1 písm. c/, d/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. Y. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 8. novembra 2012 sp. zn. 2 T 103/2011, okrem inej časti týkajúcej sa obvineného Q. P., ktorý bol spod obžaloby pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo trestného činu
1 písm. c/, d/ Tr. zák. oslobodený
c/ Tr. por., bol obvinený H. Y. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c/, d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času v byte číslo XXX na X. poschodí na W. ulici číslo XX v O., ktorého je vlastníkom, neoprávnene prechovával omamné látky, ktoré následne predával H. D., X. E., Y. P., J.S., ako aj ďalším doposiaľ bližšie neustáleným osobám s tým, že dňa
1 Tr. zák. s použitím § 37 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený obvinenému H. Y. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 21. apríla 2011 sp. zn. 1 T 20/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce.
2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
1 písm. b/ Tr. zák. bol obvinenému H. Y. uložený aj trest prepadnutia veci, a to digitálnej váhy, kovovej krabičky, plastovej naberačky, 2 ks injekčných striekačiek, alobal a hnedá plastová krabička s obsahom: zapaľovač, škrtidlo, pinzeta, 4 ks plastových vreciek, injekčná striekačka, papierová trubička, 25 ks použitých injekčných striekačiek, 10 ks použitých injekčných striekačiek, krabica s nepoužitými injekčnými striekačkami. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný H. Y. a v jeho prospech aj jeho vzdialenejší príbuzní Ing. P. V., rod. Y. a Q. V. (obvinený H. Y. je ich synovcom). Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. marca 2013 sp. zn. 4 To 6/2013 odvolania Ing. P. V. a Q. V. zamietol
1 Tr. por. ako podané neoprávnenými osobami. Na základe odvolania obžalovaného H. Y. rozhodol krajský súd uvedeným rozsudkom tak, že
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že
1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 7 a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému H. Y. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd uložil obvinenému aj trest prepadnutia vecí a to tých, o ktorých rovnako rozhodol aj okresný súd. Zároveň krajský súd
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava II z
1 písm. c/, d/ Tr. zák. u obvineného H. Y. považoval za správnu. Dôvodom, pre ktorý krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa u obvineného H. Y. vo výroku o treste, bolo zohľadnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, týkajúceho sa tzv. asperačnej zásady pri ukladaní trestu, keď
uvedeného nálezu slová v texte ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. (č. 300/2005 Z. z.) za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného nálezu považoval krajský súd trest odňatia slobody uložený obvinenému H. Y. vo výmere dvanásť rokov nielen za neprimeraný, ale aj za nezákonný. Poukázal na príslušné ustanovenia § 34 a § 38 Tr. zák. dotýkajúce sa ukladania trestov. Zdôraznil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák.,
ktorého sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest
2 alebo
zák., ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Pri použití ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. o súhrnnom treste,
zásad na uloženie úhrnného trestu, prihliadajúc na osobnostné pomery obvineného, jeho doterajší spôsob života, možnosti jeho nápravy a prevýchovy a účel trestu, považoval krajský súd trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov za taký, ktorý splní účel generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Tento rozsudok napadol dovolaním, prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Schmidla, obvinený H. Y.. Dovolanie opiera o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený vyslovil názor, že obidva predmetné rozsudky sú nezákonné, lebo nedostatočne je preukázaný skutkový dej a uložený niekoľkoročný trest odňatia slobody bol uložený v rozpore s Trestným zákonom a Trestným poriadkom, či zásadami pri ukladaní trestu, ktoré nerešpektoval ani Okresný súd Bratislava II, ani Krajský súd v Bratislave. Čo sa týka uloženého trestu, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011, došlo
obvineného pri ukladaní trestu za použitia tzv. „asperačnej zásady“ k porušeniu ústavných práv obvineného na uloženie spravodlivého trestu v súlade so zákonom, a teda v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. došlo pri ukladaní trestu k nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia. Senát krajského súdu,
obvineného, síce spomenul uvedený nález Ústavného súdu SR, ale napriek tomu mu uložil trest v hornej polovici trestnej sadzby. Je toho názoru, že ak by sa aplikovali všetky dôvody a okolnosti vyznievajúce ako v prospech, tak v neprospech obvineného, no bez použitia už spomínanej asperačnej zásady, bol by mu zákonne určený výrazne miernejší trest, než sa v napadnutom rozhodnutí stalo. Obvinený upriamil pozornosť i na zákon č. 204/2013 Z. z. z
1 Tr. zák. V ďalšej časti dovolania obvinený uviedol, že v rámci odvolacieho konania zaslal súdu písomne priznania svedkov, že počas hlavného pojednávania na Okresnom súde Bratislava II krivo svedčili a vypovedali v jeho neprospech, s čím sa krajský súd vyrovnal len tak, že ide o osoby z kriminálneho prostredia. Obvinený poukázal na to, že bolo zaistené len nepatrné množstvo drogy a to v izbe, od ktorej on nemal kľúče, ale spoluobvinený Q. P., ktorý bol spod obžaloby oslobodený, hoci celá policajná akcia bola zameraná práve na osobu Q. P., ktorý bol monitorovaný kriminálnou políciou. On sám mal na steroch z rúk pozitívne stopy len po heroíne, čo sám priznal, že v tom čase bol na ňom závislý, ale v zaistenej droge išlo o zmes, okrem heroínu i fentanylu, paracetamolu a kofeínu. Okrem toho hneď po zadržaní žiadal, aby boli odobraté daktyloskopické stopy i z krabičky, v ktorej sa predmetná droga našla, čo by potvrdilo jeho tvrdenia, no jeho žiadosť vyšetrovateľ odignoroval. Na základe týchto dôvodov obvinený navrhoval, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného H. Y. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
c/ Tr. por.).
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd zdôrazňuje, že ako dovolací súd nemá oprávnenie, a ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v jeho vete za bodkočiarkou to výslovne nepripúšťa, zaoberať sa otázkou správnosti zisteného skutku ustáleného súdmi prvého a druhého stupňa. Preto z pohľadu obvineným uplatňovaného dovolacieho dôvodu sú irelevantné jeho námietky uvádzané v druhej časti jeho dovolania, v ktorých vyslovuje pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdov oboch stupňov a namieta neúplnosť vykonaného dokazovania. Najvyšší súd musí vychádzať z toho skutku, ktorý bol ustálený okresným súdom a s ktorým sa stotožnil krajský súd. Zistený skutok aj
názoru dovolacieho súdu vykazuje znaky zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, d/ Tr. zák., a teda nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku súdmi nižších stupňov. Nedošlo ani k porušeniu iného hmotnoprávneho ustanovenia, pre ktoré by mal byť uložený trest nezákonným. Obvinenému sa ukladal súhrnný trest za dva úmyselné trestné činy. Prvý bol trestným činom
1 Tr. zák., za ktorý bol odsúdený skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 21. apríla 2011 sp. zn. 1 T 20/2011 na štyri mesiace odňatia slobody nepodmienečne a druhý, v predmetnej veci posudzovaný, je zločinom a pri súhrnnom treste sa malo postupovať
zásad tak isto ako pre úhrnný trest uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. s obsiahnutou „asperačnou zásadou“. Krajský súd však už zohľadnil spomenutý nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z
ktorého sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu, zo zbiehajúcich sa trestných činov, najprísnejšie trestného zvyšuje o tretinu a vychádzal i zo znenia jeho vety za bodkočiarkou, teda že sa v tam uvedených prípadoch uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby. Trestná sadzba trestu odňatia slobody za zločin
1 Tr. zák. bola v tom čase, keď rozhodovali obidva nižšie súdy, v rozmedzí od štyroch do desať rokov. Po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu, to znamená o tri roky a štyri mesiace, predstavovala horná polovica upravenej trestnej sadzby
2 Tr. zák. rozmedzie od osem rokov a osem mesiacov do trinásť rokov a štyri mesiace. Pred spomenutým nálezom Ústavného súdu SR sa mohol súd pri ukladaní trestu pohybovať v rozmedzí takto určenej trestnej sadzby, v závislosti od okolností významných z hľadiska ustanovení Trestného zákona o účele a výmere trestu. Vydanie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky neznamená, že v celom rozsahu prestala platiť tzv. „asperačná zásada“, teda zásada sprísnenia pri ukladaní úhrnného, resp. súhrnného trestu pri dvoch úmyselných trestných činoch, ak aspoň jeden z nich je zločinom, ako tomu bolo aj v danom prípade. Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody sa v takých prípadoch aj naďalej zvyšuje. Pre daný prípad to znamená len toľko, že súd musí ukladať trest za najprísnejší trestný čin, ktorým je zločin
1 Tr. zák. v rámci trestnej sadzby, po úprave jej hornej hranice, ktorá sa zvyšuje o tretinu, teda na trinásť rokov a štyri mesiace. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd mal obvinenému H. Y. vymerať trest v rozmedzí trestnej sadzby od štyroch rokov do trinástich rokov a štyroch mesiacov. Z naznačeného nemožno vyvodiť, že uložený trest by sa nemal pohybovať v hornej polovici zákonom upravenej trestnej sadzby odňatia slobody, ktorej stred v danom prípade pri dolnej hranici štyroch rokov a hornej hranici trinásť rokov a štyri mesiace predstavuje osem rokov a osem mesiacov. Ak pri posudzovaní a zvažovaní trestnoprávneho následku za dva trestné činy obvineného H. Y., z ktorých jeden je zločinom, keď obvinený je mnohonásobným recidivistom viackrát potrestaným za úmyselné trestné činy rôzneho druhu, za ktoré opakovane vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody, uložil obvinenému trest odňatia slobody síce nad polovicou trestnej sadzby, ale v blízkosti jej stredu, nijako neporušil zákon. Ani v ostatných výrokoch napadnutého rozsudku nezistil najvyšší súd porušenie niektorého hmotnoprávneho ustanovenia, či už Trestného zákona alebo iného zákona. Treba poznamenať, že v otázke trestu je prípustné dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V predmetnom prípade o takú situáciu nešlo, lebo krajský súd uložil obvinenému taký trest, aký zákon pripúšťa a uložil mu ho v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. K námietke obvineného, že došlo neskorším zákonom k zníženiu dolnej hranice trestu odňatia slobody za trestný čin
1 Tr. zák. na tri roky je nutné uviesť, že okrem toho, že sa tak stalo až po rozhodnutiach súdov oboch stupňov, nie je tu taký stav, že by obvinenému uložený trest bol mimo aj ostatnej zákonom ustanovenej trestnej sadzby a taký dôvod dovolania preto neexistuje. Preto v danej veci obvineného H. Y. nie sú splnené dôvody dovolania a toto muselo byť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. odmietnuté. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.