← Slovensko

§ 348/1 Tr.zák.a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/73/2013 Identifikačné číslo spisu: 6210010095 Dátum vydania rozhodnutia: 05.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Lipovský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6210010095.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

  1. februára 2014 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci proti obvinenému S. X., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného S. X. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. októbra 2011, sp. zn. 5 To 228/2011, takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. X. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 9 T 44/2010, z
  3. júna 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5 To 228/2011, z
  4. októbra 2011 bol obvinený S. X. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa
  5. decembra 2005 v D. X. previedol na seba obchodný podiel spoločnosti Tostas s.r.o., Bernolákova 2046/1, Topoľčany, a zároveň sa stal jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, dňa
  6. januára 2006 preniesol sídlo firmy do obce Y.. X, T. X., kde až doposiaľ vykonával rozličnú stavebnú, obchodnú a inú činnosť, dňa
  7. januára 2008 odpredal H. X., nar. XX. H. XXXX, z majetku spoločnosti osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz C 200, CDI Kombi, ev. č. S. XXX U., tohto konania sa dopustil napriek tomu, že mu bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2 T 2/00, zo dňa
  8. apríla 2000 v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 To 37/2000, zo dňa
  9. septembra 2000 uložený trest zákazu obchodno-podnikateľskej činnosti na dobu 10 rokov. Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je výkon trestu odňatia slobody o zaradení do ústavu so stredným stupňom stráženia. Na podklade žiadosti obvineného S. X. mu bol dňa
  10. júla 2013 ustanovený obhajca, prostredníctvom ktorého obvinený podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5 To 228/2011, zo dňa
  11. októbra 2011, ktoré bolo doručené súdu I. súdu prvého stupňa dňa
  12. novembra
  13. Podľa dovolania je dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a taktiež v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por. Dovolací dôvod odôvodnil nasledovne: „V prvom rade vytýkame, že už v konaní na súde prvého stupňa došlo k rozhodnutiu založenom na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, kedy napriek tomu, že odsúdený X. veľmi logicky vo svojej výpovedi popísal, akým spôsobom bol zapísaný ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, prvostupňový súd vyhodnotil jeho konanie ako protiprávne. Odsúdený X. predložil všetky potrebné doklady, ktoré sú nevyhnutné pre zápis zmeny v obchodnom registri a Okresný súd Nitra zmeny vykonal. Ak niekto pochybil, bol to Okresný súd Nitra, nakoľko odsúdený X. predložil okrem iného i výpis zo svojho registra trestov a splnil si tak svoju povinnosť. Prvostupňový súd zaujal vlastný názor na zapísanú zmenu v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra a jednoznačne vyhodnotil konanie odsúdeného X. ako protiprávne. Predmetné ustanovenie obchodného zákonníka však veľmi presne špecifikujú, ké listiny a doklady musí predložiť osoba, ktorej sa zmeny v obchodnom registri týkajú, aby jednoznačným výsledkom bolo, že zmeny v obchodnom registri budú zapísané. Nebolo žiadnym dôkazom zo strany, či už vyšetrovateľa, resp. prokurátora spochybnené, že by obvinený X. nekonal v dobrom úmysle, alebo že by dokonca predložil sfalšované listiny či doklady. Bolo potom jednoznačne v kompetencii kvalifikovaných súdnych úradníkov obchodného registra a tiež príslušného sudcu, povoliť resp. zamietnuť návrh na zmeny v obchodnom registri. Taktiež by sme chceli upozorniť, že obvinený X. robil len nevyhnutné úkony v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti príslušnej obchodnej spoločnosti, Tostas, s.r.o. podpísal generálnu plnú moc pre pána E. a kúpnu zmluvu na osobný automobil, neprevádzkoval podnik, ani nepokračoval v obchodno-podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov tvrdíme, že tak prvostupňový, ako i odvolací súd, rozhodli na základe nesprávneho právneho posúdenia skutku a navrhujeme, aby dovolací súd po preskúmaní dôvodov tohto dovolania rozhodol v zmysle § 383 Tr. por., určil termín verejného zasadnutia, na ktorom prejedná predmetnú vec a vo veci rozhodne a to tým spôsobom, že odsúdeného S. X. spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por.". Prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu obvineného S. X. uviedol, že obsahom jeho dovolania sú tie isté skutočnosti, ktoré odsúdený prezentoval v rámci svojej obhajoby pred súdom prvého stupňa a následne v rámci odvolacieho konania. Dôkazmi zabezpečenými v trestnom konaní bolo preukázané, že odsúdený v dobe zákazu obchodno-podnikateľské činnosti na dobu 10 rokov previedol na seba obchodný podiel spoločnosti Tostas, s.r.o a stal sa jediným spoločníkom a konateľom, následne preniesol sídlo tejto firmy do obce Senné za celý rok 2006 podával daňové priznanie a tak isto z majetku spoločnosti odpredal inej osobe osobné motorové vozidlo. Zastáva názor, že obžalovaný tým, že vykonával rôznu stavebnú, čiže podnikateľskú činnosť, dopustil sa protiprávneho konania, ktoré mu bolo kladené za vinu. Odsúdený veľmi dobre vedel, že mu je zakázaná na dobu 10 rokov akákoľvek obchodno-podnikateľská činnosť a napriek tomu vyvinul iniciatívu s cieľom túto činnosť vykonávať. Tvrdenie odsúdeného je robil len nevyhnutné úkony v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti príslušnej spoločnosti považuje prokurátor za účelovú obranu obvineného S. X.. Prokurátor sa stotožnil so závermi odsudzujúceho rozhodnutia v tom smere, že súd v rámci trestného konania nie je kompetentný prehodnocovať správnosť postupu Okresného súdu Nitra v súvislosti so zápisom do Obchodného registra, ktorá skutočnosť je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti odsúdeného úplne nepodstatná. Právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
  14. júna 2011, sp. zn. 9 T 44/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  15. októbra 2011, sp. zn. 5 To 228/2011, si v plnom rozsahu prokurátor osvojuje a odsudzujúce rozhodnutie považuje za zákonné a spravodlivé. Na základe uvedeného navrhuje, aby najvyšší súd odmietol podané dovolanie, pretože neboli splnené podmienky ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 374 ods. 3 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na podklade podaného dovolania po analýze súdneho spisu zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) za splnenia podmienok stanovených v § 373 Tr. por. v zákonom stanovenej lehote a v mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por. ). Dovolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. a/ nezistil existenciu dovolaním vytýkaných pochybení v konaní na súde prvého stupňa (§ 374 ods. 3 Tr. por.). Jedným z dovolacích dôvodov, podľa ktorého dovolanie v trestnom konaní možno podať je skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napríklad nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 - 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní pri úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41-43 Tr. zák.), ukladanie trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je občiansky zákonník, obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdu nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové zámienky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým námietkam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Dovolací súd nie je tzv. skutkovým súdom, pretože ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môžu dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretú „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere poukazuje dovolací súd na ustálenú judikatúru k výkladu a k aplikácii dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd na tomto mieste poznamenáva, že v slovenskom právnom poriadku podmienky výkonu podnikateľskej činnosti upravujú dva zákony a to obchodný zákonník a zákon o živnostenskom podnikaní. Súd prvého stupňa, ako i odvolací súd správne posúdili zistený skutkový stav aj z hľadiska aplikácie týchto mimotrestných právnych predpisov, ako podnikateľskú činnosť. Dovolací súd v prebiehajúcom konaní nemá kompetenciu posudzovať správnosť a zákonnosť úkonov Okresného súdu Nitra v súvislosti so zmenami v obchodnom registri, pričom v konečnom dôsledku táto činnosť Okresného súdu Nitra je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obvineného irelevantná. Názor na hodnotenie dôkazov vo vzťahu k podobe skutku zisteného súdom prvého stupňa prekračuje rámec dovolacieho prieskumu, keďže podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže dovolací súd skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého stupňa a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. V prípade dovolania podaného obvineným, dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia „odvolacia" inštancia. Z obsahov dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu obvinený uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky sú pokračovaním jeho obhajoby v konaní pred súdom prvého stupňa, ako i opakovaním odvolacích dôvodov a smerujú proti spôsobom hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňuje súdmi ustálený skutkový stav a následne predkladá vlastnú verziu skutku založenú na inom pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa si neosvojili hodnotenie dôkazov podľa predstáv obvineného, nie je naplnením zákonného dovolacieho dôvodu uplatneného obvineným v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Po zistení, že nebudú splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. X. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.