Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/55/2016 Identifikačné číslo spisu: 7715202492 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7715202492.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H., bývajúceho vo B., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti žalovanému Agropotravinárskemu družstvu Malčice, so sídlom Malčice, IČO: 31 713 891, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o nahradenie prejavu vôle a o nariadenie predbežného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 20 C 70/2015, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2015 sp. zn. 1 Co 331/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Michalovce uznesením z
- marca 2015 č. k. 20 C 70/2015 - 42 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú evidované Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, okres Michalovce, obec B., katastrálne územie B. a to pozemky zapísané na LV č. XXX na parcele reg. „E“ KN č. XXX/X o výmere 18 014 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, na LV č. X XXX na parcele reg. „E“ KN č. XXX/X o výmere 142 475 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a to previesť vlastnícke právo (spoluvlastnícke právo) k nehnuteľnostiam darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby do právoplatného skončenia vo veci samej a previesť užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám), ktorých doba trvania presiahne čas, ktorým sa súdny spor vo veci samej právoplatne skončí.
- Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného uznesením z
- júna 2015 sp. zn. 1 Co 331/2015 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, okres Michalovce, obec B., katastrálneho územia B. na LV č. XXX pod parc. č. reg. „E“ KN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 18 014 m2, na LV č. X XXX pod parc. č. reg. „E“ KN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 142 475 m2 v podiele 24/468-in z celku, ktoré žalovaný nadobudol titulom kúpy od spoluvlastníka D. kúpnou zmluvou z
- júna 1942, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol vložený pod č. B. a to previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo tieto zaťažiť záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Takto rozhodol, keď po citácii § 74, § 75 ods. 2 O. s. p. zdôraznil, že v prejednávanej veci je významná skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy, pri ktorej žalobca namieta porušenie svojho predkupného práva, bol spoluvlastnícky podiel 24/468 k nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXX kat. úz. B. a spoluvlastnícky podiel 24/468 k nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. X XXX kat. úz. B.. Zo samotnej tejto skutočnosti je vylúčené, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať predbežného opatrenia - uloženia zákazu previesť užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k celým sporným nehnuteľnostiam (dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatnému užívaniu tretím osobám). V prípade spoluvlastníckeho podielu, podielový spoluvlastník sám nie je oprávnený rozhodovať o spôsobe užívania veci, možnosť jeho rozhodovania je limitovaná veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu. Pri užívaní veci ide o hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a čiastočne zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia zákazu previesť užívacie práva na tretie osoby.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., t. j. odňatím možnosti účastníka konať pred súdom, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľné. Podľa dovolateľa odvolací súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom zo všetkých relevantných a právnych hľadísk, ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre záver o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa názoru dovolateľa len v minimálnej miere obsahuje vysvetlenie, v čom tento súd vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, či otázke ujmy, ktorá by mohla nariadením predbežného opatrenia žalovanému vzniknúť. Odvolací súd na žiadny z rozhodujúcich odvolacích argumentov žalovaného nedáva žiadnu odpoveď, čo dovolateľ považuje za porušenie práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj právo na zodpovedanie aspoň hlavných argumentov uplatnených daným účastníkom konania. Uvedené dôvody považoval žalovaný za dôvody dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p.
- Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalovaný, ďalej aj „dovolateľ“) zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ O. s. p.).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O. s. p.
- Dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu, vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
- Keďže v prejednávanej veci je dovolaním žalovaného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v § 239 ods. 3 O. s. p. ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 239 O. s. p. vyvodiť nemožno. Dovolanie by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Takúto vadu konania ale dovolací súd nezistil.
- Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že zmeňujúcim uznesením súdu prvej inštancie odvolacím súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia, je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo
- decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/
- Najvyšší súd stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vada konania v zmysle § 237 ods.
- písm. f/ O. s. p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
- Dovolateľ namietal i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods.
- písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným odvolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby boli tvrdenia dovolateľa o existencii tohto dovolacieho dôvodu opodstatnené (najvyšší súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p.
- Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z § 239 O. s. p. a ani z § 237 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.