2 písm. a/, ods. 4 písm. d/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. H. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 22. júna 2012 sp. zn. 5 T 50/2012 bol obvinený N. H. uznaný za vinného zo zločinu krádeže
2 písm. a/, ods. 4 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 19.10.2011 do 09.55 hod. 01.11.2011 v Národnej kultúrnej pamiatke (NKP) E., nachádzajúcej sa v katastri obce C., po vysunutí dreveného kolíka z petlice dverí vikiera v streche objektu S. vošiel na povalu objektu a následne vytrhal drevený strop, cez takto vytvorený otvor za použitia rebríka vnikol do spodných priestorov budovy, v ktorej sa nachádzali 4 expozičné panely s rôznymi fotografiami a dve sklenené vitríny s vystavenými predmetmi pochádzajúcimi z druhej svetovej vojny, z ktorých odcudzil tri značne skorodované a poškodené československé prilby vz. 32, dve poľné fľaše, 20 ks delaborovaných puškových nábojov zn. Mauser, 30 ks delaborovaných pištoľových nábojov zn. Luger a jeden delaborovaný neúplný sovietsky ručný granát F 1, pochádzajúce z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré boli odcudzené z pamiatkového objektu „M.“ č. XXX/X Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ÚZPF), na parc. č. XXX nachádzajúceho sa v areáli, ktorý bol zapísaný za národnú kultúrnu pamiatku K. pod č. XX/XX zo dňa 26.06.1963 a jeho ochrana sa riadi zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, pričom odcudzené exponáty sú zaradené ako zbierkové predmety Múzea SNP, Kapitulská 23, Banská Bystrica a ich ochrana sa riadi Zákonom č. 206/2009 Z.z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty v znení neskorších predpisov, čím takto svojím konaním spôsobil Z. Banská Bystrica, IČO: 3X XXX XXX, škodu vo výške 123,- € a škodu vo výške 142,87 €. Za to bol odsúdený
4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. m/, § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace. Na výkon uloženého trestu bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. por. ho súd zaviazal uhradiť poškodenej strane Z., škodu vo výške 265,87 €. Proti tomuto rozsudku podal obvinený N. H. v zákonom stanovenej lehote odvolanie (č.l. 152), ktoré bližšie nezdôvodnil. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý na verejnom zasadnutí 24. januára 2013 uznesením sp. zn. 2 To 109/2012 odvolanie obvineného
por. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
pripojenej návratky prevzal
4 Tr. por. navrhol, aby dovolací súd až do rozhodnutia prerušil výkon trestu. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania s tým, že sa môžu k dovolaniu obvineného v stanovenej lehote vyjadriť. Uvedenú možnosť využil iba prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení zo 14. apríla 2015 (č.l. 209) uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné, nie sú splnené podmienky dovolania, a preto navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších (mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Úlohou dovolacieho súdu je následne posúdiť, či námietky dovolateľov obsahovo napĺňajú niektorý z nimi uplatnených dovolacích dôvodov. Nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podať dovolanie, vrátane dovolacích dôvodov, sú preto striktne obmedzené, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolacie dôvody
1 písm. a/ až g/ Tr. por. nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.). Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Obvinený N. H., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade o dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie citovaného ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinenému bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície v Banskej Bystrici z 29.02.2012 č. ČVS: ORP-41/1-OVK-BB-2012
1 Tr. por. vznesené obvinenie pre zločin krádeže
2 písm. a/, ods. 4 písm. d/ Tr. zák., ktoré uznesenie obvinený prevzal 02.04.2012. Vzhľadom na trestnú sadzbu (trest odňatia slobody od 3 do 10 rokov) nešlo o prípad povinnej obhajoby (§ 37 Tr. por.), pričom obvinený pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom po príslušnom poučení uviedol, „ obhajcu v tomto štádiu nežiadam a žiadneho si nevolím a nežiadam ani o bezplatnú obhajobu“ (č.l. 6). V priebehu konania na súde prvého stupňa obhajcu nemal, proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie, kde obhajcu vôbec nespomínal.
úpravy predsedu senátu odvolacieho súdu (č.l. 155) bol vo veci určený termín verejného zasadnutia na deň 11.10.2012, na ktorý termín bol
úpravy obvinený predvolaný tlačivom vzor č.8. Predvolanie obvinený neprevzal, zásielka sa vrátila nedoručená, preto predseda senátu verejné zasadnute odročil na 8.11.2012 o 10.45 hod.
úpravy bol obvinený znovu predvolaný tlačivom vz. č.8, pričom o doručenie zásielky obvinenému bolo požiadané aj príslušné oddelenie PZ. V predvolaní je aj poučenie o tom, že verejné zasadnutie môže byť vykonané bez jeho prítomnosti s poukazom na § 293 ods. 5 Tr. por.
pripojenej návratky obvinený predvolanie prevzal 2.11.
prezentačnej pečiatky vypravené 11.01.2013, avšak návratka od obvineného sa nevrátila. O novom termíne verejného zasadnutia bol obvinený vyrozumený aj telefonicky dňa 15.01.2013 (č.l. 165). Napriek svojím prísľubom sa obvinený v stanovenom termíne nedostavil, a preto predseda senátu vyhlásil uznesenie, že verejné zasadnutie o jeho odvolaní sa vykoná v jeho neprítomnosti a následne senát odvolacieho súdu rozhodol o odvolaní napadnutým uznesením, pričom verejné zasadnutie bolo skončené o 09.59 hod. Po skončení verejného zasadnutia krajský súd prevzal fax dňa 24.01.2013 o 09.59 hod. odoslaný znovu zo spoločnosti Regula Servis, s.r.o. Bratislava, v ktorom obvinený žiadal o odklad verejného zasadnutia, nakoľko nemá prideleného advokáta a sám si obhajcu zvoliť nemôže dovoliť. Žiadal o pridelenie obhajcu, nakoľko jeho skutok si vyžaduje právnu obhajobu, pričom trvá na osobnej účasti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany krajského súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu jeho práva na obhajobu, ktoré by súviselo s právom obvineného na obhajobu prostredníctvom obhajcu. Obvinený od 02.04.2012 vedel, za aký skutok je trestne stíhaný a bol oboznámený s právnou kvalifikáciou skutku. Nešlo o prípad povinnej obhajoby, pričom o možnosti zvoliť si obhajcu bol zákonným spôsobom poučený. Obvinený však túto možnosť nevyužil. V priebehu konania na krajskom súde ani raz nenaznačil vo svojich podaniach, že si chce zvoliť obhajcu, resp. by sa dožadoval ustanovenia obhajcu. Pritom mal dostatok času na zvolenie si obhajcu. Na ustanovenie obhajcu zo strany konajúceho súdu nebol zákonný dôvod. V tomto smere dovolací súd žiadne pochybenia zo strany súdov nižšieho stupňa nezistil, preto obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nemohol akceptovať. Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. V rámci tohto dovolacieho dôvodu taktiež namietal porušenie jeho práva na obhajobu, nakoľko verejné zasadnutie o jeho odvolaní bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci neboli splnené podmienky, čím bol ukrátený na svojom práve, aby jeho vec bola prerokovaná v jeho prítomnosti a mohol sa tak vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že ide o dôvod, ktorý je v pomere špeciality vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach (v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, Listinou ľudských práv a slobôd a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva) konkretizuje právo obvineného na obhajobu, medzi ktoré nepochybne patrí aj umožnenie jeho osobnej účasti a obhajoby pred súdom. Na druhej strane Trestný poriadok konkretizuje aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia potrestaní (§ 1 ods. 1), pričom sú povinné prejednávať veci čo najrýchlejšie (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Uvedené práva i povinnosti sú takto navzájom súvzťažné a porušenie jedného práva spôsobuje automaticky porušenie práva iného, z čoho logicky vyplýva záver, že obe práva (a zároveň povinnosti) subjektov trestného konania majú svoj zmysel iba vtedy, keď sú vo vzájomnej rovnováhe, t.j. v prípade obvineného len vtedy, ak jeho úmysel zúčastniť sa verejného zasadnutia a osobne pred odvolacím súdom realizovať svoje obhajovacie práva je myslené vážne a nie je len v deklaratórnej polohe. Pokiaľ je však na základe evidentných, získaných skutočností dostatočne preukázané, že obvinený koná tak, aby vedome využíval právo dané mu inak zákonom v jeho prospech na marenie úkonov trestného konania a zasahuje tak rušivo do práva iného subjektu trestného konania, bolo by zrejme proti zmyslu zákona a elementárnej spravodlivosti, aby v takomto konaní mohol pokračovať zneužívajúc tak svoje právo, na marenie trestného konania a jeho predlžovanie, čím spôsobuje ujmu na právach iných subjektov zúčastnených na trestnom konaní a napokon aj sebe samému. V posudzovanej veci obvinený síce navonok deklaroval svoj úmysel, že sa chce osobne zúčastniť verejného zasadnutia o odvolaní a realizovať svoje právo, avšak na druhej strane robil všetko preto, aby verejné zasadnutie zmaril. Za takého stavu treba považovať za plne odôvodnené rozhodnutie súdu vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, čo bolo aj vyjadrením skutočnej vôle obvineného. Otázke vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného venoval odvolací súd náležitú pozornosť, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia (č.l. 2-3).
názoru dovolacieho súdu vykonanie verejného zasadnutia pred odvolacím súdom bez prítomnosti obvineného, ku ktorému došlo po vyhlásení príslušného uznesenia odvolacím súdom, nebola za vyššie uvedených okolností zásahom do práva obvineného na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, aby tak bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. Postup odvolacieho súdu bol v danom prípade plne akceptovateľný, pretože k nemu došlo až potom, čo sa obvinený na verejné zasadnutie, hoci bol o ňom riadne a včas vyrozumený, nedostavil a jeho účasti nebránili závažné prekážky, ktoré by nebol sám schopný predvídať a ktoré nezavinil. Z celého jeho konania v predmetnej veci možno vyvodiť záver, že sa odmietal zúčastniť verejného zasadnutia, ako to napokon konštatoval aj odvolací súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanom prípade, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c/, d/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného N. H. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.