1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že v prejednávanej veci ide o konanie o starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v ktorom je súd povinný konať v súlade s § 176 ods. 3 O.s.p. a rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Neprimerané predlžovanie konania otcom nereagovaním na výzvy súdu prvého stupňa a jeho neefektívne úkony spôsobujú, že dochádza k porušeniu základného práva oboch účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že postup otca, ktorý sa opakovane nedostavil, napriek riadne doručenému predvolaniu na informatívny výsluch na dožiadaný súd, a svoju neprítomnosť neospravedlnil, vzhľadom na charakter prejednávanej veci (starostlivosť súdu o maloleté dieťa) je neakceptovateľný z pohľadu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec, ktorý navrhol zrušiť obe uznesenia súdov nižších stupňov z dôvodu, že postupom oboch súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V obsiahlom dovolaní (80 strán) namietal, že uznesenie o poriadkovej pokute, protizákonným a protiústavným postupom okresného súdu, vydala na dožiadanom súde neoprávnená osoba - vyšší súdny úradník - konajúci ako „nezákonný sudca“ z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky na základe jeho sťažnosti doteraz neurčil miestne príslušný súd na konanie v predmetnej veci. Namietol miestnu príslušnosť súdu na konanie v predmetnej veci, keď nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Prešove, pretože protiprávnym konaním matky dieťaťa došlo k odňatiu dieťaťa z opatrovania otca bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, v súvislosti s čím dovolateľ podrobne rozobral otázku únosov detí a zneužitia inštitútu predbežného opatrenia. Uviedol, že z argumentov uvedených v napadnutom uznesení odvolacieho súdu vo vzťahu k problematike miestnej príslušnosti vyplýva, že štátne orgány súdnej moci sa rozhodli podieľať na porušovaní a ohrozovaní základných práv maloletého dieťaťa, snažia sa manipulovať skutkový a právny stav predmetného súdneho konania a návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej s cieľom nadržovania páchateľa únosu maloletého dieťaťa v nadväznosti na zneužitie právomoci verejného činiteľa - sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorá zneužila inštitút predbežného opatrenia. V predmetnom konaní boli porušené práva účastníka tým, že Krajský súd v Bratislave si voči dovolateľovi nesplnil povinnosť zaslať potvrdenie o prevzatí a pridelení veci (predmetného odvolania)
9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení § 139 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo porušené právo účastníka konania na zákonného sudcu zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy, § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. a tiež, že predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave mu bolo doručené prvostupňovým súdom, napriek tomu, že tak mal urobiť priamo odvolací súd, v dôsledku čoho nastalo dôvodné podozrenie, že v rámci pokračujúcej manipulácie súdnych konaní v predmetnej veci na Okresnom súde Vranov nad Topľou v súčinnosti s vyšším súdnym úradníkom na Okresnom súde Bratislava V došlo na Okresnom súde Bratislava V k ďalšiemu zneužitiu právomoci verejného činiteľa, t.j., je dôvodné podozrenie, že namiesto senátu Krajského súdu v Bratislave vyrobil predmetné uznesenie neznámy páchateľ na Okresnom súde Bratislava V, čomu nasvedčuje aj právna skutočnosť, že v rozpore so zákonom je aj formálna stránka napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré nemá úpravu v zmysle § 158 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že na rovnopisoch uznesenia nie sú vlastnoručné podpisy sudcov a jednotlivé listy rozhodnutia nie sú správne spojené.
jeho názoru by sa malo postupovať
zaužívanej a záväznej praxe úpravy verejnej listiny vyžadovanej napríklad od notára ako súdneho komisára v zmysle § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a v zmysle § 11 ods. 3 Kancelárskeho poriadku pre notárstvo; spojenie listov by malo byť vykonané spôsobom preloženia ľavého horného rohu listov, zopnutím a odtlačením príslušnej úradnej pečiatky. Uvedenému protiprávnemu konaniu nasvedčuje aj to, že na uznesení Krajského súdu v Bratislave sa nachádza odtlačok pečiatky, ktorého priemer nezodpovedá priemeru úradnej pečiatky súdu (priemer odtlačku na rozhodnutí je 35 mm, namiesto zákonných 36 mm). Porušovanie zákona zo strany Okresného súdu Bratislava V sa prejavuje aj v tom, že zásielka určená do vlastných rúk v poštových obálkach s doručenkou ktorá neobsahuje „kopír“, takže právna skutočnosť prevzatia zásielky je preukázateľne zaznamenaná iba na doručenke, ktorá sa vracia odosielateľovi. Namietal, že poriadkovú pokutu môže ukladať len legitímny - miestne príslušný súd a nie miestne nepríslušný súd prostredníctvom neoprávnených súdnych osôb na základe nezákonného dožiadania na „informatívny výsluch účastníka konania“, namiesto predvolania na verejné a ústne súdne konanie vo veci na príslušný súd, ktorý má byť určený meritórnym nálezom Ústavného súdu SR vo veci jeho predmetných sťažností podaných
čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj postupom krajského súdu tým, že nenariadil
1 písm. a/ O.s.p. ústne a verejné súdne pojednávanie, napriek tomu, že bolo potrebné doplniť a zopakovať dokazovanie, ktoré vôbec nevykonal súd prvého stupňa.
názoru dovolateľa konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keď odvolací súd nevykonal dokazovanie, resp. nezopakoval dokazovanie, ktoré bol povinný vykonať už Okresný súd Bratislava V, ani nevykonal dôkazy, ktoré navrhol a pripojil k predmetným námietkam navrhovateľa doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 14. marca 2014 a 8. apríla 2014, ako aj dôkazy, ktoré uplatnil a navrhoval vykonať
1 O.s.p. odvolateľ v odvolaní proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z
ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Prípustnosť dovolania
ustanovenia § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie o uložení poriadkovej pokuty. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ procesné vady konania v dovolaniach v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľ namieta, že mu súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V dovolaní bola najzásadnejšou námietkou dovolateľa námietka týkajúca sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou, resp. Okresného súdu Bratislava V v spojení s Krajským súdom v Bratislave na konanie v prejednávanej veci, v dôsledku čoho došlo
dovolateľa k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Miestna príslušnosť sa riadi zásadou perpetuationis fori vyjadrenou v § 11 ods. 1 O.s.p., t.j. že miestna príslušnosť všeobecného súdu dieťaťa určená
okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia súdu, trvá po celú dobu konania. Je preto vylúčené, aby súd, ktorého miestna príslušnosť bola založená prvým rozhodnutím vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, pri podaní ďalšieho návrhu na začatie konania reagoval na zmenu okolností,
ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť súdu, vyslovením miestnej nepríslušnosti
Zmena okolností daná zmenou bydliska dieťaťa, môže byť iba dôvodom k preneseniu príslušnosti na iný súd, ak je to v záujme dieťaťa (§ 177 ods. 2 O.s.p.). Účelom tejto úpravy je zabezpečenie dôslednej ochrany maloletého dieťaťa, lebo o dieťati by mal vždy rozhodovať ten súd, ktorý si môže v rámci svojho obvodu zistiť o dieťati čo najviac informácií, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí ako opatrovníkom dieťaťa (por. R 45/97). Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ
3 O.s.p. rozhodol tak, že vyslovil, že na konanie vo veci sp. zn. 4 P 102/2012 Okresného súdu Vranov nad Topľou je príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou. Uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým rozhodol o príslušností Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie vo veci sp. zn. 4 P 102/2012, otec maloletého napadol dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 2 Cdo 381/2012 a konanie o dovolaní otca zastavil pre nedostatok funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto dovolaní; uvedené uznesenie Krajského súdu v Prešove teda zostalo nezmenené, je právoplatné a týmto rozhodnutím je určená miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého X.. Takto založená príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou so zreteľom na zásadu perpetuatio fori v zmysle § 11 ods. 1 O.s.p. trvá po celú dobu konania vo veci starostlivosti súdu o maloletého (pokiaľ nedôjde k preneseniu miestnej príslušnosti súdu postupom
2 O.s.p.), a je preto vylúčené, aby mohlo dôjsť k zmene už raz určenej miestnej príslušnosti súdu vyslovením miestnej nepríslušnosti súdu
inak ako postupom
2 O.s.p. (v tejto súvislosti por. tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 236/2013 zo 7. mája 2013).
1 O.s.p., úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.
ods. 2, ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.
ods. 3, úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Vranov nad Topľou dožiadaním z
dovolateľa odvolací súd bol povinný nariadiť pojednávanie
1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že bolo potrebné „doplniť a zopakovať dokazovanie, ktoré vôbec nevykonal súd prvého stupňa“. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. sa zúžili prípady, kedy je odvolací súd povinný na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Túto povinnosť má odvolací súd len vtedy, ak ide o prejednanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej za predpokladu uvedeného v § 214 ods. 1 písm. a/ - c/ O.s.p. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p. bude odvolacie pojednávanie nariadené, rozhoduje odvolací súd
okolností konkrétneho prípadu. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní otca proti uzneseniu súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej. Pokiaľ odvolací súd rozhodol o odvolaní proti vyššie označenému rozhodnutiu, ktoré nebolo rozhodnutím vo veci samej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupoval v súlade so zákonom. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V prejednávanej veci preto dovolateľ neopodstatnene vytýka súdom, že ním namietaný procesný postup bol nesprávny a viedol k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ v dovolaní namieta odňatie práva na zákonného sudcu v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedená námietka súvisí s namietaným rozhodovaním „miestne nepríslušným“ súdom (por. vyššie). Ústavne garantované právo na zákonného sudcu sa výslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z.z. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodnúť upravená Občianskym súdnym poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba považovať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (I. ÚS 52/97, II. ÚS 87/01, III. ÚS 116/06). Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je
zákona na rozhodovanie o nej príslušný vecne, miestne i funkčne (viď § 11 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Touto námietkou dovolateľ - z hľadiska obsahového (§ 41 ods. 2 O.s.p.) - namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. (i keď ju podraďuje pod § 237 písm. f/ O.s.p.), t.j. že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. V ustanovení § 237 písm. g/ O.s.p. sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré aj samostatne vedú k procesnej vade významnej
tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným. So zreteľom na vyššie uvedený záver o založení miestnej príslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2012 sp. zn. 2 CoP 69/2012 vo veci, ktorá sa vedie na uvedenom okresnom súde pod sp. zn. 4 P 102/2012,
názoru dovolacieho súdu spis nedáva žiadny podklad pre záver, že v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade - vec prejednali a rozhodli miestne, vecne a funkčne príslušné súdy sudcami určenými rozvrhmi práce súdov, ktorých vylúčenie z prejednávania a rozhodovania nemožno vyvodiť zo žiadnej súčasti spisu. Rozhodnutiami súdov nižších stupňov teda nedošlo k porušeniu práva otca maloletého na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy a tento záver je potrebné vzťahovať aj na konanie pred dožiadaným súdom (por. § 39 O.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolacia námietka otca týkajúca sa prejednania veci nezákonným sudcom nie je opodstatnená a v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie otca je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné a že prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími námietkami nemajúcimi význam pre rozhodnutie o tomto dovolaní. Dovolací súd však nad rámec dovolacieho konania na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 53 ods. 4 O.s.p.,
ktorého uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená. O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodoval, keďže o trovách konania vrátane trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.