1, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. G. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 18. augusta 2011 sp. zn. 1 T 77/2010 bol obvinený M. G. uznaný za vinného z pokusu zločinu krádeže spolupáchateľstvom
1, § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (v bode I./ rozsudku) a zločinu útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (v bode II./ rozsudku) na skutkovom základe, že I./ dňa
4 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol zaradený
2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej F. F., a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova XX, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 8.497,86 Eur, poškodenej spoločnosti G. F. F., a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova XX, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 12.900 Eur a poškodenému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, škodu vo výške 4.155,73 Eur. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obvinený odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 758). Včas podané odvolanie odôvodnil sám osobitným podaním zo 6. septembra 2011, ako aj podaním z 27. septembra 2011 prostredníctvom obhajcu. Obvinený v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 789-794) uviedol, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom rozsudku ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
obvineného súd prvého stupňa hrubo neetickým spôsobom pošliapal jeho zákonné a ľudské práva. Odsúdil ho amorálnym spôsobom, hoci doteraz nebol súdne trestaný a viedol slušný rodinný život, staral sa o svoju ženu i dve maloleté deti a finančné prostriedky si zadovažoval legálne vo fungujúcej a prosperujúcej spoločnosti. Poukazoval na jednotlivé zásady trestného konania, ktoré zo strany orgánov činných v trestnom konaní neboli v jeho prípade dodržiavané. Namietal zaujatosť sudcu okresného súdu, vytýkal nezákonný postup pri pribratí znalkyne z odboru psychológie do konania a napokon navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť inému nezávislému a nezaujatému okresnému súdu. Obhajca obvineného v dôvodoch odvolania (č.l. 800-825) vytýkal napadnutému rozsudku jeho nezrozumiteľnosť a rozporuplnosť.
názoru obhajoby z vykonaného dokazovania nevyplýva záver o tom, že skutok spáchal obvinený. Namietal, že súd na preukázanie viny obvineného nahradzoval dôkazy domnienkami a indíciami. Pri hodnotení výpovede obvineného súd pochybil aj v tom, že otázku právneho charakteru a hodnotenia tohto dôkazu presunul na ustanovenú znalkyňu, čo je
príslušných ustanovení Trestného poriadku neprípustné. Následne podrobne rozoberal jednotlivé vykonané dôkazy a podrobil ich vlastnému hodnoteniu. V závere odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obvineného spod obžaloby oslobodiť. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 314 Tr. por. doručil rovnopis odvolania na vyjadrenie ostatným stranám trestného konania, pričom uvedenú možnosť využila iba poškodená strana Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, ktoré vo svojom vyjadrení z 23. septembra 2011 (č.l. 821-830) a z 12. októbra 2011 (č.l. 842-843) reagovalo na všetky námietky obvineného i jeho obhajcu a v závere svojho vyjadrenia navrhlo odvolanie obvineného
por. zamietnuť. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý na verejnom zasadnutí uznesením z 25. októbra 2011 sp. zn. 3 To 70/2011 odvolanie obvineného M. G.
por. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 písm. c/ Tr. por. obvinený poukazoval, že každé rozhodnutie súdu musí byť v súlade so základnými zásadami trestného konania, pričom konanie predchádzajúce jeho vydaniu a samotné súdne rozhodnutie nesmú popierať základné ľudské práva a slobody, najmä právo na spravodlivý proces. Porušenie práva na obhajobu videl v tom, že v prípravnom konaní boli vykonané vyšetrovacie úkony - výpovede svedkov - príslušníkov polície, ktoré nemožno považovať za dôkaz v trestnom konaní. Namietal, že tieto výpovede nie sú autentické a jednotliví svedkovia ani nevypovedali, ale vyšetrovateľ iba ich výpovede kopíroval. Výpovede svedkov sú textovo úplne rovnaké a dokonca sa v nich opakujú rovnaké gramatické chyby vyšetrovateľa. Svedkovia v prípravnom konaní vôbec nevypovedali a vyšetrovateľ ani neviedol ich výsluch. Napriek tomu boli tieto výpovede použité ako dôkaz aj v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý sa na tieto výpovede v odôvodnení rozsudku odvoláva. Uvedenú skutočnosť namietal, ale neúspešne. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. znovu poukazoval na nezákonnosť vyššie uvedených svedeckých výpovedí a ďalej na nezákonnosť pribratia znalkyne z odvetvia klinickej psychológie Mgr. Majlingovej až po vykonaní celého dokazovania na návrh obžaloby. Znalkyňa hodnotila vierohodnosť jeho výpovedí, čím došlo k porušeniu zásad dokazovania, ktorých porušenie stavia závery znaleckého posudku do roviny nezákonnosti. V závere svojho dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v jeho neprospech, zrušil napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania s tým, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť ani jedna zo strán v súdom určenej lehote nevyužila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený prostredníctvom splnomocneného obhajcu, čo je v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. Zároveň však pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších (mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Úlohou dovolacieho súdu je posúdiť, či námietky dovolateľov obsahovo napĺňajú niektorý z nimi uplatnených dovolacích dôvodov. Nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podať dovolanie, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolacie dôvody
1 písm. a/ až g/ Tr. por. nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.). Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Obvinený M. G. ako prvý dovolací dôvod uplatnil dôvod
1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Obvinený M. G. v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal, že svedkovia - príslušníci policajného zboru (bližšie ich nekonkretizoval), na ktoré sa napadnuté uznesenie odvoláva, vôbec nevypovedali a vyšetrovateľ ani neviedol ich výsluch. Napriek tomu sa stali podkladom pre rozhodnutie súdu. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že vo veci boli vypočutí svedkovia - príslušníci policajného zboru X. N., K. X. a E. T. boli skutočne prvýkrát vyšetrovateľom vypočutí dňa 11. júna 2010 v štádiu po začatí trestného stíhania vo veci. Obvinený však opomenul uviesť, že po vznesení obvinenia boli všetci vyššie uvedení svedkovia vyšetrovateľom opätovne vypočutí, pričom o mieste a čase vykonávania vyšetrovacích úkonov bol vyrozumený obhajca obvineného JUDr. Miloš Kvasňovský. Obhajca sa týchto úkonov aj osobne zúčastnil, pričom počas výsluchov nemal na svedkov žiadne pripomienky k ich výpovedi a zápisnice na znak súhlasu podpísal. Okrem toho títo svedkovia boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní, teda bola dodržaná kontradiktórnosť konania. Obvinený i jeho obhajca mali možnosť vypočuť svedkov a klásť im otázky. Dokonca na návrh obhajcu obvineného boli časti výpovede svedkov prečítané samotným obhajcom. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci k namietanému porušeniu práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nedošlo, pretože obhajoba i obvinený mohli v priebehu súdneho konania plne realizovať svoje práva. Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu založil obvinený znovu na námietke, že vo veci neboli vypočutí príslušníci policajného zboru zákonným spôsobom. Okrem toho uvedený dovolací dôvod založil na námietke voči pribratiu znalkyne z odvetvia psychológie Mgr. Majlingovej. K uvedeným výhradám obvineného považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že na nezákonnosť týchto dôkazov poukazoval obvinený už v dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na jeho výhrady adekvátne reagoval súd druhého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia. V tomto smere ani dovolací súd žiadne pochybenie pri vykonávaní jednotlivých dôkazov nezistil. Tu treba zdôrazniť, že v každej konkrétnej veci musí sám súd rozhodnúť o tom, akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovať určitú okolnosť, ktorá je dôležitá pre náležité zistenie skutkového stavu veci a pre správne rozhodnutie o vine, či nevine obvineného. Vyplýva to z ústavného princípu nezávislosti sudcov pri výkone ich funkcie a z ich viazanosti len právnym poriadkom. Podstata uvedeného princípu spočíva najmä v tom, že sudcom nemožno v konkrétnej veci prikazovať, ako majú vo veci rozhodnúť a taktiež im nemožno prikazovať, aké dôkazy majú v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonať a akým spôsobom majú vykonané dôkazy hodnotiť. V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, dovolací súd konštatoval, že výsluchy svedkov boli vykonané zákonným spôsobom a čo sa týka pribratia znalkyne do konania, táto bola pribratá za dodržania všetkých procesných ustanovení. Je síce pravdou, že znalkyni bola položená nesprávne koncipovaná otázka (č. 7), avšak táto skutočnosť nemala na konečné rozhodnutie žiadny vplyv, pretože odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní obvineného na uvedený znalecký posudok vôbec neprihliadal. Je teda evidentné, že dovolacie námietky obvineného obsahovo nenapĺňajú ani dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. G. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.