c/ O.s.p., a nie o žalobu na plnenie. Keďže predmetom konania je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pre splnenie podmienky postupu
2 O.s.p. odôvodňujúcej zámenu účastníka v konaní by muselo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže k prevodu vlastníctva nedošlo, nebola splnená základná podmienka pre postup
2 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie Mgr. Ing. R., správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze so sídlom v Trnave. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). S poukazom na ustanovenie § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 28, § 30 a § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) uviedol, že nepovažuje za správny právny názor odvolacieho súdu, že v danom prípade skutočnosťami odôvodňujúcimi zámenu účastníka musí byť prevod vlastníckeho práva vzhľadom na predmet konania. Žalobca vedie predmetný spor práve z dôvodu, že tvrdí, že je vlastníkom a na základe súdneho rozhodnutia bude môcť byť zapísané jeho vlastníctvo do katastra. Tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Namietal, že vo svojom návrhu (z
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V posudzovanej veci odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu. Dovolanie
1 písm. a/ O.s.p. je preto prípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol
zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Dovolací súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu obsiahnutého v jeho taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až e/ a g/ a dovolateľ takúto vadu ani netvrdil. Dovolateľ namietal vadu konania
f/ O.s.p. a inú vadu konania
2 písm. b/ O.s.p., tieto vady však spájal s vadou konania
2 písm. c/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ dovolateľ namietal odňatie možnosti pred súdom konať tým, že odvolací súd sa nesprávne v rámci rozhodnutia o zmene účastníkov v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. zaoberal otázkou prechodu vlastníctva na základe dohody o urovnaní, treba uviesť, že z ustanovenia § 92 ods. 3 veta prvá O.s.p. vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno právna) skutočnosť, ktorá môže mať
hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť
hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či
hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). V posudzovanej veci odvolací súd postupoval správne a nehodnotil v rámci rozhodnutia
2 a 3 O.s.p. právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto štádiu konania vec správne hodnotil len z hľadísk, či návrh na zmenu účastníkov bol podaný tým, na koho práva a povinnosti, o ktorých sa koná boli prevedené, či sa tak stalo po podaní návrhu na začatie konania a osoba, ktorá má vstúpiť do konania so zmenou súhlasila a či v návrhu tvrdená skutočnosť je
hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností. Odvolací súd konštatoval, že na základe dohody o urovnaní z 1. júla 2013 neboli dané procesné predpoklady pre postup
2 a 3 O.s.p. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že odvolací súd mu svojim nesprávnym postupom odňal možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ tiež namietal, že konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorú zrejme vyvodzoval z toho, že dovolateľ vo svojom návrhu navrhoval zmenu účastníka konania (§ 92 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že neboli splnené podmienky odôvodňujúce zámenu účastníka konania (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a dovolateľ návrhom z 1. júla 2013 doručeným súdu prvého stupňa toho istého dňa podali návrh na zmenu účastníka konania s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o.i. uviedol, ...“Keďže v danom konaní sa koná o vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam, pre splnenie podmienok zakotvených v ust. § 92 ods. 2 O.s.p. boli predmetom zmluvy ako právne skutočnosti odôvodňujúcu zámenu účastníka musí byť prevod vlastníckeho práva. Keďže tomu tak nebolo a pre neexistenciu vlastníctva prevodcu k predmetným nehnuteľnostiam ani byť nemohlo, nebola splnená základná podmienka pre postup súdu
2 O.s.p. a to vznik právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.“ ............ „Ak navrhovateľ mal
označenej zmluvy nadobudnúť len procesné právo v danom konaní tak je postup
2 a 3 O.s.p. vylúčený, pretože okrem nespôsobilosti zmluvy mať za následok prevod takých práv, prichádza postup
uvedeného ustanovenia do úvahy len pri zmene vo vecnej legitimácii ....“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že i keď odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne použil výraz „zámena“ návrh žalobcu a dovolateľa z 1. júna 2013 posudzoval
ustanovenia § 92 ods. 2,3 O.s.p., t.j. posudzoval splnenie predpokladov na zmenu účastníkov v konaní. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Dovolateľ namietal aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
3 O.s.p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inej alebo proti inej osobe. Predpokladom zmeny je návrh na zmenu účastníka podaný žalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené alebo na koho prešli a súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci žalobca). V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca a dovolateľ vo svojom návrhu (č.l. 1680- 16811 spisu) žiadali, aby súd prvého stupňa vydal procesné uznesenie, ktorým pripustí zmenu účastníka v konaní na strane žalobcu (§ 92 ods. 2, 3 O.s.p.) z dôvodu, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Touto právnou skutočnosťou mala byť dohoda o urovnaní uzatvorená
ktorého dohoda o urovnaní nie je dostatočným podkladom pre záver o splnení podmienky na vyhovenie návrhu na zmenu žalobcu
ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., pretože bez ďalšej právnej skutočnosti, dohoda o urovnaní nie je spôsobilá mať za následok prevod práv, ktoré sú predmetom tohto konania. Za správny treba považovať aj názor vyslovený odvolacím súdom, že pokiaľ dovolateľ mal
dohody o urovnaní z 1. júla 2013 nadobudnúť len procesné práva v tomto konaní, je takýto postup
2 a 3 O.s.p. vylúčený, pretože okrem nespôsobilosti zmluvy mať za následok prevod takýchto práv, prichádza postup
uvedeného ustanovenia do úvahy len pri zmene vo vecnej legitimácii, teda pri prevode alebo prechode práv alebo povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Vychádzajúc z takéhoto skutkového a právneho stavu dospel dovolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie o nepripustení zmeny účastníka na strane žalobcu spočíva na správnom právnom posúdení (nie je daný dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p.). Na základe podaných dôvodov možno potom uzavrieť, že dovolateľ napadol dovolaním vecne správne rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní nebol dovolateľ procesne úspešný. Procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože takýto návrh nepodali. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.