2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") rozhodnutie odporkyne zo dňa
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení"). O priznanie starobného dôchodku navrhovateľ požiadal žiadosťou o dôchodok spísanou
právneho názoru, ktorý bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2012 sp. zn. 9So/138/2011. Postup výpočtu výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému poberateľov výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z., uvedený v uvádzanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, si krajský súd osvojil a považoval ho za súladný s Ústavou SR, s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor") a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Námietku navrhovateľa, že suma starobného dôchodku má byť určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, vrátane doby služby a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, vyhodnotil krajský súd za nepodstatnú. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v konaní úspešný a odporkyni toto právo zo zákona nepatrí. Navrhovateľ zastúpený advokátkou JUDr. Danou Danišovou podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie žiadajúc rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne žiadal zaviazať odporkyňu k úhrade trov právneho zastúpenia v celkovej výške 145,14 eur. Dôvodil tým, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený a odvoláva sa len na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 a 6/2013, čím došlo k zásahu do ústavného práva navrhovateľa o rovnosti. Navrhovateľ sa domáhal spravodlivého posúdenia nároku na hmotné zabezpečenie v starobe, ktorého primeranosť
čl. 39 Ústavy SR je závislá aj od toho, či boli zohľadnené všetky zákonom splnené podmienky priznaného nároku na starobný dôchodok. Poukázal ďalej na preskúmavané rozhodnutie a na odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Uviedol, že bývalý zamestnávateľ Ministerstvo vnútra SR do roku 2002 (do prijatia novej právnej úpravy) za neho dovádzalo odvody v stanovenej výške do Sociálnej poisťovne. Tieto odvody neboli odvádzané od júla 2002 do obdobia ukončenia služobného pomeru, t.j. osem rokov. V ďalšom poukázal na samotný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a na organizačnú samostatnosť sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a jeho nezávislosť na Sociálnej poisťovni. Pre nárok na dávku a jeho výšku sú tak
jeho názoru rozhodujúce doba služby v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách a kvalifikovaný služobný plat. Výlučne sa uplatňuje princíp výsluhy, podstatou ktorého je kompenzácia straty alebo zníženia spôsobilosti na výkon služby bez ohľadu na vek. Z uvedeného vyplýva, že tu nie je súbeh dôchodkov z jednej Sociálnej poisťovne, ale dve rozdielne dávky. Mal za to, že výška starobného dôchodku mala správne byť vypočítaná v sume 612,38 eur po zaokrúhlení a mala byť určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 768,59077146 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 156,21 eur mesačne. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ odvádzal povinné odvody do systému sociálneho poistenia, a teda aj Sociálnej poisťovne po dobu viac ako 39 rokov, a osobitne do Sociálnej poisťovne viac ako 31 rokov, odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku krátila dobu 31 rokov, čo nenapĺňa podmienku primeranosti, vyplývajúcu z Dohovoru, na ktorý sa odporkyňa odvoláva. V neposlednom rade citoval znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru a konštatoval, že v danom prípade nie je podstatná sociálna udalosť, ale odvody poistného. Starobný dôchodok sa poskytuje zo starobného poistenia, ktoré za neho Ministerstvo vnútra odosielalo do Sociálnej poisťovne do roku 2002. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk Predmetom konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý
tretej hlavy piatej časti OSP preskúmal na základe opravného prostriedku navrhovateľa rozhodnutie odporkyne z
2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.).
5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z. z.
1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie rátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a/ - h/ tohto zákona.
Čl. 7 ods. 5 a Čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky na zachovanie nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) je potrebné aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. V posudzovanej právnej veci bolo preukázateľne zistené, že žiadateľ o starobný dôchodok dovŕšil dôchodkový vek
2 a § 274 zákona o sociálnom poistení s použitím § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa
zákona o sociálnom poistení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov mu bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku za znížila
článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky (31 rokov). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu,
ktorého odporkyňa rozhodla v prejednávanej právnej veci v súlade so zákonom, keď na rozhodnutie vo veci aplikovala aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení má charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Až do
2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z. zúčastnení príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníci („policajt") , príslušníci ozbrojených síl („profesionálny vojak"), ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách („vojak prípravnej služby") a ktorým za výkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu („výsluhový dôchodok") alebo invalidný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu („invalidný výsluhový dôchodok"). Zákonom č. 222/2003 Z. z. bolo s účinnosťou od
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Zámerom zákonodarcu nebolo odňať policajtom starobné dôchodky, pre nárok na ktoré splnili podmienky vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia úplne, ale iba v tej časti, ktorá zodpovedá dobe trvania služobného pomeru zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok ako dávku považovanú za starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až do dovŕšenia dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Zákon o sociálnom poistení nadobudol účinnosť 1. januára 2004.
názoru odvolacieho súdu preto zápočet doby výkonu služby policajta rozsahu, ktorý založil navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné hodnotiť pre výšku starobného dôchodku navrhovateľa zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jej vylúčenie v uvedenom rozsahu (31 rokov) je v súlade s § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 246c ods.1 OSP), lebo navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.