ZKR, nakoľko pre uplatnenie odporovateľnosti
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že dohodnutá kúpna cena medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola bez primeraného protiplnenia, je podstatne nižšia ako bola hodnota prevádzaných nehnuteľností, pričom
súdu prvého stupňa v tomto prípade sa nevyžaduje úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov alebo okolnosť, či žalovaný dňa
2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkyne v rozsahu zamietajúceho výroku a výroku o náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, napadnutým rozhodnutím z
ust. § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Napadnutými rozhodnutiami bol
názoru generálneho prokurátora porušený zákon (§§ 41 ods. 2 a 3, 79 ods. 1, 95 ods. 1 a 2, 142 O. s. p., § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), keďže konajúce súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázku čiastočného úspechu žalobkyne nesprávne právne posúdili. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré prevzal aj odvolací súd sčasti nekorešponduje s jeho výrokovou časťou. Súd v odôvodnení totiž konštatoval, že pri rozhodovaní o žalobe prihliadol na nespornú skutočnosť, že časť nehnuteľností žalovaný predal inému subjektu, preto v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vyslovenia odporovateľnosti ako aj vydania peňažnej náhrady u týchto nehnuteľností žalobu ako nedôvodnú zamietol, avšak z výroku I. rozsudku nepochybne vyplýva, že kúpnu zmluvu z 11. mája 2007 určil za právne neúčinnú v celom rozsahu, teda vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam špecifikovaným v kúpnej zmluve a žalobe. Vo výroku II. špecifikoval konkrétne nehnuteľnosti, ktoré je žalovaný povinný vydať a vo výroku III. špecifikoval nehnuteľnosti (LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XX.), za ktoré je povinný poskytnúť peňažnú náhradu. Uvedené nehnuteľnosti boli práve tie, ktoré žalovaný predal ďalšiemu subjektu a je zrejmé, že súd žalobe aj v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel, t. j. žalobkyňa bola v tejto časti v plnom rozsahu úspešná. Nakoľko súd vo vzťahu k týmto pozemkom vo výroku III. rozsudku vyhovel tzv. náhradnému (subsidárnemu) petitu na vydanie peňažnej náhrady zároveň
generálneho prokurátora postupoval správne, keď v prvej časti výroku IV. v bodoch 2/ až 6/ žalobu v časti primárneho petitu na vydanie týchto nehnuteľností zamietol. Generálny prokurátor konštatoval, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď žalobu zamietol v druhej časti výroku IV. o vydanie peňažnej náhrady u tých nehnuteľností, ku ktorým vo výroku II. vyhovel primárnemu petitu a určil povinnosť ich vydania, keďže žalobkyňa jednoznačne v žalobe a v zmysle jej zmeny uplatnila tzv. eventuálny petit.
generálneho prokurátora žalobný návrh nie je možné považovať za alternatívny, ani zložený petit, nakoľko žalobkyňa nepochybne v žalobe nedávala žalovanému možnosť voľby medzi plneniami a ani sa nepochybne nedomáhala samostatnými návrhmi aj výroku o vydaní nehnuteľností ako aj výroku o vydaní peňažnej náhrady. V mimoriadnom dovolaní je zdôraznené, že pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/254/2009). Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania
jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam než, ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Nakoľko súd vo výroku I. vyhovel žalobe v otázke určenia právnej neúčinnosti v plnom rozsahu a vo výroku II. vyhovel primárnemu petitu o vydanie nehnuteľností
generálneho prokurátora pochybil, ak vo výroku IV. zamietol náhradný petit o vydanie peňažnej náhrady vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam vo vzťahu, ku ktorým vo výroku II. určil povinnosť ich vydania. Obidva konajúce súdy,
názoru generálneho prokurátora, zrejme vychádzali zo zamietajúcej časti a dospeli k záveru, že žalobkyňa bola vo veci úspešná len čiastočne a že žiaden z účastníkov preto nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. Na základe zistených skutočností sú
generálneho prokurátora splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., pretože podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov žalobkyne, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodnúť o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O. s. p.) vec preskúmal v rozsahu napadnutom prokurátorom a ním uplatneného dovolacieho dôvodu
1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v prejednávanej veci prípustné a tiež dôvodné. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v časti výroku o trovách konania spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p), keď konajúce súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázku čiastočného úspechu žalobkyne v spojení s eventuálnym petitom nesprávne právne posúdili. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou z
1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZKR), ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka sú tí voči, ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
2 O. s. p. každý úkon posudzuje súd
jeho obsahu aj keď je úkon nesprávne označený.
1 veta prvá a druhá O. s. p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj datum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
1 veta prvá O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania.
1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnej veci bola pripustená zmena žalobného petitu uznesením Okresného súdu Trenčín z 03. júna 2010 č. k. 39Cbi/83/2008-153 tak, že žalobkyňa žiadala vydanie všetkých nehnuteľností a v prípade, že žalovaný niektoré z uvedených nehnuteľností nemôže vydať, je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty peňažnú náhradu za tieto nehnuteľnosti vo výške vyčíslenej ku každej jednej nehnuteľnosti. Žalobkyňa súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť trovy konania, ktoré patria do konkurznej podstaty. Treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že z podaného návrhu zmeny petitu, ktorý právny zástupca žalobkyne odôvodnil, že súvisí s tým, že žalovaný niektoré pozemky previedol, je zrejmé, že žalobkyňa uplatnila pripustenou zmenou petitu tzv. eventuálny petit a nie petit alternatívny, ani zložený, nakoľko žalobkyňa nepochybne nedávala žalovanému možnosť voľby medzi plneniami a ani sa nepochybne nedomáhala samostatnými návrhmi aj výroku o vydaní nehnuteľností ako aj výroku o vydaní peňažnej náhrady. O eventuálny petit ide v prípade, keď žalobca žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na jeden druh plnenia a len pre prípad, ak objektívne nebude možné vyhovieť primárnemu petitu žiada žalovaného zaviazať in eventum na iné plnenie. Eventuálny petit je teda taký, keď žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že pre prípad, ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť plnenia) súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Príkladom eventuálneho petitu je, ak sa žalobca domáha, aby bolo žalovanému uložené vydanie určitej veci a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. pre prípad jej neexistencie u žalovaného alebo pre prípad, kedy sa vec nenachádza u žalovaného), aby zaplatil jej peňažný ekvivalent, t. j. jej relutárnu náhradu. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy. Preto, ak súd rozhoduje
sekundárneho subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak rozhoduje
prvého (primárneho) petitu o druhom (sekundárnom) petite už nerozhoduje. Alternatívny petit na rozdiel od eventuálneho vychádza z toho, že žalovanému sa určí možnosť voľby - napr. buď vydá vec alebo zaplatí veci ekvivalentnú sumu peňazí. Súd v takom prípade vyhovie obom alternatívam petitu a je na voľbe žalovaného, ktorý splní. V súlade s ustanovením § 63 ods. 1 ZoKR primárnym petitom v tejto veci žalobkyňa žiadala o vydanie v žalobnom návrhu špecifikovaných nehnuteľností a až náhradným (subsidiárnym) petitom žiadala vydať v prospech konkurznej podstaty peňažnú náhradu v prípade, ak nebude možné vydanie nehnuteľností. Úspešnosť primárneho aj náhradného petitu bola podmienená úspešnosťou samotného určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam. Dovolací súd prisvedčil generálnemu prokurátorovi, že nesprávne právne posúdenie v predmetnej veci má základ v pochybení súdu prvého stupňa, na ktoré nereagoval ani odvolací súd a to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré prevzal aj odvolací súd sčasti nekorešponduje s jeho výrokovou časťou. Hoci súd prvého stupňa konštatoval, že žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vyslovenia odporovateľnosti ako aj vydania peňažnej náhrady u nehnuteľností, ktoré žalovaný predal inému subjektu zamietol, z výroku I. rozsudku nepochybne vyplýva, že kúpnu zmluvu z 11. mája 2007 určil za právne neúčinnú v celom rozsahu, teda vo vzťahu ku všetkým špecifikovaným nehnuteľnostiam, pričom vo výroku II. špecifikoval nehnuteľnosti, ktoré je žalovaný povinný vydať a vo výroku III. špecifikoval nehnuteľnosti (LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XX.), za ktoré je povinný poskytnúť peňažnú náhradu, ktoré uvedené nehnuteľnosti boli tie, ktoré žalovaný predal ďalšiemu subjektu, z čoho vyplýva, že súd aj v tejto časti žalobe vyhovel, teda žalobkyňa bola v tejto časti v plnom rozsahu úspešná. Z výrokov I., II. a III. rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu. Zamietnutie primárneho petitu o vydanie špecifikovaných nehnuteľností v prvej časti výroku IV. vo vzťahu, ku ktorým súd vyhovel náhradnému petitu vo výroku III. a nadbytočné zamietnutie náhradného petitu na vydanie peňažnej náhrady za špecifikované nehnuteľnosti v druhej časti výroku IV. vo vzťahu, ku ktorým súd vyhovel primárnemu petitu na ich vydanie vo výroku II. nemôže zakladať záver, že žalobkyňa bola vo veci úspešná len čiastočne. Ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. vyjadruje povinnosť súdu priznať účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Úspech v konaní treba chápať v zmysle procesného výsledku. V prípade eventuálneho petitu je plným úspechom žalobcu, ak súd vyhovie jednému z eventuálnych petitov návrhu. Vychádzajúc z uvedeného sa dovolací súd stotožnil s generálnym prokurátorom, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nesprávne právne posúdili otázku miery úspechu žalobkyne v predmetnej veci a následne nesprávne rozhodli aj o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov dovolací súd
2 veta prvá, § 243b ods. 3 a § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 243i ods. 2 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti potvrdzujúceho výroku o trovách konania ako aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.