← Slovensko

§ 20, § 222/1, 3a Tr.zák. a iné

Obsah (14)§ 20§ 382§ 222§ 36§ 48§ 42§ 14§ 321§ 319§ 371§ 381§ 368§ 369§ 352

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/26/2013 Identifikačné číslo spisu: 6811010335 Dátum vydania rozhodnutia: 19.06.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Toman Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 20, § 222 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného A. I. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2012, sp. zn. 5 To 9/2012, takto rozhodol:

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. I. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 12. decembra 2011, sp. zn. 2T 185/2011, bol obvinený A. I. (spolu s E. I. a S. I.) uznaný vinným v bodoch 1/ až 6/ zo zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva

§ 20, § 222 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky formou spolupáchateľstva

§ 20, § 352 ods.

1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v rozsudku. Okresný súd uložil obvinenému A. I.

§ 222ods.

3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti

§ 36Tr.

zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 2 (dvoch) mesiacov.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. súd u obvineného zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov pre zločin úverového podvodu

§ 222ods.

3 písm. a/ Tr. zák., ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa

  1. júna 2010, sp. zn. 3 T 74/2010, právoplatného dňa
  2. júna 2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podali všetci traja obvinení odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania boli dôvodné len v časti neuloženia spoločného trestu obvinenému A. I. a nezákonnosti vykonaných rekognícií svedkami. Odvolací súd konštatoval pochybenie vyšetrovateľa pri rekognícií osôb viacerými svedkami, nakoľko vyšetrovateľovi boli známe podozrivé osoby, preto svedkom mali byť tieto ukázané medzi osobami podobného vzhľadu. Napriek tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že vina obvineného preukázaná bola, pričom zavinenie obvineného I. bolo potvrdené aj dohodou o vine a treste schválenou rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa
  3. júna 2010, sp. zn. 3 T 74/
  4. Obvinený bol (spolu s T. U.) uznaný vinným z pokračovacieho zločinu úverového podvodu v spolupáchateľstve

§ 20Tr.

zák., sčasti v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní dva a pol roka. Nakoľko sa tam uvedených skutkov dopustil v rovnakom čase, mieste a spôsobom ako skutkov uvedených v bodoch 1 až 6 napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že sa jedná o pokračovací trestný čin. Preto

§ 321ods.

1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. vo vzťahu k obvinenému A. I. zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ako aj výrok o vine a treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 15. júna 2010, sp. zn. 3 T 74/2010, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a konanie obvineného kvalifikoval ako pokračovací zločin úverového podvodu v spolupáchateľstve

§ 20, § 222 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Tr. zák. a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky v spolupáchateľstve

§ 20, § 352 ods.

1 Tr. zák. Súd obvinenému A. I. uložil

§ 222ods.

3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák. úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolania obžalovaných E. I. a S. I.

§ 319Tr.

por. zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený A. I. prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody

§ 371ods.

1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený predovšetkým namietal, že sa nedopustil skutkov v bodoch 1/ až 6/ napadnutého rozsudku, pričom bol uznaný za vinného len na základe rekognície vykonanej v prípravnom konaní. Tento dôkaz potom odvolací súd vyhodnotil ako nezákonný a pri hodnotení dôkazov na neho neprihliadol. Iný dôkaz preukazujúci vinu obvineného produkovaný nebol a krajský súd ho uznal za vinného na základe dôkazov vykonaných v inej trestnej veci, čo je nezákonné a zakladá dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. Dovolateľ ďalej namietol právnu kvalifikáciu vo vzťahu k prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Zo skutkových viet,

názoru dovolateľa, nie je zrejmá osoba falšovateľa, ani spôsob falšovania rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené, dovolaciemu súdu navrhol, aby tento na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosť postupu konania krajského súdu so zameraním sa na dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu prikázal znova prerokovať a rozhodnúť. K dovolaniu sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý uviedol, že neboli naplnené dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

prokurátora krajský súd vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca, a to z výsluchov svedkov, ktorí uzavreli predmetné úverové zmluvy a zo zápisnice o výsluchu týchto svedkov z prípravného konania. Súd prvého stupňa sa vysporiadal s rozpormi v dôkazoch, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, pričom správne vyhodnotil výpovede niektorých svedkov ako nedôveryhodné. Nakoľko je zavinenie obvineného potvrdené i rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 15. júna 2010, sp. zn. 3 T 74/2010, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, navrhol dovolanie obvineného A. I. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí

§ 381Tr.

por. zistil, že dovolanie podané obvineným A. I. nie je dôvodné. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

§ 368ods.

1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou

§ 369ods.

2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. Dovolanie bolo podané na Okresnom súde Revúca, t.j. v mieste uvedenom v ustanovení § 370 Tr. por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený A. I. primárne namietal založenie rozhodnutia na dôkazoch vykonaných v inej trestnej veci, čo zakladá,

jeho názoru, dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolacím súdom poukazovaný rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 15. júna 2010, sp. zn. 3 T 74/2010, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú s obvineným I., predstavoval dôkaz len vo vzťahu k zmene výšky trestu a uloženiu trestu za pokračovací trestný čin, nakoľko tam uvedené skutky tvorili jednotu so skutkami prejednávanými v konaní napadnutom dovolaním. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,

ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,

ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto následne vyhodnotí

svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Obvinený A. I. bol v napadnutej trestnej veci uznaný za vinného na základe dôkazov vykonaných jednak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, keď jednotliví svedkovia zhodne opísali, že muž zodpovedajúci popisu obvineného je jedným z troch mužov, ktorí im pomohli získať úver od poškodenej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., a to na základe sfalšovaných potvrdení zo Sociálnej poisťovne o výške priznaného invalidného dôchodku. Dovolací súd pritom dospel k záveru, že tvrdenia svedkov na hlavnom pojednávaní, ktorí náhle zmenili svoju výpoveď a tvrdili, že obvinených nikdy predtým nevideli, sú účelové. Rovnako účelové sa javia aj čestné prehlásenia svedkov S. J., J. D. a T. W., doručené krajskému súdu v dňoch 1. júna 2012 a 4. júna 2012, ktorí zhodne uvádzajú, že obvinený A. I. /rovnako ako zvyšní dvaja obvinení/ ich k ničomu nenútil, nevystavoval papiere potrebné na účely pôžičky, pri vybavovaní pôžičky prítomný nebol. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. teda nie je daný. Dovolateľ ďalej namietol nesprávne kvalifikovanie konania obvineného ako prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky v spolupáchateľstve

§ 20, § 352 ods.

1 Tr. zák.

§ 352ods.

1 Tr. zák. kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne pozmení ich obsah v úmysle, aby sa použili ako pravé, alebo ich použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Objektom uvedeného trestného činu je záujem na pravosti a pravdivosti verejných listín, ako aj riadnom chode štátneho aparátu. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa uvedenom v ods. 1, ktorým môže byť ktokoľvek, pričom sa v rámci subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. V predmetnej trestnej veci súdy nižšieho stupňa ustálili, že sa obvinený A. I. /spolu s ďalšími spoluobvinenými/ dopustil daného trestného činu tým, že si nechal vyhotoviť falošné verejné listiny s úmyslom použiť ich ako pravé a aj ich ako pravé použil. Nakoľko zo skutkových viet jednotlivých skutkov vyplýva, že obvinení si zadovážili falošné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré odovzdali osobám tam uvedeným a tieto ich predložili poškodenej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. ako pravé, dopustili sa konania uvedeného v § 352 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že na naplnenie zákonných znakov prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky v spolupáchateľstve

§ 20, § 352 ods.

1 Tr. zák. stačí aj zadováženie si falošnej verejnej listiny za účelom jej predloženia ako pravej, sú námietky dovolateľa, že v skutkových vetách nie je špecifikovaná osoba falšovateľa, ani spôsob falšovania irelevantné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe hore uvedeného ustálil, že ani dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. I. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.