← Slovensko

určenie neplatnosti zmlúv

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/256/2014 Identifikačné číslo spisu: 5105209374 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5105209374.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka PhD., v spore žalobcu T. L., bývajúceho v A., zastúpeného JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom v Žiline, Mydlárska 19, proti žalovaným 1/ M. U., bývajúcemu v A. 2/ S. S. bývajúcemu v A., 3/ E. T., bývajúcej v A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova 167/13, 4/ H. H. bývajúcemu v A., 5/ Y. H., bývajúcej v A. žalovaní 4/ a 5/ zastúpení JUDr. Máriom Buksom, právne služby s.r.o. so sídlom v Martine, ul. Červenej armády 1, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 17 C 98/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z

  1. februára 2014, sp.zn. 7 Co 116/2013, takto rozhodol: I. Dovolanie z a m i e t a. II. Žalovaní 1/ až 5/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
  2. Okresný súd Žilina rozsudkom zo
  3. januára 2009 č.k. 17 C 98/2005-349 určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá dňa
  4. decembra 2004 medzi veriteľmi - žalovanými 1/, 2/ a dlžníkom - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX kat. úz. F. ktorej vklad bolo povolený Správou katastra Žilina pod č. V 6329/0/04 dňa
  5. januára 2005, je neplatná. Súčasne určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., zapísaných na liste vlastníctva XXXX, a to KNC parcely č. 200 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, KNC parcely č. 201 - záhrady o výmere 112 m2, KNC parcely č. 202 - orná pôda o výmere 324 m2 a domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. 200 v podiele 1/1-iny. Ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa
  6. septembra 2005 medzi predávajúcimi žalovanými 1/ a 2/ a kupujúcou žalovanou 3/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. F. (vyššie označených nehnuteľností), u ktorých bol vklad povolený Správou katastra Žilina pod č. V 6265/05 dňa
  7. októbra 2005, je neplatná. Nakoniec určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa
  8. marca 2007 medzi predávajúcou žalovanou 3/ a kupujúcimi žalovanými 4/ a 5/, predmetom ktorých bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností a u ktorých vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V 2311/07-115/07 zo dňa
  9. júna 2007, je neplatná. Žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 888,64 €. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/ a 5/ náhradu trov konania nepriznal.
  10. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných 4/ a 5/ rozsudkom z
  11. januára 2010 sp.zn. 7 Co 183/2009 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaných 4/ a 5/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 360,49 € do troch dní. Vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 3/ žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Samostatným výrokom pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku, na vyriešenie otázky zásadného právneho významu, či absencia takých podstatných podmienok, ktoré ustanovenie § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do
  12. decembra 2007 neupravovalo, ale ktoré mali význam pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu (predmet záväzku, obsah záväzku a v danom prípade aj spôsob speňaženia a zaistenia predmetu prevodu) robí právny úkon neplatným podľa § 37 ods. 1, prípadne podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade zo skutkových okolností vyplývalo, že medzi stranami sporu nebol určený spôsob, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu, keďže z výsledkov dokazovania vyplývalo, že pre absenciu takéhoto dojednania žalovaní 1/ a 2/ k výplate rozdielu dosiaľ nepristúpili. Právne posúdenie veci teda spočívalo na nejednoznačnosti znenia § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do
  13. decembra 2007, vo vzťahu k naplneniu účelu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorým podľa názoru odvolacieho súdu bola aj uhradzovacia funkcia, ak prevod vlastníckeho práva na veriteľov sa stane trvalým.
  14. Dovolanie žalovaných 4/ a 5/ proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len najvyšší súd) rozsudkom z
  15. júna 2012 sp.zn 5 Cdo 208/2010 zamietol. V konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku sa z hľadiska prípustnosti dovolania zaoberal len a práve pripustenou dovolacou otázkou (§ 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do
  16. júna 2016, ďalej len O.s.p.). Dovolací súd uviedol, že v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).Vzhľadom na uvedené, považoval najvyšší súd právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu absencie podstatných náležitostí vo vzťahu k neurčitosti, ako aj nedovolenosti právneho úkonu za správny. V zmluve o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ absentovali podstatné náležitosti, viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu z hľadiska, ako správne uviedol odvolací súd, určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie rozdielu. I keď ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do
  17. decembra 2007, na rozdiel od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka v zmysle ich zákonných náležitostí (napr. zmluva o pôžičke a pod), neuvádzalo výpočet zákonných náležitostí pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, bolo nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhu zmlúv, nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky podporne k svojmu právnemu záveru v tejto konkrétnej veci poukázal na právnu úpravu, vyvolanú nejednoznačnosťou výkladu ustanovenia § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do
  18. decembra 2007, vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorou novelou Občianskeho zákonníka bolo zmenené znenie ustanovenia § 553 a doplnené nové ustanovenia § 553a až § 553e. Táto novela vyplynula práve z potreby doplniť dovtedajšiu stručnú úpravu zabezpečovacieho prevodu práva a podrobne vymedziť právne postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva. Zákon presne vymedzil v § 553a ods. 2, čo musí obsahovať zmluva o zabezpečovacom prevode práva a nová zákonná úprava predovšetkým zmenila spôsob nadobudnutia prechodu práva, ktoré bolo predmetom zabezpečenia, na veriteľa, zaviedla výkon zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorého veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené, v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho práva.
  19. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom
  20. februára 2013 sp.zn. II. ÚS 433/2012-50 rozhodol, že Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 7Co 183/2009 porušil základné právo H. H. a Y. H. (žalovaní 4/ a 5/ v tomto spore, pozn. dovolacieho súdu) vlastniť majetok a na súdnu ochranu podľa článku 20 ods. 1 a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (výrok I). Ďalším výrokom rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co 183/2009-396 z
  21. januára 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd v dôvodoch nálezu prikázal vysporiadať sa s námietkou sťažovateľov, podľa ktorej kúpnu zmluvu s žalovanou 3/ uzavreli v dobrej viere a v tejto súvislosti prikázal odvolaciemu súdu sa zaoberať aj tvrdením žalobcu, ktorý dobromyseľnosť konania sťažovateľov spochybňoval.
  22. Krajský súd v Žiline rozsudkom z
  23. februára 2014 sp.zn. 7 Co 116/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške 2 109,66 € a žalovaným 4/ a 5/ náhradu trov konania vo výške 2 644,60 €, do troch dní. Žalovaným 1/, 2/ vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Viazaný právnym názorom ústavného súdu vykonal dokazovanie za účelom zaujatia stanoviska k namietanej otázke, či dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od niekoho, kto objektívne vlastníkom nebol, zakladá nárok na ochranu takto nadobudnutého práva. V priebehu odvolacieho konania bol súdu predložený výpis z katastra nehnuteľností - výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F., v ktorom v časti A -Majetková podstata sú zapísané KN-C parc. č. 200 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2 , KN C parc. č. 201 - záhrady o výmere 112 m2, KN-C parc. č. 202 - orná pôda o výmere 324 m2 a dom súp. č. XXX postavený na KN-C parc. č. 200, pričom v časti B: (Vlastníci a iné oprávnené osoby) je ako vlastník zapísaná E. R.. Odvolací súd výsluchom strán zistil, že sa jedná o matku žalobcu, žalobca nespochybnil zápis vlastníckeho práva v čase rozhodovania súdu na jeho matku. Podľa zápisu na liste vlastníctva titul nadobudnutia vlastníckeho práva E. R. bola darovacia zmluva zo dňa
  24. júla 2010, vklad bol povolený pod č. v 5410/
  25. Odvolací súd preto za situácie, že v čase rozhodovania súdu bola ako vlastník zapísaná tretia osoba - E. R., skúmal, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania veci vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem musí existovať nie len v čase rozhodovania okresného súdu, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola ako vlastník označených nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov a určenia vlastníckeho práva, zapísaná tretia osoba - E. R., na základe podmienok uvedených v § 34 ods. 2 zákona č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, mohol byť rozsudok záväzný len pre žalobcu a žalovaných, nie však pre uvedenú tretiu osobu, ktorá vlastníctvo nadobudla za podmienok uvedených v § 243d ods. 2 O.s.p. Keďže žalobca nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení - neplatnosti právnych úkonov ako aj určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p , odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
  26. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávny právny záver odvolacieho súdu, ktorý zaujal v otázke jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov (zabezpečovacích zmlúv). Skutočnosť, že jeho matka je vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, nemá právny vzťah k predmetu konania, pretože on ako vlastník z dôvodu právnej čistoty nevyhnutne potrebuje rozhodnutie súdu o neplatnosti predchádzajúcich právnych úkonov nasledujúcich medzi všetkými účastníkmi kúpnopredajných zmlúv. Poukázal na to, že odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých výpovede svedčili o tom, že žalovaní 4/ a 5/ nemohli nadobudnúť nehnuteľnosti od žalovanej 3/ v dobrej viere. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, nahrádza v plnom rozsahu tento rozsudok a preto sa odvolací súd musí v ňom vysporiadať so všetkými dôkazmi a tieto komplexne vyhodnotiť, týmto podmienkam však podľa názoru žalobcu rozsudok odvolacieho súdu nevyhovuje, čo považoval za žalobca za ďalší dôvod na podanie dovolania. Záverom z opatrnosti namietal svojím dovolaním i výrok o trovách konania.
  27. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 3/, ktorá ho žiadala zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že dovolateľ napáda dovolaním vecnú stránku rozsudku, hoci sa odvolací súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu s vecnou stránkou nezaoberal a nehodnotil ju.
  28. Žalovaní 4/ a 5 / vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu poukázali na správny právny záver, vyjadrený v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý ustálil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, potom, čo prestal byť vlastníkom predmetných nehnuteľnosti a žiadali dovolanie v celom rozsahu zamietnuť.
  29. Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
  30. Dovolanie bolo podané
  31. apríla
  32. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  33. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
  35. Podľa právneho stavu účinného do
  36. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
  37. Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, a preto je v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. procesne prípustné.
  38. Právny poriadok platný a účinný v čase podania žalobcovho dovolania ukladal dovolaciemu súdu (viď ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád, ktoré boli uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia išlo vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
  39. Z dôvodov, ktoré uviedol žalobca v dovolaní, je možné vyvodiť, že odvolaciemu súdu vytýka nedostatočné odôvodnenie záverov o neopodstatnenosti žaloby, keď poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nahrádza rozsudok súdu prvej inštancie. Uvedenú argumentáciu žalobcu možno preto považovať aj za jeho námietku, že napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. a je z tohto dôvodu nepreskúmateľné.
  40. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu R 2/
  41. Obsah spisu v predmetnej veci nedáva relevantný dôvod pre vyhovenie námietke dovolateľa. Z dovolaním napadnutého rozsudku možno je jednoznačne zrejmé, k akým právnym záverom dospel odvolací súd v otázke nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nebola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
  42. Dovolateľ v dovolaní namietal správnosť záverov odvolacieho súdu, a preto i keď výslovne neoznačil, v čom túto nesprávnosť nachádza, dovolací súd vychádzal z toho, že dovolateľ má za to, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
  43. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
  44. Odvolací súd svoj záver o zmene výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento súd vyhovel žalobe o určenie platnosti zabezpečovacích zmlúv a určení vlastníckeho práva, odôvodnil zmenou právneho postavenia žalobcu, ktorý v priebehu konania darovacou zmluvou zo dňa
  45. júla 2010 previedol v spore označené nehnuteľnosti na svoju matku a tým prestal byť vlastníkom nehnuteľností a nositeľom práv, ktoré sa s vlastníctvom spájajú. Ustálil v dôvodoch svojho rozsudku, že žalobca v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkon a určení vlastníctva k nehnuteľnostiam.
  46. Najvyšší súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že ak súd zamietne žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Napríklad v rozhodnutí sp.zn. 1 Cdo 91/2006 najvyšší súd uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“, podobne aj sp.zn. 3 Cdo 460/
  48. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Určovacia žaloba má preto preventívny charakter a ďalej sa môže uplatniť v prípadoch, v ktorých účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať naplnenie týchto funkcii, nie je daný naliehavý právny záujme na určení. Právny vzťah vlastníctva, ak ide o jeho určenie, je subjektívne vymedzený osobou, ktorá svoje vlastnícke právo tvrdí a osobami, v prospech ktorých svedčí zápis v katastri nehnuteľností. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
  49. V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval, potom ako vo veci opätovne rozhodoval odvolací súd, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na ňom požadovanom určení neplatnosti záložných zmlúv a určenia vlastníctva (§ 80 písm. c/ O.s.p.) tým, že z hľadiska právnej čistoty nevyhnutne potrebuje rozhodnutie súdu o neplatnosti právnych úkonov medzi stranami sporu, ktoré predchádzali darovacej zmluve, ktorou previedol predmetné nehnuteľnosti na svoju matku , aby sa do budúcnosti predišlo prípadným sporom.
  50. Z pohľadu dovolacieho súdu z týchto vysvetlení vyplýva, že na strane žalobcu išlo v konečnom dôsledku o odstránenie spornosti platnosti záložných zmlúv, ktoré však už v čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli zaznamenané ako poznámka vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v katastri. Určenie neplatnosti zmlúv a určenie vlastníctva, tak ako požadoval žalobca v žalobe, by však právne postavenie v súčasnosti žalobcu - nevlastníka, v žiadnom prípade neovplyvnilo. Za právneho stavu, kedy ako vlastník sám previedol nehnuteľnosti označené v pôvodnej žalobe, v ktorej sa domáhal i určenia vlastníctva k ním, a bolo mu pôvodne vyhovené právoplatným rozsudkom Okresný súdu Žilina zo
  51. januára 2009 č.k. 17 C 98/2005-349 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline a 5/ z
  52. januára 2010 sp.zn. 7 Co 183/2009 na tretiu osobu, nemohol preukázať naliehavý právny záujem na určení, tak ako pôvodne rozhodol súd prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Aj podľa názoru dovolacieho súdu sa požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu nemôže zmeniť.
  53. Za tejto situácie je podľa názoru dovolacieho súdu správny právny záver odvolacieho súdu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.
  54. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie zamietol, pretože nebolo dôvodné (§ 448 CSP).
  55. Pokiaľ žalobca podal dovolanie do výroku o trovách konania, táto časť rozhodnutia odvolacieho súdu má povahu uznesenia (viď tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 3 Cdo 235/2008, 3 Cdo 464/2015). Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatili (o. i.) vtedy, ak išlo o uznesenie o trovách konania. Takéto uznesenie bolo v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania zákonom výslovne vylúčená. Vzhľadom na to, že vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. neboli žalobcom v tejto časti tvrdené a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo, dovolanie žalobcu v tejto časti dovolací súd meritórne nepreskúmaval.
  56. Žalovaní boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
  57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
  58. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  59. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.