Najvyšší súd 3 Cdo 185/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Slovenskej republiky – Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina, so s

§ 167ods.

2 O.s.p.). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V danej veci, ktorej predmetom je vypratanie odporkyne z nehnuteľnosti, navrhovateľka doručila

1. septembra 2010 súdu návrh na nariadenie predbeţného opatrenia (ďalej len „prvý návrh na nariadenie predbeţného opatrenia“), ktorým ţiadala, aby súd odporkyni zakázal
2. umiestňovať na nehnuteľnosti predajné stánky,
3. nehnuteľnosť zapoţičať, dať do nájmu, podnájmu tretím osobám. Okresný súd Ţilina uznesením z
4. septembra 2010 č.k. 4 C 186/2010-30 prvému návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Odporkyňa podala proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Ţiline uznesením z
5. decembra 2010 sp. zn. 6 Co 402/2010 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe prvý návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu zamietajúci výrok odôvodnil tým, ţe navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť a nutnosť nariadenia predbeţného opatrenia, keďţe nijakým spôsobom nedoloţila tvrdenia, ţe odporkyňa na nehnuteľnosti neoprávnene umiestňovala ďalšie predajné stánky a prenechávala nehnuteľnosť na uţívanie tretím osobám. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť
6. decembra
7. Navrhovateľka doručila
8. januára 2011 súdu ďalší návrh na nariadenie predbeţného opatrenia (ďalej len „druhý návrh na nariadenie predbeţného opatrenia“), ktorým ţiadala zhodne s prvým návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia, aby súd odporkyni zakázal
9. umiestňovať na nehnuteľnosti predajné stánky,
10. nehnuteľnosť zapoţičať, dať do nájmu, podnájmu tretím osobám. Navrhovateľka tento návrh doplnila o nové skutkové okolnosti, na základe ktorých odporkyňa
11. septembra a
12. októbra 2010 umiestnila na nehnuteľnosti ďalšie predajné stánky, na preukázanie ktorých priloţila k návrhu oznámenie odporkyne z
13. októbra 2010 o umiestnení predajného stánku o výmere X. m² na nehnuteľnosti, ako 5 3 Cdo 185/2011 i fotografiu urobenú
14. septembra
15. Okresný súd Ţilina o tomto druhom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia rozhodol uznesením z
16. februára 2010 č.k. 4 C 186/2010-64 tak, ţe mu v celom rozsahu vyhovel. Odporkyňa podala proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Ţiline dovolaním odporkyne napadnutým uznesením z
17. marca 2011 sp. zn. 7 Co 105/
18. Právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nie vţdy zakladá prekáţku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.

§ 167ods.

2 O.s.p.; je tomu tak len vtedy, ak nedôjde k zmene skutkových okolností. Pokiaľ však po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbeţného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá uţ právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbeţného opatrenia prekáţku veci právoplatne rozhodnutej a súd môţe rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keby išlo o návrh toho istého účastníka s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne uznesením súdu zamietnutý (porovnaj aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 uverejnené pod č. 25 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2011). Keďţe v danom prípade po právoplatnom rozhodnutí o zamietnutí prvého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností, ktorými navrhovateľka osvedčovala dôvodnosť druhého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, rozhodnutiu o druhom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nebránila prekáţka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.

§ 167ods.

2 O.s.p. Z toho dôvodu je námietka odporkyne o existencii vady v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. nedôvodná. Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov 6 3 Cdo 185/2011 vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Nakoľko v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 151ods.

1 O.s.p.) a trovy T. konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z

1. júla 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za T. úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] predstavuje 64,41 €. Dovolací súd poznamenáva, ţe navrhovateľke nepriznal poţadovanú 20 % DPH, lebo advokát zastupujúci navrhovateľku nepreukázal, ţe je jej platiteľom. 7 3 Cdo 185/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti T. uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. februára 2012 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková