← Slovensko

2 694,80 eur

Obsah (9)§ 92§ 16§ 206§ 90§ 107§ 488§ 16a§ 221§ 226

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/30/2014 Identifikačné číslo spisu: 6010200372 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 92ods.

2, 3 O. s. p., nakoľko po začatí konania nenastala žiadna taká skutočnosť, s ktorou by právne predpisy spájali prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Medzi pôvodným žalovaným a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva, s ktorou by sa prevod práv alebo povinností spájal. V danom prípade, bol pôvodne označený žalovaný JUDr. Tomáš Boľoš - súdny exekútor so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Horná 23, odvolaný. Uvedené je zrejmé z dekrétu Slovenskej komory exekútorov zo dňa 12. 01. 2012, keďže jeho výkon funkcie exekútora zanikol

§ 16ods.

1 písm. c/ Exekučného poriadku dňa

  1. Slovenská komora exekútorov

§ 16ods.

6 v spojení s § 16 ods. 7 Exekučného poriadku určila dňom

  1. 2012 Mgr. Jozefa Deáka, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Horná 23, za nástupcu odvolaného súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Horná
  2. Keďže

§ 16ods.

7 Exekučného poriadku náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia, dospel súd prvého stupňa k záveru, že súdny exekútor Mgr. Jozef Deák ako náhradník odvolaného exekútora JUDr. Tomáša Boľoša vstúpil do všetkých práv a povinností odvolaného súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, teda aj do súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pod sp. zn. 52Cbi/2/2010 a z tohto dôvodu súd pokračoval v konaní ďalej s Mgr. Jozefom Deákom ako súdnym exekútorom - náhradníkom pôvodne označeného súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša. Súd prvého stupňa dodal, že JUDr. Tomáš Boľoš, bol v konaní označený ako súdny exekútor, pretože vykonával konkrétnu exekúciu a nebol označený v konaní ako fyzická osoba, voči ktorej by súd mohol ďalej pokračovať aj potom, ako bol z funkcie súdneho exekútora odvolaný. Z toho dôvodu súd prvého stupňa ďalej pokračoval s náhradníkom pôvodného súdneho exekútora Mgr. Jozefom Deákom, súdnym exekútorom so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, ktorý tým, že bol určený za nástupcu pôvodného súdneho exekútora, vstúpil do jeho všetkých práv a povinností.

súdu prvého stupňa, ani odvolací súd v zrušujúcom uznesení voči tejto skutočnosti nič nenamietal, len uviedol, že tým, že súd Mgr. Jozefovi Deákovi nedoručil žalobu, nepredvolal ho na pojednávanie, neumožnil mu vyjadriť sa k žalobe, prípadne podávať návrhy na dokazovanie, odňal mu možnosť konať pred súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že

§ 206ods.

1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii , účinného od

  1. 2006, na tento prípad aplikoval ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom pre konkurzné konanie, ktoré sa začalo dňa 05.12.
  2. S poukazom na § 14 ods. 1 písm. d/, e/, § 66e ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj „ZKV"), § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný až písomným podaním zo dňa
  3. 2007 požiadal žalobkyňu o oznámenie čísla účtu, na ktorý jej má výťažok z exekúcie vydať, žalobkyňa mu číslo účtu oznámila dňa
  4. 2007 a žalovaný časť výťažku uhradil na účet žalobkyne dňa
  5. Z uvedeného je

krajského súdu zrejmé, že žalovaný oneskorene, t.j. až 23.04.2007 požiadal žalobkyňu o oznámenie čísla účtu s tým, že žalovaný neuhradil dňa

  1. 2007 celú sumu, nakoľko časť z nej, t.j. 5 676,21 eur si ako trovy exekúcie zadržal a túto uhradil až dňa
  2. Po vykonaní dokazovania, mal súd prvého stupňa za preukázané, že v danom prípade mal žalovaný vydať výťažok v celkovej výške žalobkyni v lehote ustanovenej § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, t.j. do 18.04.
  3. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že pri rozhodovaní vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 54Cbi/30/2001, predmetom ktorého bolo vydanie exekučného výťažku vo výške 3 853 893 Sk, spolu s úrokom z omeškania, ktorý rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1 Obo/31/2002 potvrdil. Krajský súd mal za to, že ak súdny exekútor poruší povinnosť vyplývajúcu mu z § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, má správca konkurznej podstaty právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaný bol v danom prípade v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a nakoľko exekučný výťažok exekúcie bude vždy vyjadrený v peniazoch, aj v tomto prípade ide

súdu prvého stupňa o omeškanie s plnením peňažného dlhu. K námietke premlčania v tej časti, v ktorej nevzala žalobkyňa žalobu späť za obdobie od

  1. 2007 do
  2. 2007, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného, krajský súd s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka uviedol, že sa s touto námietkou stotožnil a nárok žalobkyne za obdobie od
  3. 2007 do
  4. 2007 považoval za premlčaný, a preto pohľadávku žalobkyne v časti o zaplatenie 90,77 eur zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 553,53 eur. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/, f/ O. s. p. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že predmetom súdneho konania, ako bol formulovaný žalobcom, je zaplatenie peňažnej sumy (úrokov z omeškania), čiže účastníkmi súdneho konania ako sporového civilného konania, sú v zmysle prvej definície účastníctva

§ 90O. s.

p., navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný). Zmena (zúženie, rozšírenie) okruhu účastníkov konania v už začatom súdnom konaní, je

odvolateľa prípustná len v súlade s procesnoprávnymi normami, ktoré majú kogentný charakter. Skutočnosť, že pôvodný žalovaný v priebehu súdneho konania stratil oprávnenie vykonávať funkciu súdneho exekútora,

odvolateľa nemá žiadny dopad na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Vychádzajúc z postupu prvostupňového súdu je zrejmé, že súd považuje žalovaného za sukcesora pôvodného žalovaného. Žalovaný ale

odvolateľa nemôže byť účastníkom súdneho konania, pretože v súdnom konaní nie sú preto naplnené procesné predpoklady, nakoľko nezanikla procesná subjektivita pôvodného žalovaného, a z toho dôvodu

odvolateľa nemožno postupovať

§ 107O. s.

p. Napokon nebolo vydané ani rozhodnutie

§ 92ods.

2 a 3 O. s. p. Odvolateľ dodal, že prvostupňový súd považuje za účastníka súdneho konania žalovaného, hoci výslovne neuviedol,

ktorého konkrétneho ustanovenia O. s. p. koná. Nakoľko však v odôvodnení napadnutého rozsudku aplikáciu § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. a v ňom upraveného procesného postupu v súdnom konaní, explicitne vylúčil, odvolateľ sa domnieva, že prvostupňový súd postupoval v zmysle § 107 O. s. p. Odvolateľ v tejto súvislosti má za to, že súd prvého stupňa takto postupoval bez toho, aby náležite posúdil naplnenie základného predpokladu možnosti postupovať

tohto zákonného ustanovenia, a to zánik procesnej subjektivity pôvodného žalovaného.

odvolateľa medzi pôvodným žalovaným a žalovaným, nedošlo k právnemu nástupníctvu a z toho dôvodu, nie je splnený ani základný predpoklad, aby bolo vôbec možné uvažovať o procesnom nástupníctve. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na § 16 Exekučného poriadku ako základného predpisu upravujúceho postavenie a činnosť súdnych exekútorov. Odvolateľ zdôraznil, že pôvodný žalovaný bol na základe vlastnej žiadosti odvolaný z funkcie súdneho exekútora, pričom jeho nástupcom sa stal žalovaný. Toto nástupníctvo však

názoru odvolateľa nemožno považovať za univerzálne, či singulárne (hmotnoprávne) nástupníctvo, ktoré by mohlo mať za následok procesné nástupníctvo. Vzhľadom na skutkový základ žaloby, je

žalovaného nepochybné, že žalovaný v predmetnej veci napriek skutočnosti, že sa stal nástupcom pôvodného žalovaného, nijako nevstúpil do jeho práv a povinností v súvislosti s úkonmi, ktoré vykonal pôvodný žalovaný ako súdny exekútor v minulosti v exekúciách ním vedených. A teda ani v exekúcii vedenej, pod sp. zn. EX/857/2001, ktorej sa nárok uplatnený v súdnom konaní týka a ktorá bola prerušená skôr, ako sa žalovaný stal nástupcom pôvodného žalovaného. Z postavenia žalovaného ako nástupcu súdneho exekútora, totiž

odvolateľa vyplýva len jeho oprávnenie a povinnosť pokračovať v konaniach na základe pôvodného poverenia. Odvolateľ k hmotnoprávnemu základu sporu uviedol, že ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Štefan Tahotný - POLSTAV práce PSV-HSV „v konkurze", s miestom podnikania Važec 888, 032 61 Važec, IČO: 14 177 251, sa výťažok z exekúcie vykonávanej v jeho neprospech pôvodným žalovaným, pod sp. zn. EX/857/2001 v zmysle § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, stal súčasťou konkurznej podstaty. Preto pôvodnému žalovanému vznikla povinnosť vydať výťažok k rukám žalobcu a nie záväzok zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu výťažku. Medzi pôvodným žalovaným a žalobcom totiž

odvolateľa nevznikol záväzkovoprávny vzťah v zmysle legálnej definície

§ 488

Občianskeho zákonníka.

odvolateľa tiež nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorý má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa, pričom vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Z toho dôvodu súdny exekútor pri nakladaní s výťažkom exekúcie nevystupuje ako „súkromná osoba" a obdobne ani správca konkurznej podstaty, preto je odvolateľ presvedčený, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným nemohol vzniknúť súkromnoprávny vzťah, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o omeškaní. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného

ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol odôvodnený tým, že žalovaný do konkurznej podstaty získaný výťažok z exekúcie nevydal včas. Súd prvého stupňa mal v danej veci preukázané, že žalovaný až písomným podaním zo dňa

  1. 2007 požiadal žalobkyňu o oznámenie čísla účtu, na ktorý jej má výťažok vydať, žalobkyňa mu číslo účtu oznámila dňa
  2. 2007 a žalovaný časť výťažku uhradil na účet žalobkyne dňa
  3. Súd prvého stupňa mal preukázané, že v danom prípade mal žalovaný vydať výťažok v celkovej výške žalobkyni v lehote ustanovenej § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, t.j. do
  4. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 54Cbi/30/2001, predmetom ktorého bolo vydanie exekučného výťažku vo výške 3 853 893 Sk spolu s úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa zároveň dodal, že JUDr. Tomáš Boľoš, bol v konaní označený ako súdny exekútor, pretože vykonával konkrétnu exekúciu a nebol označený v konaní ako fyzická osoba, voči ktorej by súd mohol ďalej pokračovať aj potom, ako bol z funkcie súdneho exekútora odvolaný. Z toho dôvodu súd prvého stupňa ďalej pokračoval s náhradníkom pôvodného súdneho exekútora Mgr. Jozefom Deákom, súdnym exekútorom so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, ktorý tým, že bol určený za nástupcu pôvodného súdneho exekútora, vstúpil do jeho všetkých práv a povinností. Žalovaný namietal, že pôvodný žalovaný bol na základe vlastnej žiadosti odvolaný z funkcie súdneho exekútora, pričom jeho nástupcom sa stal žalovaný. Toto nástupníctvo však

názoru odvolateľa nemožno považovať za univerzálne, či singulárne (hmotnoprávne) nástupníctvo, ktoré by mohlo mať za následok procesné nástupníctvo.

§ 16ods.

7 posledná veta Exekučného poriadku, náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.

§ 16aods.

8 Exekučného poriadku, náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol. V prejednávanej veci rozhodujúcou otázkou je určenie práv a povinností, a to medzi odvolaným súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľošom a jeho nástupcom, Mgr. Jozefom Deákom, súdnym exekútorom, ktorý je označený ako žalovaný. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvého stupňa správne uzavrel, že tu nenastala žiadna taká skutočnosť, s ktorou by právne predpisy spájali prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a to v zmysle § 92 ods. 2, 3 O. s. p. Súd prvého stupňa mal za to, že náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene, v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia. Preto dospel súd prvého stupňa k záveru, že súdny exekútor Mgr. Jozef Deák ako náhradník odvolaného exekútora JUDr. Tomáša Boľoša vstúpil do všetkých práv a povinností odvolaného súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša. Z toho dôvodu súd prvého stupňa ďalej pokračoval s náhradníkom pôvodného súdneho exekútora Mgr. Jozefom Deákom. Skutočnosť, že náhradník vstupuje do práv a povinností súdneho exekútora, ktorého funkcia zanikla, deklaruje zákon aj tým, že náhradník nie je povinný žiadať o vydanie nového poverenia, ktoré bude znieť na jeho meno, ale v začatých exekučných konaniach pokračuje na podklade poverenia, ktoré bolo vydané súdnemu exekútorovi, ktorého funkcia zanikla. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade nie je zrejmé, či prešli všetky práva a povinnosti na náhradníka súdneho exekútora, keďže

§ 16aods.

8 Exekučného poriadku, náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol. Náhradníkovi zodpovednosť za škodu môže vzniknúť po tom, čo sám pokračuje v už začatých exekučných konaniach, prípadne ak vznikla škoda v súvislosti s plnením povinností náhradníka. Túto námietku v konaní vzniesol žalovaný a súd prvého stupňa sa ňou nezaoberal. Preto je napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, z ktorého dôvodu nedostatočne zistil skutkový stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti

§ 221ods.

1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne aj o náhrade trov konania.

§ 226O. s.

p. je pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.