1 Tr. zák. k § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 5. februára 2013, sp. zn. 1 To 101/2012, rozhodol rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 14. januára 2011, sp. zn. 3 T 104/2006, bol obvinený MUDr. H. H. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu
1 Tr. zák. k § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: Dňa 12.2.2006 asi o 18.00 hod. v N. na ulici P. W. č. XX, v spálni bytu číslo X na prvom poschodí, v stave afektu po predchádzajúcom nedorozumení z dôvodu problémového manželského vzťahu, v úmysle usmrtiť, udrel zozadu kovovým montážnym kľúčom po hlave manželku MUDr. P. H. v oblasti záhlavia, pri jej obrane ju opakovane 3 až 4 krát udrel kovovým kľúčom aj spredu po tvári, čím jej spôsobil tržnú ranu (vulnus lacerum) v oblasti koreňa nosa veľkosti 2-3 cm, zlomeninu nosových kostí s minimálnou dyslokáciou, hemosínus (krvácanie do ľavej čelovej dutiny), tržnú (tržnoreznú) ranu v oblasti spánkovej veľkosti asi 3 cm, v ľavej záhlavovej oblasti hlavy tržnú ranu veľkosti asi 3 cm, následne ju jednou rukou pridržal a druhou pichol silnou intenzitou pevným švihom loveckým nožom do prednej plochy krku vpravo, čím jej spôsobil 5 cm dlhú bodnoreznú ranu hlbokú 15 cm v oblasti svalu - kývač hlavy, smerujúcu šikmo nadol bočne až k zadnej pazuchovej čiare, kanál prebiehal infraklavikulárne (pod kľúčnu kosť), nôž zbehol po prvom rebre a smeroval do oblasti zadnej pazuchovej čiary, následkom čoho mohla nastať smrť, po čom sa poškodenej podarilo z bytu ujsť. Za to bol obvinenému MUDr. H. H. uložený súdom prvého stupňa
2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.
4 Tr. zák. obžalovaný bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému bol uložený ochranný dohľad na 1 rok.
1 písm. b/ Tr. zák. súd vyslovil, že obžalovaný bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát za mesiac sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka, okresného súdu v mieste svojho pobytu.
1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to jedného kusa skladacieho loveckého noža zn. P. X. s drevenou rúčkou hnedooranžovej farby s dĺžkou čepele 11 cm a dĺžkou rúčky 13,5 cm.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
1 Tr. por. súd prvého stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej MUDr. P. H. vo výške 803 eur. Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podali odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina a obvinený MUDr. H. H.. Krajský súd v Žiline na základe podaných odvolaní rozhodol dňa 5. februára 2013 rozsudkom, sp. zn. 1 To 101/2012, ktorým
1 písm. c/, d/ ,f/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3 T 104/2006, zo 14. januára 2011 a vo veci sám rozhodol na základe § 322 ods. 3 Tr. por., uznal obvineného MUDr. H. H. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: Dňa 12. februára 2006 asi o 18.00 hod. v N. na ulici P. W. č. XX, v spálni bytu číslo 3 na prvom poschodí, v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, v stave zmenšenej príčetnosti, trikrát až štyrikrát udrel kovovým montážnym kľúčom manželku MUDr. P. H. do rôznych oblastí hlavy, čím jej spôsobil tržné rany v oblasti koreňa nosa a ľavej spánkovej a záhlavovej oblasti hlavy, zlomeninu nosových kostí s minimálnou dyslokáciou, krvácanie do ľavej čelovej dutiny. Následne ju jedenkrát bodol strednou intenzitou loveckým nožom do prednej plochy krku vpravo, čím jej spôsobil 5 cm dlhú bodnoreznú ranu hlbokú približne 10 cm v oblasti svalu - kývača hlavy, smerujúcu šikmo nadol bočne k zadnej pazuchovej čiare. Zranenia v súhrne si vyžiadali dobu pracovnej neschopnosti 17 dní, pričom k spôsobeniu závažnejšieho následku nedošlo nezávisle od vôle obžalovaného. Odvolací krajský súd uložil obvinenému
2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú ustanovil
2 Tr. zák. na 5 rokov.
4 písm. i/ Tr. zák. odvolací súd prikázal obžalovanému v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to jedného kusa skladacieho loveckého noža zn. P. X. s drevenou rúčkou hnedooranžovej farby s dĺžkou čepele 11 cm a dĺžkou rúčky 13,5 cm.
1 Tr.por. súd odkázal poškodenú MUDr. P. H. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Krajský súd o odvolaní krajského prokurátora rozhodol tak, že
por. odvolanie prokurátora zamietol, pretože nebolo dôvodné. Proti rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa
názoru dovolateľa, vyplýva, že obvinený konal v úmysle usmrtiť poškodenú. Krajský súd teda ani po úprave skutkovej vety nezosúladil skutok s právnou kvalifikáciou, ako to požadoval Najvyšší súd SR.
názoru dovolateľa, rozhodnutie Krajského súdu Žilina je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a jeho rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v ustanovení § 319 Tr. por. Dovolateľ vyslovil záver, že s právnym posúdením skutku krajským súdom sa nie je možné stotožniť. Napriek zmenšeniu hĺbky bodného kanála je
názoru dovolateľa jednoznačné, že útok obvineného smeroval na krk, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány. Poukázal v tomto smere na viaceré judikáty a v závere vytkol krajskému súdu výrok o mimoriadnom znížení trestu uloženom obvinenému. Keďže v danom prípade je,
názoru generálneho prokurátora, naplnený zákonný dôvod na podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom
1 Tr. por. z dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., že rozsudkom Krajského súdu v Žiline a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., § 14 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 319 Tr. por. Z týchto dôvodov preto navrhol, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zrušil a prikázal Krajskému súd v Žiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K písomným dôvodom dovolania podaného generálnym prokurátorom sa písomne vyjadril obhajca obvineného, ktorý vyslovil, že dovolateľ v dovolaní napáda skutkové zistenia, pretože tvrdenie, že loveckým nožom bolo možné spôsobiť smrť, je skutkové zistenie. Uviedol, že ide o tvrdenie v rozpore so závermi znalcov, ktorí zhodne uviedli, že poškodenej smrť nehrozila. Obhajoba poukázala na skutočnosť, že v súčasnom štádiu konania je skutkový stav presne zistený a pokúšať sa ho meniť alebo interpretovať tak, aby sa dal subsumovať po inú právnu kvalifikáciu a tým aj pod dovolací dôvod, je nenáležité. V závere obhajca analyzoval tú časť dovolania generálneho prokurátora, v ktorom dovolateľ rieši zníženú ovládaciu schopnosť obvineného. Dovolateľ tvrdí, že je nemožné, aby útok viedol obvinený s vedomím, že nezasiahne životne dôležitý orgán. Obhajoba namieta, že na druhej strane, pri tej istej zníženej ovládacej schopnosti, je rovnako nemožné, aby útok viedol s vedomím, že zasiahne životne dôležitý orgán. Dovolateľ týmto,
názoru obhajoby, nechtiac naznačil, že úmysel usmrtiť poškodenú, absentuje alebo je minimálne sporný. Vzhľadom k týmto okolnostiam navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol. Je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje vo veci opätovne, po tom, ako už vo veci v rámci dovolacieho konania rozhodol, konkrétne dňa
1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Vo vzťahu k postupu Krajského v Žiline
por., teda zamietnutiu odvolania prokurátora, prokurátor uviedol, že tento postup súdu považuje za neopodstatnený a tým aj nezákonný. Najvyšší súd sa pri svojom rozhodnutí nestotožnil s názorom generálneho prokurátora uvedeného v dovolaní. V súvislosti s dôvodnosťou a opodstatnenosťou podaného dovolania Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vzhľadom na jeho dovolacie dôvody, je potrebné zdôrazniť, že v zmysle platnej právnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 47/2008), dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z toho pohľadu musí hodnotiť aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Ako už bolo uvedené vyššie, v predmetnej veci ide o opätovné rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Dovolací súd vyslovil vo veci právny názor, ktorým sa krajský súd pri svojom rozhodovaní, dôsledne riadil a jeho rozhodnutie je so závermi dovolacieho súdu plne konformné. Je potrebné prisvedčiť vyjadreniu obhajoby, že dovolateľ podal dovolanie vo forme, ako keby predchádzajúce rozhodnutie dovolacieho súdu neexistovalo. Krajský súd upravil skutkovú vetu oproti obžalobe, aj na základe doplneného dokazovania výsluchom znalca MUDr. Františka Štullera a výsluchom svedka MUDr. X. O. a na základe toho, túto zosúladil s právnou kvalifikáciou uvedenou v napadnutom rozsudku. Nepochybne, táto odráža aj závery, ktoré súd podrobne uviedol v písomných dôvodoch napadnutého rozsudku. V danom prípade písomné odôvodnenie právnej kvalifikácie zodpovedá aj skutku uvedenom v napadnutom rozsudku. V písomných dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a to aj v súlade s usmernením prezentovaným v ostatnom rozhodnutí najvyššieho súdu. V dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd podrobne rozoberá aj otázku zmenšenej príčetnosti obvineného, neopakovaný útok obvineného nožom, neprerezanie krčnej tepny poškodenej z pohľadu špecializácie obvineného, ako lekára na operácie krčných tepien, subjektívnu a objektívnu stránku trestného činu, následok vo forme obmedzenia poškodenej v obvyklom spôsobe života. Všetky tieto skutočnosti našli odraz v skutkovej vete napadnutého rozsudku a písomné dôvody napadnutého rozsudku dávajú jasný záver o tom, prečo krajský súd prekvalifikoval konanie obvineného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu
1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na zločin ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák. K dovolaniu generálneho prokurátora najvyšší súd už v minulosti uviedol nasledovné: Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej, v danom prípade súdom druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie. Dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci vykonané. Napokon, dovolateľom napádaný skutkový stav veci tak, ako ho zistil a ustálil odvolací súd, namietané závery znalcov a proklamovaná výmera trestu, sú dôvody stojace mimo zákonný dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Z obsahu dovolania totiž vyplýva, že dovolateľ napáda skutkové zistenia súdu druhého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací § 377 Tr. por., je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie.
citovaného ustanovenia môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rešpektoval záver najvyššieho súdu uvedený v odôvodnení predchádzajúceho rozsudku, keď zosúladil skutkovú vetu a právnu vetu napadnutého rozsudku. Pretože dovolací súd nemal zákonný dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky odmietol
c/ Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.