Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/63/2014 Identifikačné číslo spisu: 2312201277 Dátum vydania rozhodnutia: 15.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Izakovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2312201277.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: BYSPRAV spol. s r.o., Nová Doba 924/13, Galanta, zastúpeného advokátkou JUDr. Eleonórou Zuzákovou, Mierové nám. 4, Galanta, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO: 36550949, odštepný závod Galanta, P. Pázmanya 4, Šaľa, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, o zaplatenie 4374,97 € s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. februára 2014, č. k. 21Cob/4/2013 - 425, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Okresný súd v Galante rozsudkom z 13. novembra 2012, č. k. 8Cb/21/2012 - 383 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.467,19 Eur s 9,50% ročným úrokom z omeškania od 1. 11. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 88,-eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 284,33 eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu. Druhým výrokom zmenil uznesenie súdu sp. zn. 8Cb/21/2012-335 zo dňa 20. 3. 2012 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 88,-eur a požiadal Daňový úrad v Trnave, aby vrátil žalobcovi súdny poplatok 174,-eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnil návrhom zaplatenie 4.374,97 eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia za zaplatené stočné za obdobie od roku 2000 do 31. 10. 2011. Pred otvorením pojednávania vzal žalobu v časti o zaplatenie stočného 2.907,18 eur späť a to za obdobie rokov 2000 až 2008. Súd uznesením zo dňa 29. 5. 2012 v tejto časti konanie zastavil. Zistil, že na základe Zmluvy o výkone správy je žalobca komplexným zabezpečovateľom výkonu správy bytového domu súpisné číslo XXX. na ul. M. v U.. Žalovaný dodával žalobcovi vodu z verejného vodovodu a odvádzal odpadové vody verejnou kanalizáciou na základe zmluvy č. 1413/98 zo dňa 6. 5. 1998. Žalobca ako odberateľ na základe faktúr za vodné a stočné žalovaného ako dodávateľa uhradil v rokoch 2000 až 2011, do 31. 10. 2011, za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou za bytový dom s. č. 714 v Galante celkom sumu 4.374,97 eur. Vodomer č. XXXXXXX, v správe žalobcu, bol v bytovom dome č. XXX na ulici M. v U.. Cez uvedený vodomer pretekala voda aj pre bytové domy 914,916,913 (zrejme malo byť 714,716,713), ktoré sa nachádzajú v U. na ulici M.. V roku 2011 bolo zistené, že žalovaný fakturuje za stočné - za odvedenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou neoprávnene, keďže obytný dom s. č. XXX na ulici M. v U. nemá vybudovanú kanalizačnú prípojku. Kanalizačná prípojka z bytového domu s. č. 714 bola vybudovaná v rámci výstavby inžinierskych sietí koncom 50 rokov minulého storočia. Nemohla byť však dopojená, pretože hlavná stoka v tej dobe ešte nebola realizovaná. Je predpoklad, že potrubie bolo zaslepené. Dom č. XXX sa reálne napojil na kanalizáciu SOU. Časom však bola na kanalizačnej trase do SOU postavená budova, ktorá svojim sadením uvedenú kanalizačnú prípojku znefunkčnila. Vtedajší majiteľ, resp. správca domu, využil pôvodnú kanalizačnú prípojku a predpoklad, že je napojená do hlavnej kanalizácie. Systém však po celé roky fungoval ako trativod. Dôsledkom nahromadeného množstva vody v podloží je extrémne zavlhnutie nosných stien bytového domu č. XXX. . Dochádzalo k úniku splaškových vôd do podložia a spodných vôd a obyvatelia domu firme vykonávajúcej monitoring uviedli, že niekoľkokrát za rok čerpali fekálom splašky. Z tohto dôvodu dňa 12. 10. 2011 bola uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou ZEDOKA s.r.o. V predmetnej zmluve sa zhotoviteľ zaviazal, že pre objednávateľa - žalobcu zriadi kanalizačnú prípojku pre bytový dom nachádzajúci sa v U. ulica M. č. XXX. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že bytové domy v U. na ulici M. súpisné číslo XXX,XXX,XXX,XXX mali jedno odberné miesto na odber vody a to v bytovom dome súpisné číslo XXX. Z tohto odberného miesta sa rozvádzala voda do bytových domov XXX,XXX,XXX. Všetky bytové domy mali byť napojené na kanalizáciu, čo však pre bytový dom súpisné číslo XXX neplatilo. Na základe odobratej vody z odberného miesta v dom súp. číslo XXX, číslo vodomeru XXXXXXX žalovaný fakturoval žalobcovi stočné. Stočné bolo fakturované podľa množstva odobratej vody na základe § 29 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z., podľa ktorého množstvo vypustenej vody do verejnej kanalizácie sa určuje podľa množstva odberu vody. Z bytového domu súpisné číslo XXX však neodtekala voda do verejnej kanalizácie, a napriek tomu žalobca platil za stočné pre dom súpisné číslo XXX. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný sa neoprávnene obohatil, keď žiadnu službu v súvislosti s odtokom vody domu s. č. XXX žalobcovi neposkytoval. Poukázal na to, že o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Nároky na vrátenie neoprávneného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahŕňajú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny dôvod. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania a to trov súdneho poplatku 88,-eur a trov právneho zastúpenia vo výške 284,33 eur. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom, rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti o úroku z omeškania a náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho prevažnej časti obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a dáva, hoci stručné, ale jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre rozhodnutie zásadný vyznám. Ďalej uviedol k námietke žalovaného, že z obsahu odôvodnenia jasne a logicky vyplýva spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - prijatím plnenia bez poskytnutia adekvátneho protiplnenia, v danom prípade odvádzania odpadových vôd, ktoré jediné ako zmluvne dohodnuté plnenie dodávateľa môže byť právnym dôvodom peňažných úhrad objednávateľa, nie samotná existencia zmluvy. Súd prvého stupňa ozrejmil aj rozsah bezdôvodného obohatenia určený na základe množstva odobratej vody a rozúčtovania faktúr pre jednotlivé bytové domy odoberajúce vodu prostredníctvom jediného odberného miesta, voči ktorému určeniu nemožno mať opodstatnené výhrady. Odvolací súd k námietke žalovaného, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s uplatnenou námietkou premlčania, uviedol, že sa súd (prvého stupňa) nedôsledne vysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného práva, keď bližšie neuviedol spôsob aplikácie občianskoprávnej úpravy inštitútu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani čas jednotlivých plnení žalobcu a tým aj vzniku bezdôvodného obohatenia majúci pre posudzovanie počiatku objektívnej premlčacej lehoty zásadný význam. Súd prvého stupňa, rovnako ako (zrejme) žalobca pri čiastočnom späťvzatí žaloby, vychádzal z premlčacích lehôt uvedených v § 107 Obč. zák. určených pre občianskoprávne vzťahy, pričom z charakteru zmluvného vzťahu účastníkov, v rámci realizácie ktorého ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo, je nepochybné, že tento je prejavom podnikateľskej činnosti zmluvných strán a preto vzťahom obchodným, spravujúcim sa ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513 /1991 Zb., vrátane ustanovenia § 397 upravujúcim všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Ďalej dodal, že pochybenie súdu prvého stupňa pri aplikácii a zdôvodnení aplikácie pre žalobcu „nevýhodnejšej“ kratšej premlčacej doby neznevýhodňuje žalovaného a vzhľadom na rozsah čiastočného späťvzatia žaloby ani nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto naň odvolací súd podľa § 212 ods. 3 O. s. p. neprihliadal. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, z dôvodu, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p., namietol nedostatočne zistený skutkový stav a právne posúdenie veci. Podľa dovolateľa je prípustnosť a dôvodnosť dovolania založená tým, že prvostupňový súd ako aj odvolací súd odňali žalovanému možnosť konať pred súdom, keď napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený. Namietol, že prvostupňový ako aj odvolací súd sa meritom veci riadne nezaoberali, svoje úvahy, na základe ktorých rozhodli riadne nezdôvodnili, dospeli tak k rozhodnutiu, ktoré je v rozpore so zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Namietol ďalej, že odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami žalovaného, že žalovaný nikdy nedodával vodu a neodvádzal odpadové vody z domu č. XXX . na ul. M.. Žiadnym spôsobom sa súd nevysporiadal s otázkou, či bytový dom M. č. XXX je alebo nie je legálnym odberným miestom v súlade so zákonom o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Poukázal na to, že žalobca v zmysle Zmluvy odvádzal len odpadové vody na odbernom mieste č. XXXXXX, nachádzajúcom na ulici M., dom č. XXX, za čo mu vznikol nárok na zaplatenie stočného. Taktiež mal za to, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom aj nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko napadnuté rozhodnutie súdu je svojvoľné bez opory vo vykonanom dokazovaní a bez bližšieho zdôvodnenia, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalobca sa k doručenému dovolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 241 ods. 1 O. s. p.), v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa ust. § 238 O. s. p. platí, že dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.) a proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V preskúmavanej veci smeruje dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom odvolací súd dovolanie nepripustil z dôvodu, že by sa jednalo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Je preto zrejmé, že prípustnosť dovolania žalovaného z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. nemožno vyvodiť. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Iba v prípade, že by rozhodnutie odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. § 237 O. s. p. by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa preto neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.