Obsah (7)

§ 189§ 382§ 399§ 394§ 193§ 368§ 371

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Tdo/58/2013 Identifikačné číslo spisu: 3211010224 Dátum vydania rozhodnutia: 24.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

1. októbra 2013 v Bratislave dovolanie obvineného Q. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
2. mája 2013, sp. zn. 23 Tos 125/2012 a rozhodol rozhodol:

§ 382písm.

f/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. K. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením zo 16. októbra 2012 sp. zn. 2 Nt 16/2011

§ 399ods.

2 Tr. por. zamietol návrh obvineného Q. K. na povolenie obnovy konania, pretože nezistil jej podmienky

§ 394Tr.

por. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 31. mája 2013, sp. zn. 23 Tos 125/2012,

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného Q. K., ktorú tento podal proti vyššie uvedenému uzneseniu. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne obvinený Q. K. prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Ďurmeka, Advokátska kancelária so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 678/1, podal dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže

jeho názoru v konaní o povolení obnovy konania bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a vyššie uvedené rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, resp. na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Okresný súd Bánovce nad Bebravou spisový materiál spolu s podaným dovolaním predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

1. októbra
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného Q. K. a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

§ 368ods.

1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

§ 371

.

§ 368ods.

2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím

odseku 1 sa rozumie

1. a)rozsudok a trestný rozkaz,
2. b)uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
3. c)uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4. d)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
5. e)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
6. f)uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
7. g)rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
8. h)rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu

písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. V posudzovanom prípade obvinený Q. K. podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu. Krajský súd týmto uznesením zamietol sťažnosť obvineného Q. K. proti uzneseniu okresného súdu, ktorým jeho návrh na povolenie obnovy konania bol rovnako zamietnutý. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti tomuto typu uznesenia. Je tomu tak z toho dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., ktorého aktuálne znenie bolo do Trestného poriadku zavedené s účinnosťou od 1. septembra 2011, upravuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).

§ 382písm.

f/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. S poukazom na vyššie uvedený výklad je evidentné, že dovolanie obvineného Q. K. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí

§ 382písm.

f/ Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.