Obsah (9)

§ 250q§ 250l§§ 65§ 263§ 79a§ 66§ 274§ 63§ 250j

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/19/2015 Identifikačné číslo spisu: 3014200354 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 250qods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") rozhodnutia odporkyne zo dňa 20. marca 2014 č. XXX XXX XXXX -I. a č. XXX XXX XXXX -II. O náhrade trov konania rozhodol

§ 250lods.

2 OSP tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX -I. bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v sume 173,40 eur mesačne od 1. februára 2014

§§ 65ods.

1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") a

čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX -II. rozhodla

§ 263ods.

10 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že od

1. februára 2014 sa bude navrhovateľovi vyplácať invalidný dôchodok v sume 211,70 eur mesačne a súčasne sa mu od tohto dňa odníma starobný dôchodok (v sume 173,40 eur mesačne) s odôvodnením, že dňom úpravy výplaty dôchodkov, od
2. februára 2014 zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia. K uvedenému dňu je suma invalidného dôchodku 211,70 eur mesačne a suma starobného dôchodku je 173,40 eur mesačne.

názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v konaní o invalidný dôchodok navrhovateľa krajský súd už konal a rozhodol rozsudkom č. k. 12Sd/316/2011-105 z

1. septembra 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/1/2013 dňa
2. januára
3. Navrhovateľ už v tom čase namietal nezákonnosť rozhodnutia o priznaní dávky dôvodiac tým, že mu nebola započítaná doba zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii u zamestnávateľa Novácke chemické závody ako brigádnik po maturite od
4. júla 1964 do
5. novembra 1965 a neskôr od roku 1970 do
6. Z rovnakého dôvodu namietal nezákonnosť aj rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Rozpor videl aj v sume invalidného dôchodku 178,70 eur od
7. januára 2009 a v sume starobného dôchodku 173,40 eur. Posúdením zákonnosti postupu a rozhodnutí odporkyne krajský súd tieto rozhodnutia

§250qods.

2 OSP potvrdil. Konštatoval, že v posudzovanej veci bol riadne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX -I. odporkyňa odôvodnila v súlade s §209 zákona o sociálnom poistení a suma starobného (v rozsudku na strane 3 nesprávne uvedené invalidného) dôchodku bola vypočítaná správne s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané

právnych predpisov Českej republiky aj so zohľadnením zamestnania o zvýhodnenej pracovnej kategórii. Vzhľadom k tomu, že dňom úpravy výplaty dôchodkov, k 1. februáru 2014,

§ 263ods.

10 zákona o sociálnom poistení zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia, k uvedenému dňu je suma invalidného dôchodku 211,70 eur mesačne a suma starobného dôchodku je 173,40 eur mesačne, odporkyňa rozhodla správne, keď navrhovateľovi odňala od 1. februára 2011 starobný dôchodok. Navrhovateľovi sa bude naďalej vyplácať suma invalidného dôchodku vo výške 211,70 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný

preukázateľných skutočností a v súlade s platnými predpismi. Krajský súd pre úplnosť zdôraznil, že na výpočet dôchodku sa

§ 79a

zákona o sociálnom poistení použil priemerný osobný mzdový bod 1,1561 z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok, pretože tento je vyšší. Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolal. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny z dôvodu, že krajský súd nezistil skutkový stav pri vydaní svojho rozhodnutia vo veci priznania invalidného dôchodku a nezaoberal sa dôvodmi neprávneho výpočtu sumy invalidného dôchodku na základe odpracovaných 18 rokov v I. pracovnej kategórii a viac ako 3 roky v II. pracovnej kategórii. V uvedenej súvislosti poukázal na právnu legislatívu v Českej republike pri priznaní invalidného aj starobného dôchodku, kde sa zohľadňujú všetky odpracované doby odpracované v rizikových kategóriách (I.a II. pracovnej kategórie) znížením veku na odchod do starobného, resp. invalidného dôchodku. V danom prípade sa tak tomu nestalo. Z dôvodu, že krajský súd sa nezaoberal predloženými návrhmi, ignoroval predložené písomné dôkazy a pri rozhodovaní sa riadil len vyjadreniami odporkyne, nesprávne vyhodnotil zvýhodnené kategórie zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórii a rozhodol nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zaviaže odporkyňu vydať nové rozhodnutie, kde posúdi nárok na invalidný dôchodok a jej sumu určí v zmysle platných predpisov o sociálnom zabezpečení do 31. decembra 2003 s použitím platného zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že pre výšku starobného dôchodku bola zhodnotená celá preukázaná doba zamestnania. Vymeriavacie základy, z ktorých bol zistený priemerný osobný mzdový bod na výpočet starobného poistenia boli zhodnotené

evidenčných listov dôchodkového poistenia vyhotovených a potvrdených zamestnávateľom. Správnosť hodnotenia dôb v príslušnej kategórii bola potvrdená rozsudkom krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/316/2011-105 z

1. septembra 2012 a následne rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/1/2013 z
2. januára
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorý

tretej hlavy piatej časti OSP preskúmal na základe opravného prostriedku navrhovateľa dve rozhodnutia odporkyne v právnej veci o starobný dôchodok z rovnakého dňa

1. marca
2. Rozhodnutím označeným I. bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od
3. februára 2014 v sume 173,40 eur mesačne. Rozhodnutím označeným II. bolo rozhodnuté

§ 263ods.

10 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o výplate invalidného dôchodku od

1. februára 2014 a súčasne o odňatí starobného dôchodku od
2. februára 2014.

§ 65ods.

1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

§ 263ods.

10 zákona o sociálnom poistení ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku

tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca. Dôchodkový vek, určený

§ 65ods.

2 zákona o sociálnom poistení navrhovateľ dovŕšil

1. apríla
2. Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ k uvedenému dňu splnil aj podmienku získania aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia (zamestnania) len s prihliadnutím na doby poistenia získané

právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 10 728 dní (na účely výpočtu dôchodku je to 29,3918 rokov obdobia dôchodkového poistenia).

§ 66ods.

1 suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

§ 274ods.

1, 2 veta prvá a druhá zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok

odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená

predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich

osobitného predpisu. Z pripojených spisov krajského súdu a dávkového spisu odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že o starobný dôchodok navrhovateľ požiadal žiadosťou spísanou

1. decembra
2. V čase podania žiadosti o starobný dôchodok bol navrhovateľ invalidný dôchodca. Starobný dôchodok bol priznaný rozhodnutím I. z
3. marca
4. Súčasne rozhodnutím II. dňa
5. marca 2014 bolo rozhodnuté o výplate invalidného dôchodku od 01.02.2014 a o odňatí starobného dôchodku od 01.02.
6. Tieto rozhodnutia bolo predmetom preskúmania súdom

tretej hlavy piatej časti OSP. Rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy. Podmienkou jehpo vydania je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Rozhodnutie súčasne musí byť v súlade aj s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou časťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a na základe ktorého právneho ustanovenia správny orgán rozhodoval (R 108/1999). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu,

ktorého odporkyňa rozhodla v prejednávanej právnej veci v súlade so zákonom, keď jej úlohou bolo rozhodnúť o žiadosti (poberateľa invalidného dôchodku) o starobný dôchodok. Žiadateľ žiadal tento dôchodok priznať od

1. februára
2. Z dôvodu, že o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok z
3. februára 2014 bolo rozhodnuté
4. marca 2014, úlohou odporkyne bolo rozhodnúť aj

§ 263ods.

10 v spojení s § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd náležite preveril tvrdenia navrhovateľa týkajúce výplaty invalidného dôchodku a starobného dôchodku súčasne od

1. februára a vo veci vecne správne a zákonne rozhodol, keď preskúmavané rozhodnutia napriek odvolacím dôvodom vzneseným v opravnom prostriedku navrhovateľa proti preskúmavaným rozhodnutiam potvrdil. Odvolací súd z obsahu všetkých podaní navrhovateľa mal za preukázané, že tieto sa týkali namietaného postupu pri vypočítaní výšky dôchodkovej dávky pri preukázaní
2. rokov v I. pracovnej kategórii a viac ako 3 rokov v II. pracovnej kategórii. Z obsahu dávkového spisu odporkyne odvolací súd zistil, že tieto námietky sú zhodné a totožné s námietkami navrhovateľa vznesenými v predchádzajúcich konaniach o invalidný dôchodok, v ktorých sa domáhal priznania invalidného dôchodku v správnej výške, so započítaním a zhodnotením pri výpočte výšky dôchodku aj dôb získaných vo zvýhodnených pracovných kategóriách. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/1/2013 z
3. januára 2014, v konaní o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia do
4. decembra 1992 získané v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení

právnych predpisov Českej republiky, aj s prihliadnutím na zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Po doplnení dokazovania potvrdením z

1. októbra 2011 bývalého zamestnávateľa Novácke chemické závody, a. s. v konkurze, Nováky bolo zistené, že navrhovateľ vo zvýhodnenej II. pracovnej kategórii vykonával zamestnanie len v rozsahu od
2. septembra 1964 do
3. septembra
4. V rovnakom rozsahu je zamestnanie vo zvýhodnenej II. pracovnej kategórii potvrdené aj na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených jeho zamestnávateľom. Z uvedených dôvodov nebolo možné zhodnotiť zvýhodnenú pracovnú kategóriu v takom rozsahu, ako bola zhodnotená rozhodnutím z
5. decembra 2010 číslo XXX XXX XXXX, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z
6. júna 2011 č. k. 12Sd/222/2009-215 zrušené, teda v rozsahu 18 rokov v I. pracovnej kategórií, pretože navrhovateľ nevykonával zamestnanie v I. pracovnej kategórii, ale len v II. pracovnej kategórii. Ďalej z vyššie uvedeného rozsudku je nepochybne zrejmé, že v dôsledku tej skutočnosti, že zamestnávateľ navrhovateľa mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky k
7. decembru 1992 sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred
8. januárom 1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky. Na rozhodnutie o dôchodkových nárokoch navrhovateľa za doby zabezpečenia do
9. decembra 1992, nie je príslušná odporkyňa, ale orgány sociálneho zabezpečenia Českej republiky. Česká správa sociálního zabezpečení, tak aj postupovala a rozhodnutím č. I zo
10. januára 2013 číslo XXX XXX XXX/XXX, priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od
11. augusta 2005 a rozhodnutím č. II zo
12. januára 2013, navrhovateľovi zvýšila od
13. apríla 2008 starobný dôchodok. Krajský súd dôsledne skúmal postup, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a samotnú ich zákonnosť. Odvolací súd nemohol prisvedčiť tvrdeniam odvolateľa, týkajúcich sa opakujúcich námietok výpočtu (teoretickej ) sumy starobného dôchodku k
14. februáru 2014 vypočítanú

§ 66ods.

1 zákona o sociálnom poistení. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa tak postupovala z dôvodu, že v rozhodnom období navrhovateľ získal úhrnom len 4 790 dní dôchodkového poistenia, to znamená 13, 1233 rokov dôchodkového poistenia

§ 63ods.

1 zákona o sociálnom poistení. Starobný dôchodok

zákona o sociálnom poistení z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky, musela odporkyňa navrhovateľovi priznať

čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného

právnych predpisov Slovenskej republiky. Odporkyňa správne postupovala, keď teoretickú sumu starobného dôchodku vypočítala aj

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do

1. decembra
2. Určila ju z priemerného mesačného zárobku za kalendárne roky: 2001, 1999, 1998, 2007,
3. Konkrétne ju určila zo sumy 135,00 eur a pri výpočte započítala dobu zamestnania 41 rokov. Zdôraznila, že na dobu zamestnania pred
4. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok

zákona č. 100/1988 Zb. je 66,50% priemerného mesačného zárobku, to znamená 89,77500 eur mesačne. Teoretická suma starobného dôchodku

uvedeného zákona bola vypočítaná v sume 89,77500 eur mesačne. Z dôvodu, že starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky možno v prípade navrhovateľa

čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného

právnych predpisov Slovenskej republiky, sumu starobného dôchodku získanú

právnych predpisov Slovenskej republiky. Tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia I. teoretická suma starobného dôchodku patriaca k 1. februáru 2014

zákona č. 100/19887 Zb. bola vypočítaná v sume 31,40 eur mesačne s tým, že k uvedenej sume patria úpravy

zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 49,92 eur mesačne na 81, 40 eur mesačne (úprava sa určila súčtom súm 35,19 eur a 14,73 eur) a zvýšenie

zákona č. 222/2003 Z. z. o 4,90 eur mesačne na 86,30 eur mesačne. Namietaný postup hodnotenia dôb v pracovných kategóriách bol riešený v sporoch o invalidný dôchodok. Samotnú žiadosť o starobný dôchodok navrhovateľ podal až po doriešení tejto právnej otázky vyplývajúcej z rozhodnutia odporkyne z

1. novembra 2011 č. XXX XXX XXXX X, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne č. k. 12Sd/316/2011-105 z
2. septembra 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/1/2013 zo dňa
3. januára
4. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa

§ 250ja ods.

3, v spojení s 219 ods. 1 a s § 246c ods. 1 OSP potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 246c ods.1 OSP), lebo navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.