1 O.s.p. „konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.“
2 O.s.p. “návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.“
7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) „zaistený štátny príslušník tretej krajiny môže podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a to orgánu, ktorý ho vydal. Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, predloží opravný prostriedok do piatich pracovných dní príslušnému krajskému súdu spolu so spisovým materiálom, ktorý sa na vec vzťahuje, a s písomným vyjadrením k opravnému prostriedku. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.“ Z obsahu ručne písaného podania navrhovateľa v azbuke doručeného súdu prvého stupňa dňa 15.4.2016 spolu s originálom rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa č. odporcu PPZ-HCP-BA6-82-013/2016-AV z 24.03.2016 súd prvého stupňa usúdil, že ide o opravný prostriedok proti nemu. Krajský súd potom, čo mal za preukázané, že predmetné rozhodnutie odporcu nadobudlo právoplatnosť dňom 24.3.2016 a opravný prostriedok proti nemu bol podaný dňa 13.4.2016 a doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.4.2016, dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný oneskorene a preto ho uznesením v zmysle ust. § 250p O.s.p. odmietol. Je nepochybné, že predpokladom postupu súdu
je náležité zistenie relevantných podmienok a zákonných predpokladov takéhoto postupu predovšetkým z obsahu podania navrhovateľa resp. potom, čo si súd pre svoje konečný záver o dôvodnosti pre zvolený postup zadováži dostatok relevantných podkladov prípadne aj v súčinnosti s navrhovateľom, ktorý predovšetkým sám má mať záujem, aby jasne a zrozumiteľne identifikoval čoho sa v súdnom konaní domáha. Odhliadnuc od skutočnosti, že z obsahu predloženého spisu súdu prvého stupňa ani samotného uznesenia nevyplýva, ako súd vyhodnotil obsah podania navrhovateľa a jeho námietok a ustálil tak charakter súdneho preskúmavacieho konania, odvolací súd zistil, že rozhodnutie odporcu, obsahujúce správne poučenie o opravnom prostriedku, bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.03.2016, o čom svedčí jeho podpis o prevzatí napadnutého rozhodnutia na poslednej strane. Rozhodnutie má vyznačenú aj doložku právoplatnosti dňom, kedy bolo vydané aj doručené t. j. 24.03.2016, nevyplýva však z neho na základe akých okolností sa tak stalo, čo krajský súd, napriek jej významu pre posúdenie prípustnosti opravného prostriedku resp. plynutia lehôt, ponechal bez povšimnutia a k tejto skutočnosti sa nevyjadril ani odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu. V zmysle poučenia vyplývajúceho z rozhodnutia zákonná lehota 15 dní na podanie opravného prostriedku
vyššie citovaného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov začala plynúť dňa 25.03.2016 pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na piatok, 08.04.2016.
zistenia krajského súdu (čo vyplýva z jeho uznesenia) navrhovateľ podal opravný prostriedok dňa
3 O.s.p. „lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.“ V zmysle hore uvedeného ustanovenia, na zachovanie procesných lehôt stačí, ak je úkon urobený posledný deň lehoty na súde alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pôjde predovšetkým o poštu, správu nápravnovýchovného zariadenia pre odsúdených, ministerstvo zahraničných vecí v prípade osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady a pod. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 19.04.1972 sp. zn. 2 Cz 9/72: „U osoby držanej v nápravnovýchovnom ústave je orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie zadržaného, nápravnovýchovný ústav. Na zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania potom stačí, ak sa v nej písomnosť odovzdá príslušnému pracovníkovi nápravnovýchovného ústavu.“ Pokiaľ krajský súd v napadnutom uznesení iba uviedol dátum 13.04.2016, ako deň kedy navrhovateľ podal opravný prostriedok bez toho, aby bližšie zdôvodnil z akých podkladov túto skutočnosť zistil, pričom uvedené nevyplýva ani zo spisu krajského súdu, možno napadnuté uznesenie krajského súdu považovať za nepreskúmateľné a jeho záver odôvodňujúci odmietnutie podaného opravného prostriedku navrhovateľom za predčasný. V intenciách vyššie naznačených úvah bude potrebné aby krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu zaujal stanovisko k vyznačenej právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a následne vyvodil záver o prípustnosti opravného prostriedku proti nemu resp. ustálil kedy a ako navrhovateľ skutočne podal opravný prostriedok a náležite zdôvodnil z akých podkladov jeho zistenia a z nich vyplývajúce závery vychádzajú.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. „Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19. júna 2008). Ústavný súd Slovenskej republiky sa už viackrát vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (napr. Nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03), dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu trpí vadami, pre ktoré odvolací súd nemohol zaujať stanovisko, či krajský súd zistil skutkový stav veci tak, ako to vyžaduje navrhovateľovo právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Účastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad účinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho rozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Krajský súd sa uvedenými princípmi dostatočne neriadil, jeho rozhodnutie vyžadovanými náležitosťami nedisponuje, odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu
1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd po ustálení obsahu opravného prostriedku navrhovateľa a jeho námietok a zabezpečení si administratívneho spisu odporcu s jeho vyjadrením k relevantným otázkam pre procesné prípadne meritórne rozhodnutie vo veci zvolí ďalší postup a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.