvodu právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64 Cb 9/
  19. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolateľka podala dovolanie z dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p., avšak splnenie podmienok na podanie dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nepreukázala. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto navrhla dovolanie zamietnuť. K návrhu na zmenu žalobkyne a k návrhu na prerušenie konania sa nevyjadrila.
  20. Pôvodná žalobkyňa, zastúpená Lion Law Partners s. r. o., na základe splnomocnenia udeleného
  21. novembra 2013, v tom čase zapísaným ako predsedom predstavenstva, Ing. Alexandrom Reichardtom, so zmenou žalobkyne nesúhlasila z dôvodu, že jediným štatutárnym orgánom pôvodnej žalobkyne bol od
  22. novembra 2013 Ing. Alexander Reichardt, a preto všetky právne úkony vykonané v mene pôvodnej žalobkyne od tohto okamihu predchádzajúcim štatutárnym orgánom Ľubomírom Sihelským je potrebné považovať za právne neperfektné, pretože boli vykonané osobou, ktorá nedisponovala právomocami štatutárneho orgánu, z ktorého dôvodu nie je možné takýmto úkonom priznať právne účinky.
  23. Pôvodná žalobkyňa, zastúpená JUDr. Milošom Barancom, na základe splnomocnenia udeleného
  24. novembra 2013 Ľubomírom Sihelským, so zmenou žalobkyne súhlasila a potvrdila, že Zmluvu o postúpení pohľadávky zo
  25. decembra 2013 z jej strany uzatvorila oprávnená osoba, Ľubomír Sihelský ako člen štatutárneho orgánu, konajúca za spoločnosť a účelom zmluvy bolo odplatné postúpenie pohľadávok za podmienok dojednaných v zmluve a predmetnou zmluvou sa cíti byť riadne a v celom jej rozsahu viazaná.
  26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobkyňa, ďalej aj dovolateľka) zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
  27. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané
  28. mája 2013, to je pred
  29. júlom 2016, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., na základe ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a návrh na zmenu strany posudzoval v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. a § 80 ods. 1 a 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p. v znení účinnom do
  30. decembra
  32. Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval o návrhu spoločnosti B & B PARTNERS, s. r. o. na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. z dôvodu späťvzatia tohto návrhu spoločnosťou B & B PARTNERS, s. r. o. podaním doručeným dovolaciemu súdu
  33. novembra 2016 z dôvodu právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64 Cb 9/
  35. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pred posúdením dovolania najskôr zaoberal návrhom na zmenu žalobkyne titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
  36. decembra 2013 a oznámenia spoločnosti LUX - INVEST a. s. o postúpení pohľadávky zo
  37. decembra 2013, adresovaného žalovanej.
  38. Podľa § 92 ods. 2 O. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 80 ods. 1 a 2 C. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
  39. Po preskúmaní návrhu na zmenu žalobkyne, dovolací súd dospel k záveru, že po začatí dovolacieho konania nastala právna skutočnosť v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. ako aj § 80 ods. 1 C. s. p. a bol v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. podaný návrh na zmenu žalobkyne spoločnosťou B & B PARTNERS, s. r. o. ako osobou, na ktorú boli práva prevedené. V preskúmavanej veci totiž Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
  40. decembra 2013 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola predmetom preskúmavaného konania a dovolací súd mal preukázané, že túto zmluvu podpísala za spoločnosť LUX - INVEST a. s. osoba oprávnená konať za spoločnosť, a to jej štatutárny zástupca, Ľubomír Sihelský ako podpredseda predstavenstva, a to originálom výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica z
  41. októbra 2016 v spojení s potvrdením o vykonaní zápisu Okresného súdu Banská Bystrica z
  42. októbra 2016; právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo
  43. februára 2015 č. k. 64 Cb 9/2014-149 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  44. septembra 2015 sp. zn. 43 Cob 136/2015 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z
  45. marca 2016 č. k. 26 Exre 105/2015-
  46. Pretože dovolací súd mal preukázané, že po začatí konania došlo k prechodu pohľadávky, ktorá bola predmetom preskúmavaného konania, dovolací súd vyhovel návrhu na zmenu žalobkyne.
  47. Pokiaľ ide o samotné dovolanie, toto smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. Dovolanie žalobcu nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. nevyplýva.
  48. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené § 237 O. s. p. Žalobkyňa poukazovala vo svojom dovolaní, že konanie je zaťažené vadou, ktorá bola uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p., jej existencia však nevyšla v dovolacom konaní najavo.
  49. Dovolateľka mala za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p., spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, keď rozhodnutia súdov neboli odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., z ktorého dôvodu je potrebné ich považovať za nepreskúmateľné, zmätočné a nepresvedčivé.
  50. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach uvádzal, že pre záver o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor strany, ktorá namieta, že sa súdy nižších inštancií dopustili takej vady, rozhodujúcim je len záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 409/2015, 4 Cdo 143/2015, 5 Cdo 238/2015, 6 Cdo 30/2016, 7 Cdo 371/2015, 8 Cdo 34/2016).
  51. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).
  52. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).
  53. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“) nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
  54. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo
  55. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu neposkytuje žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola aplikovaná druhá veta uvedeného stanoviska.
  56. V preskúmavanej veci tak dovolateľka nedôvodne namietala, že jej v dôsledku ňou tvrdených nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku bola odňatá možnosť pred súdom konať.
  57. Dovolateľka ako dovolací dôvod uvádzala „inú vadu“ (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). V dovolaní namietaná „iná vada“, bola do
  58. júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Dovolací súd sa preto daným dovolacím dôvodom nemohol zaoberať.
  59. Podaný mimoriadny opravný prostriedok dovolateľka nakoniec odôvodňovala aj tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
  60. V dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania taktiež nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa preto ani týmto dovolacím dôvodom nemohol zaoberať.
  61. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
  62. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
  63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  64. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.