1 písm. f/ O. s. p.). Táto vada mala podľa dovolateľky spočívať v tom, že jej nebolo doručené vyjadrenie otca maloletého dieťaťa k ňou podanému odvolaniu voči rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Otec maloletého dieťaťa sa k dovolaniu matky nevyjadril. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá žiadne námietky voči dovolaním napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolaním matka napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 238 O. s. p. a § 237 O. s. p. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p. ukladajúcim dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa namietala, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo jej nebolo doručené vyjadrenie otca maloletého dieťaťa k jej odvolaniu treba uviesť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podali obaja rodičia maloletého dieťaťa. Rovnako ako odvolanie matky bolo doručené zástupcovi otca na vyjadrenie, tak aj odvolanie otca bolo zástupkyni matky maloletého dieťaťa riadne doručené (č. l. 132). Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky výslovne uviedol, že poukazuje na svoje doterajšie prednesy, stanoviská, ako aj obsah svojho odvolania, ktoré podanie mala zástupkyňa matky vo svojej dispozičnej sfére. Obsahovo možno považovať toto vyjadrenie otca maloletého dieťaťa za totožné s jeho odvolaním. Matka maloletého dieťaťa tak mala možnosť oboznámiť sa so všetkými argumentmi otca maloletého dieťaťa už z obsahu ním podaného odvolania. Za tejto situácie dovolací súd považoval doručovať matke vyjadrenie otca maloletého dieťaťa k jej odvolaniu za nehospodárne a neefektívne. Matka preto neopodstatnene namietala, že konajúce súdy jej nedoručením vyjadrenia otca k jej odvolaniu, odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa namietala, že postup súdu (nesprávna formulácia otázok pre znalkyňu súdom prvého stupňa, čoho dôsledkom bolo to, že na nich odvolací súd neprihliadol) v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Ak by aj v preskúmavanej veci k takejto nesprávnosti došlo (z tohto hľadiska súd vec neskúmal), nezakladá to procesnú vadu konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Rovnako ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Uvádzané skutočnosti môžu prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.); vadu takej povahy, ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní. O tento prípad v danej veci nejde. Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon matka maloletého dieťaťa vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala. Keďže v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie matky ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
5 veta prvá O. s. p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.