1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
f/ Tr. por. dovolanie obvineného O. X. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 18. januára 2010, sp. zn. 5 T 22/2010, bol obvinený O. X. (ďalej už len obvinený) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 27. decembra 2008, v čase asi o 00:30 hodine, v obci K. P.Š., pred B. klubom U., pred štyrmi prítomnými osobami, fyzicky napadol poškodeného O. P. tak, že ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, čím mu spôsobil,
znaleckého posudku, trojitú posunutú zlomeninu ľavého ramena dolnej čeľuste a v hradovej oblasti dolnej čeľuste s obmedzením obvyklého spôsobu života závažným spôsobom po dobu piatich týždňov. Okresný súd Nitra (ďalej už len súd prvého stupňa) ho za to odsúdil
1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť
j/ Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť
h/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
2 Tr. zák. v rámci povolenia podmienečného odkladu s poukazom na § 51 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. uložil súd obvinenému primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze návštev športových a iných hromadných podujatí a zábav a s poukazom na § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému O. P..
1 Tr. por. poškodených odkázal so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa napadol obvinený včas podaným odvolaním, ktoré podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Ladislava Chmelára. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej už len odvolací súd) uznesením z 12. mája 2011, sp. zn. 7 To 20/2011, odvolanie obvineného
por. ako nedôvodné zamietol. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Ladislava Chmelára dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
ust. § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Predseda senátu súdu prvého stupňa postupom
ust. § 376 Tr. por. zabezpečil od ostatných procesných strán vyjadrenia k dovolaniu obvineného a následne 15. októbra 2014 predložil spisový materiál na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v prvom rade zisťoval, či dovolanie obvineného spĺňa všetky zákonné náležitosti a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej už len dovolací súd) zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra z 26. februára 2013, sp. zn. 5 T 22/2010, bolo
por. rozhodnuté, že obvinený O. X. je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 a
článku I. rozhodnutia prezidenta republiky o tejto amnestii sa mu odpúšťa celý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, s účinkom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
2 Tr. por. sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon neustanovuje inak, ako rozhodnutia
odseku 1 , proti ktorým možno podať dovolanie. Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie, aký rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia Trestného poriadku o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci, ako aj oslobodzujúci rozsudok. Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle § 163 až § 168 Tr. por. treba rozumieť taký, ktorý obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného. Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, pri zahladení odsúdenia, alebo na základe rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia, že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa ako keby odsúdený nebol, potom treba do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola. Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým existovala prekážka odsúdenia páchateľa. Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo možné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po zahladení odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia. Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade, keď už je odsúdenie zahladené a na obvineného sa hľadí akoby nebol odsúdený, aby generálny prokurátor, eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie takého trestno-právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dobrodenie, ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel. Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatne zahladené odsúdenie na základe amnestie prezidenta republiky s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť. Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu), resp. na základe amnestie stav zahladenia odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať, resp. ak ho podal, nemožno na jeho základe na existujúcom právnom stave nič meniť. V posudzovanom prípade, vychádzajúc zo zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného, považuje dovolací súd dovolanie obvineného za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému by ho bolo možné v zmysle § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. podať. S poukazom na túto skutočnosť preto dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, dovolanie obvineného
f/ Tr. por. odmietol. (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 3/2013, 5 Tdo 26/2013, 5 Tdo 40/2013 a i.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.