Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/538/2015 Identifikačné číslo spisu: 6812206401 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

pol. č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z

1. októbra 2014 sp. zn. 14 Co 172/2014 odvolanie odmietol. Uviedol, že žalobkyňa podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, keďže z pečiatky na podanom odvolaní vyplýva, že bolo podané
2. júla 2013 a lehota na podanie odvolania uplynula
3. júna
4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie žiadala zrušiť z dôvodu, že súd svojím postupom jej odňal možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože odvolanie nebolo podané osobne do podateľne, ale prostredníctvom doručovateľskej spoločnsti ReMax Courier Service, spol. s r.o. Žalobkyňa odvolanie odovzdala tejto spoločnosti
5. júna 2013, teda v čase, keď žalobkyni ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním žalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania žalobkyne z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

§ 204ods.

1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

§ 57ods.

3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V prejednávanej veci odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania vychádzal zo zistenia, že uznesenie okresného súdu, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti, bolo jej doručené

1. júna 2013, odvolanie bolo podané osobne na Okresnom súde Revúca
2. júla 2013 a posledným dňom na podanie odvolania bol
3. jún
4. Žalobkyňa v podanom dovolaní namieta, že odvolanie nepodávala na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tvrdí, že uvedenej spoločnosti odovzdala odvolanie
5. júna 2013, teda v čase, keď ešte neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.), a preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia. Na preukázanie svojich tvrdení doložila z internetu vytlačený doklad „Detaily zásielky k prepravnému listu č. 1551530943“, v zmysle ktorého spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o.
6. júna 2013 prevzala od žalobkyne zásielku adresovanú Okresnému súdu Revúca obsahujúcu odvolania v súdnych konaniach vedených na tomto súde (porovnaj bližšie popis zásielky „POH-NŠ- 1080x odvolanie voči SP 66 - dvojmo“). Z týchto údajov však nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj odvolanie v predmetnej veci. Nevyplýva zo spisu ani to, že by súd žalobkyni dal procesnú možnosť, aby mohla preukázať opodstatnenosť svojho tvrdenia o včasnom podaní odvolania, teda aby v lehote 10 dní zaslala súdu doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Revúca z
7. apríla 2013 č. k. 4 C 234/2012-36 odovzdané na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. Záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty

dovolacieho súdu je preto predčasný. Zo zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namietala, že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.