Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/289/2013 Identifikačné číslo spisu: 7712212488 Dátum vydania rozhodnutia: 27.10.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7712212488.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Logman a.s., so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 75, IČO: 46 343 008, zastúpeného advocatius s.r.o. so sídlom v Bratislave, Palackého 12, proti odporcovi IH. Z., bývajúcemu v Z., zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom Michalovce, Nám. Slobody 3, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 19 C 107/2012, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2013 sp. zn. 3 Co 86/2013, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania 46,78 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa advocatius s.r.o., vedený v Tatra banke, a.s., č.ú. 2927841090/1100 do troch dní. Odôvodnenie Právny predchodca navrhovateľka Logman East a.s. sa návrhom domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy pod č. V 110/2010 z 25.januára 2012, uzavretej medzi spoločnosťou ANTES PLUS, spol. s r..o. a Ing. Z. Z. s odôvodnením, že týmto právnym úkonom je zmarená, resp. sa zmarí prípadná možnosť vymoženia pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti ANTES PLUS, spol. s r.o. Okresný súd Michalovce (súd prvého stupňa) uznesením z
- januára 2013 č.k. 19 C 107/2012-76 návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26 Cb 65/2010 a právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 18 Cb 108/2012 zamietol. S dôvodmi, ktoré navrhovateľ vyčerpávajúcim spôsobom popísal v návrhu na prerušenie konania v podstate súhlasil. Uviedol však, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je fakultatívne, súd teda konanie prerušiť nemusí a uzavrel, že nič súdu nebráni, aby otázku platnosti právneho úkonu posúdil v rámci prebiehajúceho súdneho konania sám, nie je povinný vyčkať, ako sa táto otázka vyrieši v inom konaní. To isté sa týka aj otázky existencie vymáhateľnej pohľadávky. Krajský súd v Košiciach (súd odvolací) na odvolanie navrhovateľa uznesením z 28.júna 2013 sp. zn. 3 Co 86/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovel celkom. Zmenu rozhodnutia odôvodnil tým, že v tomto štádiu konania existuje spor o právo, v tomto prípade spor o tom, či Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy č. V 110/2010 z
- januára 2012, uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou ANTES PLUS, spol. s.r.o. a žalovaným, je platným právnym úkonom. Táto otázka sa rieši v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pôvodne pod sp. zn. 18 Cb 108/2012, teraz pod sp. zn. 8 C 116//
- Spornou v konaní je aj samotná existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti ANTES PLUS spol. s.r.o., ktorá sa rieši v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/65/
- Vyriešenie týchto otázok má podstatný význam aj pre konanie o neúčinnosť Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy č.V 110/2010 z
- januára 2012, ktorá sa rieši v tomto konaní medzi žalobcom a žalovaným. Výsledok konaní, resp. konečné rozhodnutia súdov v predmetných konaniach, v ktorých sa riešia vyššie uvedené otázky, majúce podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, môžu podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej v prejednávanom prípade. Ak by totiž k rozhodnutiu o týchto podstatných otázkach došlo neskôr ako k rozhodnutiu v prejednávanej veci, mohlo by to spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania v zmysle § 228 os. 1 O.s.p., pokiaľ by súd v tomto konaní riešil otázky predbežne a vyriešil by ich inak ako v spomínaných konaniach. Zastával názor, že je procesné ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie príslušných súdov a konanie prerušiť, a to aj z hľadiska hospodárnosti konania. V súvisiacich konaniach sa už navyše začalo vykonávať dokazovanie a vzhľadom na charakter sporov dá sa predpokladať, že pôjde o rozsiahle dokazovanie. Vhodnejšie bude preto nepokračovať dočasne v konaní a vyčkať na právoplatne skončené konania, ktoré s konaním v prejednávanej veci súvisia. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odporca dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. Poukázal na predmet konania a uviedol, že odvolací súd v napadnutom uznesení riadne a jasne neuviedol na základe akých skutočností sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. a preto napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu tiež vyčítal, že neurobil žiadne iné vhodné opatrenia, vo svojom rozhodnutí nezohľadnil požiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov vyplývajúcu z § 6 O.s.p. ako i neprihliadol na splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že Okresný súd Michalovce v konaní pod sp. zn. 18 Cb 108/2012 bude posudzovať úkon č. V 110/2010 z
- januára 2012 z hľadiska § 39 Občianskeho zákonníka, nie odporovateľnosti, a preto nie je daný žiadny rozumný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia. Vyriešenie otázky odporovateľnosti právneho úkonu žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť postavenie navrhovateľa. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadal zmeniť napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, prípadne toto uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
- januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danom prípade je napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), prípustnosť ktorého nie je vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je procesný inštitút, ktorý sa zvolí vtedy, ak je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O.s.p.) a účastníci (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak spojené s konaním. Tak, ako nedochádza k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných oprávnení postupom súdu, ktorý konanie prerušil (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 209/2009), nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ani procesným postupom súdu, ktorý návrh na prerušenie konania zamietol. Odporca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V danom prípade bol predmetom konania návrh navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia platí, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napríklad spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a zvoliť také ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie so zreteľom najmä na hospodárnosť konania (§ 6 O.s.p.). Odvolací súd dovolaním napadnuté uznesenie založil na závere, že sú dané podmienky pre prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ v danom prípade dospel k záveru, že prerušenie konania je najvhodnejším opatrením súdu v porovnaní s inými prípustnými opatreniami a je procesné ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie príslušných súdov, je jeho záver správny. S odvolacím súdom možno totiž súhlasiť v tom, že riešenie otázok ako je existencia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti ANTES PLUS spol. s.r.o a platnosť právneho úkonu - Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy č. V 110/2010 z
- januára 2012, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou ANTES PLUS, spol. s.r.o. a žalovaným, má podstatný význam pre konanie o neúčinnosť Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy č.V 110/2010 z
- januára 2012, ktorá sa rieši v tomto konaní medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že odporovacia žaloba môže byť podaná aj v prípadoch, kedy žalobca zatiaľ nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, avšak konanie o jej priznaní už začal a pokiaľ ide o vzťah ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka k § 39 tohto zákona, odporovateľným môže byť len platný právny úkon. V prípade, že v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe pohľadávka žalobcu za dlžníkom vymáhateľná nie je, v situácii keď sa vedie iné konanie, v ktorom sa žalobca domáha priznania tejto pohľadávky, ako je tomu v danom prípade, je potom spravidla daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe podľa § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. Dovolací súd so zreteľom na uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolanie odporcu preto zamietol (§ 243b O.s.p.). V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslil. Dovolací súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj v konaní pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z
- januára 2014 [§ 13a ods. 2 písm. b/, ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 61,87 €, z čoho polovica (po zaokrúhlení) predstavuje sumu 30,94 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 8,04 €, po zvýšení o 20 % DPH, prestavuje trovy dovolacieho konania spolu v sume 46,78 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.