Obsah (8)

§ 237§ 470§ 164§ 3§ 49§ 50§ 51§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/223/2021 Identifikačné číslo spisu: 5710205695 Dátum vydania rozhodnutia: 27.10.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

dovolateľky znalkyňa riadne nesplnila všetky úlohy

uznesenia zo dňa

1. februára
2. Neoboznámila sa s výpoveďami a vyjadreniami účastníkov, lehotu na vypracovanie predĺžila a riadne neurčila hodnotu nehnuteľností. Tiež ju neupovedomila o termíne obhliadky nehnuteľností spojenej s miestnym šetrením, pričom uznesenie, na podklade ktorého mala znalkyňa uskutočniť obhliadku nehnuteľnosti spojenej s miestnym šetrením dňa 14.12.2014, bolo vydané dňa 5.2.2014, teda znalkyňa nebola v časovej tiesni. Dovolateľka poukázala i na to, že znalkyňa vedome nepostupovala pri vypracovaní znaleckého posudku zo schválených a stále platných dokumentov mesta Martin, keď z dôvodu, že územnoplánovacia dokumentácia, vrátane jej zmien a doplnkov mala byť

jej konštatovania nezákonne daná na schválenie mestskému zastupiteľstvu, oceňovala pozemok ako trvalý trávny porast, pričom hodnota uvedeného pozemku by bola podstatne vyššia, keby z tohto dôvodu predmetný pozemok neoceňovala ako trvalý trávny porast slúžiaci na poľnohospodárske účely.

platného a účinného Územného plánu sa preukázateľne jedná o rekreačnú oblasť, do ktorej účelu nepatrí vykonávanie poľnohospodárskej výroby, a ktorá sa dlhodobo v danej oblasti nevykonáva. Z opakovaných územnoplánovacích informácií útvaru hlavného architekta mesta Martin adresovaných súdu prvej inštancie vyplýva, že na spornom pozemku je možná výstavba chát. Vo vyjadrení útvaru hlavného architekta mesta Martin z 10.2.2012 sa uvádza, že v prípade výstavby rekreačného objektu na predmetnom pozemku je potrebné k územnému, resp. stavebnému konaniu doložiť súhlas Obvodného pozemkového úradu v Martine pre použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Z tohto dôvodu nemožno uvažovať, že predmetný pozemok je celý určený na zastavanie a oceňovať ho ako stavebný pozemok.

dovolateľky z rozhodnutí súdov nie je zrejmé akým spôsobom posudzovali opodstatnenosť a správnosť vyčíslenej znaleckej odmeny, teda sú nepreskúmateľné. Pokiaľ súdy pri rozhodovaní o náhrade hotových výdavkov za poskytnutie právnych služieb advokátov poukazujú pri krátení cestovného za prejdené kilometre na rozhodnutie sp. zn. I ÚS 4/2009 vo vzťahu k „miestu úkonu, ktoré nie je sídlom advokáta", ktoré je obdobou „miesta, ktoré nie je miestom výkonu činnosti", potom nemá opodstatnenie tvrdenie odvolacieho súdu, že cesta znalkyne trvala až na miesto obhliadky. K dovolaciemu dôvodu

§ 237písm.

g/ Občianskeho súdneho poriadku dovolateľka poukázala, že pokiaľ každá vec má byť pridelená na rozhodnutie náhodným výberom, potom je v prípade jej štyroch podaných odvolaní nepravdepodobné, že každá z týchto vecí mala byť náhodným výberom pridelená na rozhodnutie vydané dňa 30. septembra 2015 tomu istému sudcovi odvolacieho súdu. Do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť súdu z objektívneho hľadiska patria aj prípady, keď vo veci koná sudca, ktorý

rozvrhu práce nie je zákonným sudcom. Na základe týchto dôvodov žiadala uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

1. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej poukázala, že súd sa zaoberal námietkami vznesenými dovolateľkou po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Y., ktorá na námietky odpovedala podaním z 15.6.2015, pričom znalecký posudok potvrdzuje že sporná parcela je poľnohospodárskou pôdou. List vlastníctva a údaje v ňom sú záväzným dokumentom, na čo poukázal aj znalec Ing. K. a daná skutočnosť bola ozrejmená aj dovolateľke na obhliadke pozemku. Ku dňu vyjadrenia nebola na Okresný pozemkový úrad Martin doručená žiadosť na zmenu charakteru poľnohospodárskeho pozemku. K záverom, že ide o poľnohospodársku pôdu, dospel aj znalec Ing. K., z odboru stavebníctvo, a preto nebol kompetentný oceniť celý pozemok. Ak si znalec najprv obzrie pozemok a oboznámi sa so skutočným stavom pozemku, a potom sa oboznámi so spisom, nenarúša svoju spôsobilosť a kompetentnosť daný pozemok oceniť. Dovolanie žalovanej je preto neopodstatnené.
2. Znalkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že na vypracovanie znaleckého posudku bola riadne ustanovená ako znalkyňa v odbore poľnohospodárstvo, keďže znalci z odboru stavebníctvo nemohli vypracovať znalecký posudok, pretože to nepatrilo do ich pôsobnosti. Poukázala, že sa oboznámila so spisom ako i s výpoveďami a vyjadreniami účastníkov konania, ktoré sú v spise zadokumentované, a ak nie je v uznesení výslovne uvedená požiadavka nutnosti prítomnosti oboch účastníkov konania, tak na obhliadku nepozýva žiadnu zo strán z dôvodu zachovania nestrannosti pri vypracovaní znaleckého posudku. K presnej identifikácii pozemku si prizvala konzultanta z odboru geodézia, s ktorým za pomoci GPS zidentifikovali polohu pozemku. Znalkyňa tiež poukázala, že prevziať spis zo súdu prvej inštancie, podrobne sa oboznámiť s jeho celým hrubým obsahom, prečítať všetky vyjadrenia, ísť do terénu, vyžiadať si vyjadrenie zo súdu prvej inštancie a potom vypracovať celý znalecký posudok nemožno stihnúť ani za čas, ktorý si účtovala, pričom si neúčtovala ani prizvaného konzultanta. K priznanej náhrade cestovných nákladov uviedla, že zvolila najkratší možný prístup a pri ohodnocovaní predmetného pozemku sa opierala o všetky vyjadrenia z Útvaru hlavného architekta Martin a ako dôkaz o tom, že ku dňu ocenenia bola sporná parcela, parcelou patriacou do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, použila i vyjadrenie Okresného úradu Martin, odboru pozemkového a lesného zo dňa 12.12.
3. S poukazom na uvedené vyjadrenie musel byť predmetný pozemok oceňovaný ako trvalý trávny porast znalcom z odboru poľnohospodárstva. Okrem tejto zistenej skutočnosti je daný pozemok

zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy osobitne chránenou pôdou s prislúchajúcou BPEJ. Aj z tohto dôvodu nemožno uvažovať, že predmetný pozemok je celý určený k dátumu oceňovania na zastavanie a oceňovať ho v súčasnosti ako stavebný pozemok. Vzhľadom na to, že Útvar hlavného architekta mesta Martin vo svojich vyjadreniach pripúšťa možnosť výstavby chát za podmienky rešpektovania záväzných regulatívov, pri výpočte zohľadnila v koeficiente povyšujúcich faktorov číslom 3, t. j. najvyšším možným. Stanoviská Útvaru hlavného architekta mesta Martin, postoj predchádzajúcich dvoch znalcov z odboru stavebníctva a prítomnosť biotopov sú dôkazmi, že predmetný pozemok ku dňu jeho ocenenia nebol stavebným pozemkom, a preto ho ani nemohli oceňovať. Zotrváva na správnosti vypracovania znaleckého posudku, ktorý vypracovala

svojho najlepšieho vedomia a svedomia zo schválených a stále platných dokumentov Mesta Martin a Okresného úradu Martin, za účelom nepoškodiť žiadnu stranu - účastníkov konania. 6.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
2. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu, aby bol uskutočnený dovolací prieskum.
3. Dovolanie podané do
4. júna 2016, v prípade ktorého

vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP")] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ OSP (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané oneskorene alebo neoprávnenou osobou)] vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 10. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých

vtedy účinnej právnej úpravy bol daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).

1. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 9., ktorý zostal zachovaný aj po
2. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od
3. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. 12.

právneho stavu účinného do

1. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 OSP). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 OSP a proti uzneseniu § 239 OSP. Dovolanie bolo ale prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP.
2. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ale nesmeruje proti uzneseniu majúcemu znaky uvedené v § 239 ods. 1 a 2 OSP. Uznesenie o znalcovskom bolo zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých predchádzajúca právna úprava výslovne uvádzala, že dovolanie proti nim je neprípustné (viď § 239 ods. 3 OSP).
3. Prípustnosť dovolania proti napadnutému uzneseniu je potom založená iba na § 237 ods. 1 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta OSP (zákonná povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 OSP), o ktoré ustanovenie vo vzťahu k jeho písm. f/ a g/ dovolateľka opiera podané dovolanie.
4. Dovolací súd v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku si je vedomý, že

stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale nedáva podklad pre tvrdenie dovolateľky, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje primerané vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, pričom treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť uznesenia odvolacieho súdu s potvrdzovaným uznesením vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutí nižších súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Nižšie súdy pri posúdení nároku znalkyne na priznanie znalcovského vychádzali z ustanovenia znalkyne do konania uznesením č. k. 8C/117/2010-252 zo dňa 5. februára 2014, znalkyňa

zadania súdu prvej inštancie vyhotovila znalecký posudok, ktorý bol ako dôkaz použitý v predmetnom konaní vo veci samej. Ak aj uznesenie o ustanovení znalkyne obsahovalo zrejmé nesprávnosti v podobe nesprávneho uvedenia spisovej značky konania a tiež nesprávneho konštatovania v odôvodnení, že k osobe znalkyni podala námietky žalovaná, pričom ich podala žalobkyňa, tieto pochybenia odvolací súd nepovažoval za natoľko závažné, aby boli spôsobilé odňať žalovanej možnosť konať pred súdom, dôvodiac, že predmetné nesprávnosti boli sporovým stranám zrejmé (keďže jednoznačne vyplývali i z obsahu spisu, zakladali práve zákonný dôvod na vydanie opravného uznesenia

§ 164OSP - pozn.

odvolacieho súdu). Odvolací súd sa v napadnutom uznesení vysporiadal aj s ďalšími odvolacími námietkami žalovanej, ktorými sa domáhala zníženia vyčíslenej odmeny znalkyňou pre nesplnenie všetkých zadaných úloh a pre nekvalitu znaleckého posudku, za nepreukázané považoval i vznesenie námietky nestrannosti znalkyne. Vyúčtovanie znalcovského odvolací súd považoval za reálne a primerané k povahe úkonov znaleckej činnosti znalkyne, ako aj ich rozsahu a vyjadril sa i k namietanej nesprávnosti priznania cestovných výdavkov znalkyne. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05 ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07 ). Za vadu zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. 16. Dovolací súd v súvislosti so zmätočnostnou vadou

§ 237ods.

1 písm. f/ OSP dopĺňa, že z obsahu odvolania žalovanej vyplýva predovšetkým nesúhlas so závermi znaleckého posudku ako jedného z viacerých dôkazných prostriedkov vykonávaných súdom v konaní vo veci samej, ktorý neprípustne prenáša do výhrady nesprávnosti rozhodovania o znaleckej odmene za vyhotovenie znaleckého posudku napadnutým uznesením. Obdobne to platí i pre námietku postupu súdu pri vykonávaní dokazovania znaleckým posudkom (nevypočutie znalkyne, nepredvolanie na ohliadku vykonávanú znalcom). Pokiaľ ide o námietku nesplnenia zadaných úloh znalkyňou v podobe neoboznámenia sa s výpoveďami a vyjadreniami účastníkov, ako i o námietku nespôsobilosti znalkyne, tieto nestačí len tvrdiť, je ich nevyhnutné aspoň v minimálne prijateľnej miere osvedčiť, preto bez ďalšieho relevantného identicky nemôžu založiť odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom. 17. So zreteľom na tvrdenie dovolateľky ohľadne nedostatkov týkajúcich sa zákonného sudcu, ktorý mal prejednať jej odvolanie na odvolacom súde sa dovolací súd zameral na posúdenie, či skutočne nedošlo k namietanej procesnej vade

§ 237ods.

1 písm. g/ OSP. Dovolateľka argumentovala tým, že ak má byť vec pridelená na rozhodnutie náhodným výberom, potom v prípade štyroch ňou podaných odvolaní, naraz predložených odvolaciemu súdu je nepravdepodobné, že každá z týchto vecí náhodným výberom napadla jednému sudcovi odvolacieho súdu. 18.

§ 3ods.

3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch") zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení

rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. 19.

§ 49písm.

a/ zákona o súdoch predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce. 20.

§ 50ods.

1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. 21.

§ 51ods.

1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené

predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci

rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. 22.

Všeobecných pravidiel určenia zákonného sudcu rozvrhu práce Krajského súdu Žilina platného v auguste a septembri 2015 (v čase predloženia spisu s opravnými prostriedkami žalovanej odvolaciemu súdu a rozhodnutia vo veci odvolacím súdom), ktorými sú upravené pravidlá určovania zákonného sudcu: „Všetky veci, ktoré napadnú do občianskoprávneho, obchodnoprávneho, trestnoprávneho alebo správneho kolégia krajského súdu od 1. januára 2015, sa prideľujú senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou aplikácie v elektronickej podateľni Krajského súdu v Žiline, Orolská 3, 010 01 Žilina, v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak z týchto pravidiel nevyplýva niečo iné.". 23.

písm. i/ veta prvá týchto pravidiel: „V prípade, že v rámci jedného predloženého spisu je potrebné rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti viacerým rozhodnutiam súdu prvého stupňa, pridelia sa takéto veci do toho istého súdneho oddelenia.".

1. Množstvo sporov súd rozhoduje v senáte zloženom zo sudcov (daný prípad). V takom prípade sa pojem „zákonný sudca" nesmie vysvetľovať doslovne, ale extenzívne. Zákonným sudcom je každý sudca pridelený do daného senátu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/213/2020).
2. Odvolanie žalovanej bolo predložené Krajskému súdu v Žiline dňa
3. augusta 2015, spolu s ostatnými odvolaniami, ktoré podala žalovaná aj proti uzneseniam súdu prvej inštancie sp. zn. 8C/117/2010-244 zo dňa
4. februára 2014, 8C/117/2010-248 zo dňa
5. februára 2014, 8C/117/2010-397 zo dňa
6. apríla
7. Veci na krajskom súde boli aplikáciou (technickými a programovými prostriedkami MS SR) náhodným výberom pridelené a zapísané do nápadu senátu 9Co pod sp. zn. 9Co/526/
8. Krajský súd v Žiline v senáte 9Co pracoval v zložení predsedov senátu JUDr. Ján Burik, JUDr. Jana Kotrčová, JUDr. Ladislav Mejstrík. Z uvedeného je potom zrejmé, že v danom čase t. j. i v čase rozhodovania o odvolaní žalovanej predseda senátu JUDr. Ján Burik ako člen senátu 9Co, do ktorého súdneho oddelenia boli náhodným výberom pridelené všetky odvolania žalovanej proti viacerým rozhodnutiam súdu prvej inštancie, rozhodol vo veci v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Žiline na rok 2015, predovšetkým s súlade s jeho písm. i/ (pozri bod 23) a v súlade s § 51 ods. 1 zákona o súdoch.
9. Ak dovolateľka vyvodzovala vadu nesprávne obsadeného súdu tým, že v danej právnej veci rozhodoval nezákonný sudca, dovolací súd uvádza, že namietané nezakladá procesnú vadu

§ 237ods.

1 písm. g/ OSP.

1. Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 a/ až e/ OSP netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
2. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol

§ 447písm.

c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.