Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/1236/2015 Identifikačné číslo spisu: 7208218010 Dátum vydania rozhodnutia: 05.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7208218010.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobkyne Ing. Q. W. bývajúcej v W., zastúpenej JUDr. Petrom Peružekom, advokátom, so sídlom v Hlohovci, Cintorínska 1, proti žalovanému Ing. T. J., bývajúcemu v W., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 20C/55/2008, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- novembra 2014 sp.zn. 3 Co/53/2014, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Rozsudkom Okresného súdu Košice II z
- júna 2012 sp.zn. 20C/55/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
- septembra 2013 č.k. 3Co/293/2012, bolo podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zrušené a vyporiadané ich prikázaním do vylúčeného vlastníctva žalovaného s povinnosťou náhrady 92 000€ v prospech žalobkyne.
- Okresný súd Košice II uznesením z
- novembra 2013 č.k. 20C/55/2008-253 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 15.784,30 € (tieto pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia 9.181,50 €, z náhrady súdneho poplatku 6472,80 € a z trov znaleckého dokazovania 130 €). Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu 404 € na účet Okresného súdu Košice II. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vychádzajúc z plného úspechu žalobkyne v tomto spore. O náhrade trov štátu vynaložených zo štátnych prostriedkov na znalecké dokazovanie rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p a na ich náhradu vo výške 404 € zaviazal žalovaného.
- Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného uznesením z
- novembra 2014 sp.zn. 3 Co/53/2014 zmenil (§ 220 O.s.p.) uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania (vrátane trov štátu) a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania, na náhradu trov štátu zaviazal žalovaného v sume 267 € a žalobkyňu v sume 137 €. Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním úspechu oboch sporových strán s vysvetlením, že žalobkyňa v žalobe navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam predajom spoločnej veci, naproti tomu žalovaný navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej (poznámka dovolacieho súdu - podielu vo výške 1) do vlastníctva žalovaného za náhradu vo výške 40% z ceny nehnuteľností. Súdy nevyhoveli návrhu žalobkyne v plnom rozsahu a úspešný nebol ani žalovaný, ktorý žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tým spôsobom, že nevyplatí žalobkyni celý jej spoluvlastnícky podiel, ale iba jeho časť. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech sporových strán a preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal z toho, že sporové strany v rovnakej miere znášajú tieto trovy s ohľadom na úspech a neúspech vo veci samej s tým, že na strane žalobkyne zohľadnil zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania 130 €.
- Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dovolanie žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“), ktoré odôvodnila tým, že a/ postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§241 ods.2 písm. a/ O.s.p.), b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.2 písm. b/ O.s.p.) a c/ rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§241 ods.2 písm. c/ O.s.p.). Navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odňatie možnosti konať pred súdom videla najmä v tom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľne (i arbitrárne), lebo súd „neuviedol, žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala aplikovanie ustanovenia § 142 ods. 2 OSP“ a úvahy súdu ohľadom úspechu i neúspechu žalobkyne a žalovaného v spore nepovažovala za postačujúce. Poukázala, že to bol právny zástupca žalobkyne (a nie právny zástupca žalovaného, ako to nesprávne uviedol odvolací súd), ktorý na pojednávaní
- mája 2011 uviedol, že je ústretový skončiť konanie súdnym zmierom, ale nie takým spôsobom ako to navrhuje žalovaný, teda že vyplatí svoju sestru v podiele 40 % z ceny nehnuteľnosti. Namietala ako nepravdivé konštatovanie súdu, že zotrvala na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvedeného v žalobe.
- Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
- Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že ide o dovolanie, ktorým je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, jeho prípustnosť je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená, preto sledované účinky dovolania by mohli nastať iba v prípade vád zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. (viď Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 494/2015, sp.zn. 4 Cdo 4 /2016, sp.zn. 5 Cdo 299/2014 a ďalšie). Také vady konania ale dovolací súd nezistil. Účinok, ktorý chcela žalobkyňa vyvolať podaním dovolania, preto z tohto dôvodu nenastal.
- Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľky domáhať sa reparácie prípadných nesprávnosti v súdom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľka zastúpená kvalifikovaným zástupcom v dovolaní výslovne odvolaciemu súdu vyčíta, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, lebo podľa jej názoru súd nezistil správne všetky relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o trovách konania, čím ale uplatňuje dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. K týmto argumentom dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012, 7 Cdo 116/2013, a iné). Z uvedeného plynie, že na dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (i keby bol prípadne opodstatnený) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.
- Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné (a arbitrárne).
- Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
- decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/
- Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
- Pri rozhodovaní o náhrade trov podľa ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vysvetlil z čoho vychádzal pri svojich úvahách zohľadňujúcich tak úspech ako aj neúspech sporiacich sa strán vo veci samej. Súdy nevyhoveli spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, aký bol navrhovaný v žalobe (predajom spoločnej veci). I keď vyhoveli návrhu žalovaného na prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne žalobcovi, nevyhoveli jeho požiadavke zníženia ceny prikázaného podielu pri peňažnom vyrovnaní. Zohľadňujúc postoje strán o opodstatnenosti zrušenia ich podielového spoluvlastníctva odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov nepriznáva. Rozhodnutie odvolacieho súdu umožňuje preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súd rozhodol. Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené (či zjavne neudržateľné alebo arbitrárne), a tak nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať zákony (obdobne napr. I. ÚS 50/2004, IV. ÚS 252/2004).
- Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.