1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 4. októbra 2007, sp. zn. 3 T 111/2006, bol obvinený B. D. (ďalej už len obvinený) uznaný za vinného zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v Košiciach v kancelárii spoločnosti MANPOWER na ul. Mlynskej č. 21 dňa 19. apríla 2006 asi o 11.30 hod. vyhrážal sa D. D., že keď nebude mať do druhého dňa na účte výplatu a nedostane stravné lístky, následne vytiahol pištoľ, touto sa oháňal a D. D. sa vyhrážal, že si môže chystať truhlu. Okresný súd Košice I (ďalej už len súd prvého stupňa) ho za to odsúdil
2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorý mu
1 Tr. zák. podmienečne odložil a
2 Tr. zák. mu ustanovil skúšobnú dobu 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.
4 písm. a/ Tr. zák. uložil súd obvinenému obmedzenie nepriblížiť sa k poškodenému D. D. na vzdialenosť kratšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.
1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci - pištole na poplašné kapsle striebornej farby o dĺžke 20 cm s tým, že
6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2008, sp. zn. 4 To 110/2007, ktorým boli odvolania obvineného a okresného prokurátora
por. ako nedôvodné zamietnuté. Súd prvého stupňa uznesením z 11. júla 2012, sp. zn. 3 T 111/2006
4 Tr. zák. vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, pre výkon ktorého ho
2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť obhajkyňa obvineného Mgr. Lenka Mackaľová. V písomných dôvodoch poukázala na ustanovenie § 52 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. Je toho názoru, že boli splnené podmienky na vyslovenie, že sa odsúdený osvedčil, o čom svedčia pravidelne podávané správy OR PZ, OO PZ Košice - Nad jazerom a tiež skutočnosť, že nie je známe, že by sa dopustil trestného činu, či priestupku. Nariadenie výkonu trestu odňatia slobody pre porušenie povinnosti hlásiť sa u probačného úradníka, pri súčasnom dodržaní ostatných povinností a pri vedení riadneho spôsobu života považuje za neprimerane prísny postih. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, že sa obvinený osvedčil, alternatívne vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd v Košiciach ako nadriadený orgán
1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná, preto ju uznesením zo 14. augusta 2012, sp. zn. 4 Tos 68/2012,
1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Obvinený bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody
1 Tr. por. z dôvodu
2 Tr. por. argumentujúc tým, že zo spisu sp. zn. 3 T 111/2006 je zrejmé, že neboli zaobstarané zákonom obligatórne predpokladané dokumenty pre rozhodnutie. Zákon ustanovuje povinnosť obstarať tieto dokumenty vždy, bez ohľadu na to, či súd rozhoduje o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného počas alebo po skúšobnej dobe. Z probačného spisu sp. zn. 7 Pr 2/2008 je zrejmé, že uvedená obligatórna dokumentácia pre rozhodnutie bola zabezpečená až po rozhodnutí súdu prvého stupňa o neosvedčení sa obvineného (
zák. boli vytvorené až po
1 písm. a/ alebo b/ Tr. zák. Nariadenie výkonu nepodmienečného trestu teda nie je obligatórnym následkom porušenia podmienok probačného dohľadu. Treba totiž vziať do úvahy aj dôvod, ktorý viedol obvineného k odchodu do zahraničia, a to snaha o to „viesť riadny život“, t. j. nájsť si prácu a zarábať si na živobytie, čo pre neho v Slovenskej republike dlhodobo nebolo možné, keďže bol od začiatku skúšobnej doby nepretržite vedený ako nezamestnaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Je potrebné odlišovať závažnejšie a menej závažné porušenia probačného dohľadu, obmedzení a povinností s tým spojených. Nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody predstavuje najprísnejšiu sankciu, akú je možné za takéto porušenie probačného dohľadu nariadiť. Ak uvážime, že spáchanie ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe môže viesť rovnako maximálne k nariadeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody, javí sa v uvedenom prípade rovnaká sankcia za oveľa menej závažné porušenie povinností „viesť riadny život“ neprimerane prísna. Súd tak porušil zásadu proporcionality trestania, ktorá aj v tomto prípade musí prichádzať do úvahy. Súd zároveň tým, že nemal všetky potrebné podklady k rozhodnutiu, opomenul prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré svedčili v prospech obvineného a odoprel mu tak právo na uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Minister spravodlivosti preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Tos 68/2012, zo 14. augusta 2012, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12, § 192 ods. 1 písm. b/, § 194 ods. 1, § 418 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v neprospech obvineného;
2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Tos 68/2012, zo 14. augusta 2012, a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň postupom
4 Tr. por. minister spravodlivosti prerušil obvinenému výkon trestu odňatia slobody dňom
5 Tr. por. ustanovený obhajca JUDr. Gerhard Zvolánek. Prostredníctvom tohto obhajcu sa obvinený vyjadril k podanému dovolaniu tak, že súhlasí s jeho dôvodmi a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech v tých ustanoveniach, ako sa uvádza v dovolaní a aby zrušil napadnuté uznesenie aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. K podanému dovolaniu sa stručne vyjadril aj prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý dovolanie ministra spravodlivosti označil za dôvodné a navrhol, aby mu dovolací súd vyhovel. Spisový materiál spolu s dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 15. mája 2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní predloženého spisového materiálu a obsahu dovolania najskôr skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre vecný prieskum napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní, najmä či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou a či je prípustné.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Trestný poriadok nepriznáva stranám trestného konania právo napádať dovolaním rozhodnutie, ktorým bolo porušené ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Toto právo patrí len ministrovi spravodlivosti, ktorý ale smie dovolanie podať len na podnet, nikdy nie z vlastnej iniciatívy. Podnet ministrovi pritom môže podať iba osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1. Len vtedy hovoríme o podnete s tzv. materiálnym účinkom (viď Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 369 ods. 1 a § 372 Tr. por. zo dňa 26. mája 2009 publikované pod por. č. 33 v čísle 4/2009). Keďže stranám trestného konania absentuje priamy prístup k dovolaciemu dôvodu
2 Tr. por., nepochybne patria do okruhu oprávnených podnecovateľov. Aby podnet strany mal aj materiálny účinok, je treba aby strana súčasne spĺňala i podmienku v zmysle § 372 ods. 1 Tr. por., teda aby pred podaním podnetu využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu a o ňom bolo rozhodnuté. Táto podmienka v posudzovanom prípade splnená bola, lebo to bol obhajca obvineného, kto podal sťažnosť, na podklade ktorej Krajský súd v Košiciach vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie. Podnet obvineného preto mal materiálny účinok, v dôsledku čoho minister spravodlivosti bol osobou oprávnenou na podanie dovolania. Dovolanie bolo taktiež podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Na podporu tohto záveru treba uviesť, že ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. síce výslovne nespomína rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom, avšak aj tento typ rozhodnutia dovolaciemu prieskumu podlieha. Z hľadiska ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. je totiž
názoru dovolacieho súdu podstatným znakom len to, či rozhodnutie má charakter rozhodnutia o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Naopak, nepodstatné je to, či bol výkon trestu podmienečne odložený s probačným dohľadom alebo bez neho. V opačnom prípade by dochádzalo celkom nedôvodne k vylúčeniu predmetného typu rozhodnutia z dovolacieho prieskumu, čo iste nebolo úmyslom zákonodarcu. Dovolací súd ďalej zistil, že boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky, lebo dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a že dovolanie spĺňa obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Zároveň ale dovolací súd zistil aj to, že dovolanie ministra spravodlivosti nie je dôvodné, nakoľko je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania
2 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Tento princíp treba mať na zreteli i pokiaľ ide o výnimočné oprávnenie ministra spravodlivosti dovolaním
2 Tr. por. zasahovať do právoplatných rozhodnutí o výkone trestu, ktorých výkon bol podmienečne odložený. Aj tu platí, že nie každé porušenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku zakladá ministrom uplatnený dovolací dôvod. V posudzovanom prípade bol obvinený súdom prvého stupňa odsúdený
2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Výkon trestu mu súd
1 Tr. zák. podmienečne odložil a
2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.
4 písm. a/ Tr. zák. uložil súd obvinenému obmedzenie nepriblížiť sa k poškodenému D. D. na vzdialenosť kratšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného. Zároveň obvinenému
1 písm. a/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci - pištole na poplašné kapsle striebornej farby o dĺžke 20 cm s tým, že
6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. preveril a následne vec postupom
1 písm. d/ Tr. por. odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup
2 Tr. por. Z odôvodnenia tohto uznesenia mimo iné vyplynulo, že manželka obvineného z dôvodov rozvedených v jej podaní z 9. januára 2012 trestné oznámenie na obvineného podať nechcela. Avšak chcela a zároveň aj podala na obvineného trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy
1, ods. 3, písm. b/ Tr. zák., pretože si obvinený
tvrdení manželky neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči ich dvom deťom A. a A. od januára 2005 do súčasnej doby, t. j. do
1, § 360 Tr. por. sa proti obvinenému bude konať ako proti ušlému a
1 Tr. por. s použitím § 298 Tr. por. odročil verejné zasadnutie na
4 Tr. zák. vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, pre výkon ktorého ho
2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vyššie citované uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 14. augusta 2012, sp. zn. 4 Tos 68/2012, ktorý sťažnosť ustanovenej obhajkyne obvineného JUDr. Lenky Mackaľovej
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Citované uznesenie krajského súdu bolo napadnuté dovolaním ministra z dôvodov rozvedených vyššie v texte tohto rozhodnutia.
1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
ods. 2 citovaného paragrafu pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
ods. 5 citovaného paragrafu páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
1 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a/ primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b/ uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c/ nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky
osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
1 Tr. por. súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje najmä, ako odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdeného od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.
2 Tr. por. zisťovaním
odseku 1 predseda senátu poverí probačného a mediačného úradníka.
1 Tr. por. o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby u mladistvého.
2 Tr. por proti uzneseniu
odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
3 Tr. por. rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť predseda senátu.
4 Tr. por. ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje
. Súd prvého stupňa rozhodnutie o neosvedčení sa obvineného zdôvodnil tým, že obvinený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia porušil povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené, konkrétne osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi v lehotách, ktoré mu určí a vopred tomuto oznamovať vzdialenie sa z miesta pobytu, z čoho nemožno vyvodiť záver, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viedol riadny život. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení dovolaním ministra napadnutého uznesenia uviedol, že prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že obvinený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia porušil povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené, a to osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi v lehotách, ktoré mu určí a vopred tomuto oznamovať vzdialenie sa z miesta pobytu. Na podklade takto zistených skutočností dospel aj krajský súd k záveru, že podmienečné odsúdenie nesplnilo u obvineného svoj účel, a že tento v skúšobnej dobe bez akýchkoľvek pochybností porušil povinnosti, ktoré mu boli súdom uložené, v dôsledku čoho bolo treba rozhodnúť o premene podmienečného trestu na nepodmienečný. Z dikcie ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že na to, aby súd vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom osvedčil (ďalej len rozhodnutie o osvedčení), musia byť súčasne (kumulatívne) splnené tri zákonné podmienky. Konkrétne odsúdený musí 1) viesť riadny život, 2) dodržať podmienky probačného dohľadu a 3) splniť súdom uložené obmedzenia a povinnosti. Naopak, pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody (ďalej len rozhodnutie o neosvedčení) stačí porušenie ktorejkoľvek z týchto podmienok, ku ktorému v priebehu skúšobnej doby preukázateľne dôjde. Porušenie pritom musí byť podstatné, nepostačia napr. len drobné morálne poklesky v správaní sa odsúdeného v rámci povinnosti viesť riadny život, či menej významné porušenie niektorej povinnosti, pokiaľ k nemu nedochádza opakovane (sústavne). Či ide o podstatné porušenie, treba vždy posudzovať v kontexte konkrétneho prípadu. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa na podklade priebežnej správy probačného úradníka začal už v priebehu skúšobnej doby rozhodovať o neosvedčení sa obvineného z dôvodu nedodržiavania podmienok probačného dohľadu, konkrétne povinnosti osobne sa hlásiť probačnému úradníkovi v lehotách, ktoré mu určí a vopred tomuto oznamovať vzdialenie sa z miesta pobytu. S týmto záverom sa stotožnil i krajský súd. Dovolací súd sa so závermi oboch súdov taktiež stotožňuje. Za potrebné považuje poznamenať, že zmyslom probačného dohľadu v trestnom konaní je okrem iného udržať páchateľa v spoločnosti resp. mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ide o tzv. udržiavaciu funkciu probačného dohľadu), avšak len pri súčasnom zabezpečení kontroly plnenia povinností a obmedzení uložených súdom
3, ods. 4 Tr. zák. Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je priamo zo zákona (§ 51 ods. 5 Tr. zák.) povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným úradníkom. Je teda povinný podrobiť sa dohľadu probačného úradníka. Bez kontroly dodržiavania podmienok probačný dohľad neplní svoje funkcie a stráca svoj zmysel. Elementárnym predpokladom kontroly pritom je, že odsúdený ako kontrolovaný subjekt s probačným úradníkom spolupracuje. O rozsahu a forme spolupráce je na začiatku každého probačného dohľadu odsúdený riadne poučený. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Dôležité je tiež podotknúť, že pri výkone probačného dohľadu to nie je odsúdený, kto určuje termíny stretnutí s probačným úradníkom. Naopak, odsúdený je povinný sa dostaviť na termín, ktorý mu určí probačný úradník, po prípadnej predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdeným, ktorá však nie je podmienku. Tu je namieste poukázať na fakt, že odsúdený sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil už v poradí na piaty termín probácie určený na
dovolacieho súdu tak vážne porušenie podmienok probačného dohľadu, ktoré môže bez ďalšieho založiť dôvodnosť rozhodnutia o neosvedčení sa odsúdeného. Odchodom z územia Slovenskej republiky odsúdený totiž zmarí možnosť akejkoľvek kontroly nad svojou osobou, čím probačný dohľad stráca svoj zmysel. Odsúdený sa dostáva mimo jurisdikciu slovenských súdov, v posudzovanom prípade (Srbsko) i mimo územia členských štátov únie. V týchto prípadoch probačný úradník nevie správanie sa odsúdeného v cudzine preveriť buď vôbec, alebo len s nepomernými ťažkosťami. Otázku splnenia podmienok pre rozhodnutie súdu o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe s uloženým probačným dohľadom
1 Tr. zák. nemožno zužovať len na skúmanie riadneho života odsúdeného počas skúšobnej doby a splnenie súdom uložených obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. ), ako to prezentuje minister v podanom dovolaní. Ak by sme pripustili tento názor, potom by sa strácal rozdiel medzi podmienečným odkladom výkonu trestu
zák. a podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
zák. Ak je raz súdom uložený probačný dohľad nad správaním odsúdeného v skúšobnej dobe, potom dodržiavanie podmienok toho dohľadu je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Závažné porušenie podmienok probačného dohľadu, prípadné sústavné menej závažné porušovanie podmienok probačného dohľadu zo strany odsúdeného je dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Rozdielny pohľad ministra spravodlivosti a súdov na otázku, čo je a čo nie je závažné porušenie podmienok probačného dohľadu, ani rozdielny pohľad na následky s tým spojené, nie sú preto spôsobilé naplniť dovolací dôvod § 371 ods. 2 Tr. por., pokiaľ súdy postupovali v medziach zákona. Čo sa týka námietky, že súdy svojím postupom porušili zásadu proporcionality trestania, tu treba uviesť, že zásada proporcionality bola plne zohľadnená už pri samotnom ukladaní trestu obvinenému, keď mu bol uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení vo výmere troch rokov, hoci pôvodná trestná sadza odňatia slobody
2 Tr. zák. sa pohybovala v rozpätí od štyroch do desiatich rokov. Na základe vyššie uvedených skutočností nepovažoval dovolací súd námietky ministra spravodlivosti za dôvodné. Taktiež námietku ministra spravodlivosti, že konajúci súd si pred vydaním rozhodnutia nevyžiadal potrebné správy v zmysle ust. § 418 ods. 1 veta tretia Tr. por. (odpis z registra trestov, správu z útvaru Policajného zboru, či sa proti odsúdenému nevedie trestné stíhanie a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok), nepovažoval dovolací súd za dôvodnú. Je pravdou, že tieto správy sú nevyhnutným predpokladom rozhodnutia, no
dovolacieho súdu len rozhodnutia o tom, že sa odsúdený osvedčil, keďže tento typ rozhodnutia nie je možné vydať skôr, kým nie je preskúmané správanie sa odsúdeného počas celej skúšobnej doby (porovnaj R 41/1973). Naproti tomu rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe s nariadeným probačným dohľadom môže súd vydať už v priebehu skúšobnej doby, čo je zrejmé priamo z dikcie ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák. Ak je závažné porušenie podmienok probačného dohľadu samé o sebe dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe, ako to bolo zdôvodnené vyššie v texte, potom takýto záver nezmenia ani správy o odsúdenom riadne vyžiadané ešte v priebehu plynutia skúšobnej doby, aj keď by svedčali v jeho prospech. Treba tiež podotknúť, že jednou zo správ, ktorá nebola vyžiadaná, je správa z útvaru Policajného zboru o tom, či sa proti odsúdenému nevedie trestné stíhanie za skutky spáchané počas skúšobnej doby. Na uvedené dovolací súd poukazuje v kontexte uznesenia OO PZ Košice - Nad jazerom z 26. marca 2012, sp. zn. ČVS: ORP-811/JA-KE-2012, z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že manželka obvineného na neho podala trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy
1, ods. 3, písm. b/ Tr. zák., pretože si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči ich dvom deťom A. a A. od januára 2005 do času podania trestného oznámenia, t. j. do 26. marca 2012, čím takto na výživnom spolu na obe deti dlhuje sumu vo výške najmenej 4.400,- Eur.
c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vychádzajúc tak z vyššie uvedených skutočností a prezentovaných úvah dovolací súd konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci nie sú splnené dôvody dovolania
c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti podané v prospech obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.