jeho názoru nadobudol vydržaním, a to k parcele č. 75/1, 75/2 a 875/27, ktoré sú v operáte katastra nehnuteľností evidované bez listu vlastníctva. Daný návrh podal proti žalovaným 1/ až 3/, ktorí boli vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci parc. č. 67/1, 67/2, 67/3 a 67/4, čo sú parcely susediace. Žalovaní si nikdy nerobili vlastnícke nároky k parcelám, ktoré sú predmetom tohto sporu, neboli zapísaní ako ich vlastníci. V konaní dospel k záveru, že žalovaní 1/ až 3/ nie sú v tomto konaní pasívne legitimovanými účastníkmi, sú len vlastníkmi susediacich parciel s parcelami, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva. Z vyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu nepovažoval za dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, že úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. decembra 2011 sp. zn. 5 Co 48/2011 napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. V danom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok
1 OSP ako vecne správny potvrdil. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa plne stotožnil a na tieto odkázal. O trovách konania rozhodol
ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadol včas podaním žalobca, ktoré označil ako „sťažnosť“, ktoré dovolací súd vyhodnotil
obsahu podania ako dovolanie, v ktorom uviedol, že s rozsudkom nesúhlasil, pretože súdy nezistili dostatočne skutočný stav. Z prídelovej listiny je zrejmé, že ich mama, žalovaná 1/ spolu s ich otcom získala parcelu č. 68, ktorá od roku 1970 však neexistuje. Táto sa nikdy nerozdelila, ale je zhodná s parcelou č. 67, na ktorú im bol vydaný vlastnícky list č. XXXX katastrálnym úradom v A.. Nakoľko sa proti rozsudku odvolacieho súdu nedá odvolať, navrhol vec postúpiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Žalovaní 1/ až 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili. V priebehu dovolacieho konania žalovaná 1/ Q. P., rod. Č., nar. XX. P. XXXX zomrela dňa XX. U. XXXX.
Osvedčenia o dedičstve zo dňa
1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Ustanovenie § 241 ods. 1 O.s.p. zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať, či táto podmienka je splnená. V danom prípade dovolateľ napriek výzve obsiahnutej v uznesení súdu prvého stupňa, nezaložil do spisu plnú moc udelenú advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku vyššie uvedeného zostal nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na to dovolacie konanie zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd v Nitre uznesením z 12. januára 2011 sp. zn. 7 C 44/2010 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 € do 15 dní od doručenia uznesenia. Krajský súd v Nitre uznesením zo 7. decembra 2011 sp. zn. 5 Co 49/2011 na odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Žalobcovi nepriznal oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie. Dospel k záveru, že vzhľadom na žalobcov príjem
rozhodnutia Sociálnej poisťovne bol 311,80 € mesačne a poberanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vo výške 17,21 € mesačne tento by mohol spĺňať majetkové predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zároveň dospel k záveru, že žalobca nespĺňa ďalšiu podmienku pre priznanie oslobodenia, ktorou je svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, keď sám uviedol, že žalovaní mu žiadnym spôsobom nebránia v užívaní sporných nehnuteľností a ani si na ne vlastnícky nenárokujú. Toto uznesenie napadol žalobca podaním dňa 19. decembra 2011 na odvolacom súde, ktoré nazval „Sťažnosť“. Namietal, že z jeho strany nejde o svojvoľné uplatňovanie práva a že tiež nikdy netvrdil, že mu žalovaní bránia v užívaní predmetných nehnuteľností. Ďalšie konkrétne dôvody neuviedol. Nesúhlasil s uznesením odvolacieho súdu a žiadal sťažnosť preskúmať Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Žalovaní sa k podaniu žalobcu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky podanie žalobcu
obsahu vyhodnotil ako odvolanie, a preto skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.
účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vysporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky
právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie krajského súdu o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, o nepriznaní oslobodenia žalobcu od platenia súdneho poplatku ako aj zamietnutie žiadosti žalobcu o ustanovení právneho zástupcu z radov advokátov nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách dovolacieho konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté
5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.