názoru povinného rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a konanie je postihnuté tiež inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Oprávnená vo svojom vyjadrení k dovolaniu povinného uviedla, že povinný neuviedol žiadne vecné a právne argumenty spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za správne a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť. Dovolací súd prípustnosť dovolania posúdil
O. s. p. účinného ku dňu podania dovolania, t. j. k
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade je dovolanie podané proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie, keďže sa nejedná ani o zmeňujúce, ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, a nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Prípustnosť dovolania preto
p. neprichádza do úvahy. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Povinný prípustnosť dovolania a zároveň aj jeho dôvodnosť odôvodnil existenciou vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ktorá mala spočívať v tom, že mu nebolo doručené odvolanie oprávnenej.
1 O. s. p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti
1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/ O. s .p. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
1 O. s. p. ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
1 veta tretia O. s. p. odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy
1 tak, že sám vykoná doručovanie. Prvoradou povinnosťou súdu je zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že po podaní odvolania, ak odvolanie má všetky náležitosti, je podané včas a k tomu oprávnenou osobou, je súd prvého stupňa povinný bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom doručiť, a tak im umožniť, aby využili svoje právo vyjadriť sa k podanému opravnému prostriedku, čo platí aj pre exekučné konanie. Pokiaľ súd prvého stupňa opomenie odvolanie ostatným účastníkom doručiť, odvolací súd je povinný tento nedostatok odstrániť a sám doručovanie vykonať. Ak odvolací súd prejedná odvolanie a rozhodne o ňom bez toho, aby bolo odvolanie doručené protistrane v konaní, porušuje tým právo dotknutého účastníka na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 dohovoru (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 199/2008). V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdy nižších stupňov nedoručili povinnému odvolanie podané oprávnenou proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým vyhovel námietkam povinného. Ide o nesprávny postup, v dôsledku ktorého povinný bol vylúčený z realizácie procesného práva, a to možnosti odvolacie konanie vo svoj prospech ovplyvniť. Povinný preto opodstatnene namietal, že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dovolanie povinného je opodstatnene podané. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu
1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.