1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. B. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 14. februára 2013 sp. zn. 1 T 143/2012 bol obvinený B. B. uznaný za vinného zo zločinu vydierania
1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca septembra 2011, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, až do dňa 12. septembra 2012, v byte nachádzajúcom sa v I. na ulici D.. X/A, opakovane požadoval od matky, poškodenej K. B., nar. XX.X.XXXX, peniaze na kúpu drog, pričom sa jej vyhrážal, že ak mu peniaze nedá, všetko v byte jej rozbije, byt jej podpáli a pustí plyn. Za to mu bol
2, § 38 ods. 4 a § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obvineného B. B., ktoré podal proti uvedenému rozsudku, bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave z 2. apríla 2013 sp. zn. 3 To 31/2013
por. ako nedôvodné zamietnuté. Proti tomuto uzneseniu, i keď uvádzal rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu, hoci správne
2 Tr. por. obvinený môže podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, podal obvinený B. B. prostredníctvom obhajcu dovolanie, z ktorého záveru vyplýva, že ho podáva z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por. Obvinený argumentoval tým, že
jeho názoru, jeho vina nebola preukázaná. Tvrdil, že žalovaný skutok bol vykonštruovaný zo strany poškodenej, ktorá nehovorila pravdu, lebo on od nej iba pýtal peniaze, ale sa jej nevyhrážal. Jeho výpoveď mali potvrdiť svedkovia, ktorí bývali v byte spolu s ním a poškodenou, a to S. D., D. D., U.F. a A. B., avšak prvostupňový súd ich nevypočul, hoci títo svedkovia by prispeli k náležitému objasneniu skutkového stavu. Súd sa pri ustálení viny oprel o výpoveď poškodenej K. B. a svedka Z. B., ktorý síce v prípravnom konaní uviedol, že obvinený pýtal od poškodenej peniaze, vulgárne jej aj nadával, ale neuviedol, že vyhrážky boli použité za účelom hrozby, na základe ktorej by mala poškodená niečo konať alebo strpieť.
názoru obvineného, súd neprihliadal na základnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, a preto nesprávne rozhodol. Jeho konanie malo byť,
neho, správne posúdené len ako nebezpečné vyhrážanie
ustanovenia § 360 Tr. zák. Obvinený napokon v dovolaní uviedol, že uvedeným konaním bolo porušené ustanovenie § 2 ods. 13, no neuviedol, či Trestného poriadku, lebo toto ustanovenie sa týka spolupráce orgánov činných v trestnom konaní a súdu so záujmovými združeniami občanov. Ak mal na mysli otázku hodnotenia dôkazov, čo vyplýva z predchádzajúcej časti dovolania, zrejme chcel uviesť § 2 ods. 12 Tr. por. Taktiež malo byť,
obvineného, porušené jeho právo na spravodlivý proces garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 386 ods. 1, 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie i rozsudok Okresného súdu Bratislava II a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného B. B. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky zisťuje, že obvinený v dovolaní síce deklaruje existenciu dovolacích dôvodov
1 písm. c/ a i/ Tr. por., v skutočnosti však obsah dovolania je mimo týchto dovolacích dôvodov. Obvinený namietal, že odsudzujúci rozsudok bol postavený výlučne na výpovedi poškodenej a prečítanej výpovedi svedka Z. B. z prípravného konania (podotknúť treba, že táto výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní v súlade s Trestným poriadkom) a že neboli vykonané všetky potrebné dôkazy, ktorými by sa preukázali okolnosti skutkového deja a to ním navrhovaní svedkovia. Zo súhrnu ním uvádzaných argumentov, ktorými namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, obvinený odvodzoval porušenie jeho práva na obhajobu, keď nebolo jeho návrhom na vykonanie dôkazov vyhovené a tiež to, že skutok nebol správne právne kvalifikovaný, lebo pri správnom zistení skutkového stavu, by jeho konanie muselo byť posúdené ako menej závažný trestný čin
zák. Za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať nevykonanie niektorých dôkazov na návrh obvineného. Je vecou súdu zvážiť rozsah potrebného dokazovania na rozhodnutie a dôkazy hodnotiť na základe svojho vnútorného presvedčenia spôsobom predpokladaným v § 2 ods. 12 Tr. por. Okresnému súdu nemožno uložiť ako má hodnotiť dôkazy, pokiaľ uveril výpovedi poškodenej a naopak, nepovažoval za vierohodnú obhajobu obvineného. Podotknúť treba, že okresný súd aj uviedol, ktoré ďalšie dôkazy bral do úvahy a prečo nevykonal dôkazy navrhované obvineným. Išlo o tie, ktoré uvádzal aj v dovolaní. So závermi okresného súdu v otázke skutkových zistení sa stotožnil aj krajský súd. Ak súdy nižšieho stupňa v predmetnej veci uzavreli skutkový stav tak, že obvinený sa vyhrážal poškodenej, spôsobom uvedeným v skutkovej vete, práve preto, aby mu dala peniaze na kúpu drog, treba vychádzať z tohto skutkového stavu a nemožno na ňom nič meniť, lebo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. to zakazuje. Obvinený však svoje konštatovanie, že jeho konanie by malo byť inak právne kvalifikované, a síce ako miernejší trestný čin, odvodzuje od iného skutkového stavu, nie toho, ktorý považovali za preukázaný obidva súdy nižšieho stupňa. Zistený skutkový stav vykazuje všetky znaky zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ a § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zák., z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezisťuje nesprávne právne posúdenie zisteného skutku ani nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia v rozhodnutiach súdov nižších stupňov a ani to, že by v predmetnom konaní bolo porušené právo obvineného na obhajobu, dovolanie obvineného odmietol
c/ Tr. por., lebo bolo zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.