2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného L. U. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 20. apríla 2011 sp. zn. 1 T 83/2006 boli obvinení U. F., L. U. a U.W. uznaní za vinných z pokračovacieho zločinu lúpeže spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že 1/ obvinení U. F., U.W. a L. U. po predchádzajúcej ústnej dohode dňa 16.02.2006 v čase okolo 17.20 hod. v obci M., dávali U.W. a L. U. pozor, pričom U. F. vošiel do miestnosti obsluhy čerpacej stanice pohonných hmôt L., kde službukonajúceho C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. Z. č. XXX/XX požiadal, aby mu predal cigarety, využil jeho nepozornosť, pristúpil k nemu zozadu, zhodil ho na zem, kde ho udrel pažbou pištole do oblasti hlavy, jednou nohou ho priľahol na zemi, oprel mu o zadnú časť hlavy hlaveň pištole, v ktorej zároveň zasunul náboj do nábojovej komory a pod hrozbou použitia zbrane žiadal od neho finančnú hotovosť z pokladne, následne z pokladne a trezoru pod pokladňou vybral finančnú hotovosť vo výške 14.735,- Sk, do očí mu nastriekal nezistenú tekutinu zo spreju, ktorý si priniesol so sebou a ušiel preč, pričom C. V. spôsobil zranenia: hematóm v záhlavovej časti a otras mozgu s dobou liečenia od 16.02.2006 do 21.02.2006 bez práceneschopnosti a odcudzením finančnej hotovosti spôsobili spoločnosti L. s.r.o. Bratislava, ul. P. č. 2, škodu vo výške 14.735,- Sk
vyčíslenia škody, 2/ obvinení U. F., U.W. a L. U. po predchádzajúcej ústnej dohode dňa 21.02.2006 v čase okolo 11.57 hod. v obci I., dávali U.W. a L. U. pozor, pričom U. F. vošiel do budovy pošty, pristúpil k priehradke, za ktorou sedela pracovníčka U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. č. XX, na ktorú namieril pištoľ čiernej farby a pod hrozbou jej použitia jej prikázal, aby mu dala finančnú hotovosť, čo U. O. zo strachu urobila a zo zásuvky mu vydala finančnú hotovosť vo výške 116.800,-Sk, ktorú si zobral a odišiel, následkom čoho utrpela U. O. psychickú traumu so zmiešanou úzkostnou a depresívnou poruchou, čo si vyžiadalo jej liečenie spojené s práceneschopnosťou od 22.06.2006 do 18.04.2006 a odcudzením finančnej hotovosti spôsobili pre spoločnosť Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9, škodu vo výške 116.800,- Sk
vyčíslenia škody, 3/ obvinení U. F., U.W. a L. U. spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 28.02.2006 v čase od 09.00 hod.do 10.25 hod. v obci B. č. XXX, lúpežne prepadli pracovníčku pošty B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.-X., ul. F. č. XXXX/X, a to tak, že U. F. vošiel na poštu, následne k okienku poštového priečinku, kde na pracovníčku pošty namieril plynovú pištoľ a žiadal od nej, aby mu vydala peniaze, pričom sa ho pýtala, že čo chce, že nemá žiadne peniaze, na čo znova opakoval svoju žiadosť a pracovníčke namieril na hlavu pištoľ, na čo mu ona vydala zopár bankoviek do okienka, ktoré si U. F. dal do vrecka na bunde, následne nastriekal pracovníčke pošty kaser do očí a utiekol z pošty do uličky pri kostole, kde ho čakalo osobné motorové vozidlo zn. AUDI A8 s osádkou L. U., ktorý vozidlo riadil a U.W., ktorému odovzdal finančnú hotovosť vo výške 18.230,- Sk, pričom B. X. spôsobil zranenia: popálenie a poleptanie ohraničené na oko s dobou liečenia od 28.02.2006 do 05.03.2006 bez práceneschopnosti a odcudzením finančnej hotovosti spôsobili spoločnosti Slovenská pošta a.s. Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9, škodu vo výške 18.230,- Sk
vyčíslenia škody, 4/ obvinení U. F., U.W. a L. U. spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 28.02.2006 v čase od 11.45 hod. do 11.50 hod. v obci M., lúpežne prepadli pracovníčku pošty X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX, a to tak, že U. F. vošiel na poštu, následne k okienku poštového priečinku, kde na pracovníčku pošty namieril plynovú pištoľ a žiadal od nej peniaze, pričom mu pracovníčka odpovedala, aby nevymýšľal a odišiel preč, na čo U. F. jej nastriekal do očí kaser, ramenom vytlačil dvere do miestnosti pošty za prepážkou, na čo ho pracovníčka pošty fyzicky napadla, čo jej on opätoval a udrel ju do tváre a očí, následne obaja spadli na zem, U. F. vstal a jednou nohou pridržiaval na zemi pracovníčku pošty, pričom prehrabával zásuvky, keď zbadal, že pracovníčka krváca, zľakol sa a utiekol cez únikovú trasu, kde ho čakalo osobné motorové vozidlo zn. AUDI A8 s osádkou L. U., ktorý vozidlo riadil a U.W., pričom X. L. spôsobil zranenia: tržnozhmoždenú ranu 1,5 cm na temeni vľavo, pohmoždenie s krvnými podliatinami na čele, tvári, záhlaví a pohmoždenie ľavého ramena a ľavého predlaktia s punkciou krvi, krvnú podliatinu ľavej očnice, odreninu na chrbte vpravo s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní od 28.02.2006 do 29.03.2006
lekárskej správy a poškodením dverí a pracovného stola spôsobili spoločnosti Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9, škodu vo výške 12.056,-Sk
vyčíslenia škody. Za to bol obvinený U. F. odsúdený
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol zaradený
2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a/ Tr. zák. bol tomuto obvinenému uložený trest prepadnutia veci - 1 ks čiapka a 1 ks tepláky, vlastníkom ktorých prepadnutých vecí sa
6 Tr. zák. stáva štát. Obvinený L. U. bol odsúdený
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obvinený U.W. bol odsúdený
2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 bol tomuto obvinenému uložený aj peňažný trest vo výške 10.000,- Eur, pričom pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu, ustanovil obvinenému
3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 54/2007 z
1 Tr. por. súd uložil obvineným povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť spôsobenú škodu, a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., krajská pobočka Bratislava vo výške 133,01 Eur ohľadne vynaložených nákladov na liečbu C. V. a X. L., Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., krajská pobočka Trnava vo výške 104,10 Eur ohľadne vynaloženia nákladov na liečbu U. O. a spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9, vo výške 4.882,36 Eur.
1 Tr. por. boli poškodené strany Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda, Galantská cesta č. 693/5, spoločnosť L., s.r.o. P. č. 2, Bratislava a X. L. s nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obvinený U. F. odvolanie do výroku o treste a obvinení L. U. a U.W. do viny i trestu do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 969). Včas podané odvolanie odôvodnil obvinený U. F. osobitným podaním zo
c/ Tr. por. Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý na verejnom zasadnutí 13. septembra 2012 sp. zn. 6 To 70/2012 rozhodol
1 písm. e/, f/, ods. 2 Tr. por. rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok zrušil ohľadne obvineného U. F. vo výroku o treste, ako aj spôsobe jeho výkonu, ako aj výroku o náhrade škody týkajúcej sa poškodenej strany L., s.r.o. a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému U. F.
2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil tohto obvineného
2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obvinenému uložil
1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia veci - 1 ks čiapka, 1 ks tepláky. Vlastníkom prepadnutých vecí sa
6 Tr. zák. stáva štát.
1 Tr. por. zaviazal obvinených U. F., L. U. a U.W. spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej strane L., s.r.o. škodu vo výške 190,37 Eur so 7% -ným ročným úrokom z uvedenej čiastky. Napokon uvedeným rozhodnutím
por. odvolania obvinených L. U. a U.W. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
3 Tr. por. ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V danom prípade si obvinený uloženú zásielku v lehote nevyzdvihol, a tak nastala fikcia doručenia dňom
c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko nie sú splnené podmienky dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Obvinený L. U., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie citovaného ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom
2 písm. b/, c/ Tr. zák., na ktorý zákonodarca stanovil trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov. V čase vznesenia obvinenia sa nachádzal vo väzbe v inej trestnej veci, preto šlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Obvinenému zvolil obhajcu jeho otec podpísaním plnej moci dňa
2 Tr. por. (zrejme ide o staré tlačivo, po novom § 213 ods. 3 Tr. por.). Bližšie, ktorých úkonov sa chce zúčastniť, však nekonkretizoval. Z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že obvinený U. F. bol skutočne v prípravnom konaní vypočutý v dňoch
názoru dovolacieho súdu bola tomuto dôkazu zo strany súdov nižšieho stupňa venovaná náležitá pozornosť. Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí ako svedkovia kriminalistickí technici, ktorí zaisťovali tieto pachové stopy, resp. odoberali pachové vzorky od obvinených. Všetci zhodne uviedli, že pri zaisťovaní týchto stôp postupovali v súlade s metodickým pokynom (Nariadenie Prezidenta PZ SR z 25. mája 1998, novelizovaným Nariadením Prezidenta PZ SR č. 4/2004). Napokon túto skutočnosť potvrdila i znalkyňa MVDr. Jana Freyová, ktorú za tým účelom pribral do konania súd prvého stupňa. Námietky obvineného voči tejto znalkyni sú irelevantné, pretože znalkyňa sa nezaoberala skúmaním a vyhodnocovaním zaistených pachových stôp, čo je predmetom kriminalistickej odorológie. Úlohou znalkyne v konaní bolo posúdiť správnosť postupu policajných orgánov pri zaisťovaní pachových stôp. K námietkam obvineného je potrebné uviesť, že sa domáha prítomnosti obhajcu pri úkone, kde zákon prítomnosť obhajcu nestanovuje, pretože prítomnosť obhajcu z hľadiska riadneho a včasného zaistenia takých úkonov pri dodržaní nevyhnutnej operatívnosti v počiatočných fázach trestného konania nepovažuje za vhodnú. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa
ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov
2 až 4. Účasť obhajcu na vyšetrovacích úkonoch
tohto ustanovenia je limitovaná vyšetrovacími úkonmi, ktoré upravuje Trestný poriadok a tým, že ide o úkony, zaradené medzi vyšetrovacie úkony. Úkonov, ktoré nemajú povahu vyšetrovacích úkonov, sa obhajca nemôže zúčastniť, resp. nemôže sa účasti na týchto úkonoch domáhať, pričom orgány činné v trestnom konaní nie sú povinné o týchto úkonoch obhajcu vyrozumieť. Práva obhajcu v prípravnom konaní ďalej bližšie konkretizuje ustanovenie § 213 ods. 2 Tr. por., ktoré zakotvuje, že obhajca má právo už od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Uvedené ustanovenie obmedzuje účasť obhajcu na vyšetrovacie úkony, teda nie na všetky úkony, ktoré sú v priebehu prípravného konania vykonávané. Zúčastniť sa môže iba úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz pred súdom. Za vyšetrovacie úkony sa považujú úkony trestného konania vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní
Trestného poriadku. Medzi tieto úkony patria napr. vznesenie obvinenia, výsluch obvineného, svedka, znalca a pod. V rámci prípravného konania pri vyšetrovaní trestných činov sú vykonávané i ďalšie úkony, ktoré do skupiny vyšetrovacích úkonov nepatria. Medzi vyšetrovacie úkony v zmysle vyššie uvedeného nemožno zahrnúť postupy policajných orgánov pri zaisťovaní kriminalistických expertíz a zhromažďovanie potrebných podkladov pre tieto expertízy. Tieto úkony totiž realizujú osoby odlišné od orgánov činných v trestnom konaní (§ 10 Tr. por.). Preto zaistenie stôp na mieste činu, ako je napr. odoberanie daktyloskopických alebo trasologických stôp, odber biologického materiálu alebo zaisťovanie pachových stôp, nemožno považovať za vyšetrovací úkon. Tieto úkony totiž vykonávajú odborní pracovníci, ktorí síce sú príslušníkmi policajného zboru, avšak nevykonáva ich vyšetrovateľ, ako osoba poverená vedením vyšetrovania konkrétnej trestnej veci. Následne až odborné vyjadrenie alebo kriminalistická expertíza, ktorá bola spracovaná na základe materiálu zaisteného technikmi, je podkladom pre dokazovanie a má povahu dôkazu. Platný Trestný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo právo účasti obhajcu na týchto úkonoch. Z uvedeného vyplýva, že pri riešení otázky zachovania a zaistenia práva obhajoby je nutné rozlišovať kedy ide o vyšetrovací úkon, na ktorom má obhajca právo zúčastniť sa (za podmienok určených procesným predpisom), a kedy iba o úkon smerujúci k zadováženiu potrebného podkladového materiálu. V konkrétnej veci to znamená, že zaisťovanie pachovej stopy a odber porovnávacej vzorky kriminalistickým technikom nie je možné zaradiť medzi vyšetrovacie úkony. Odborné vyjadrenia zachycujúce výsledok porovnávania pachových stôp je potrebné považovať za dôkaz, ktorý bol získaný zákonným spôsobom. Pri jeho zadovažovaní ani pri vyhodnocovaní neboli porušené príslušné ustanovenia zákona. Do spisu bol tento dôkaz zaradený už v priebehu prípravného konania, proti jeho zaradeniu medzi ostatné dôkazy nemožno nič namietať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci k žiadnemu porušeniu práva obvineného na obhajobu nedošlo. Počas celého konania mal obvinený obhajcu, ktorému bola daná možnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktorých sa
Trestného poriadku mohol zúčastniť. Obhajcovi bolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a dovolací súd nezistil zo strany orgánov činných v trestnom konaní ani žiadne narušenie možnosti spolupráce a vzájomnej komunikácie medzi dovolateľom a jeho obhajcom. Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého možno dovolanie podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu znovu poukazoval, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu tým, že obhajca sa nemohol zúčastniť vyšetrovacích úkonov, a preto takto získané dôkazy nebolo možné procesne použiť v trestnom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, dovolací súd žiadne porušenie práva na obhajobu nezistil. Celé dokazovanie ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní sa vykonalo za dodržania procesných predpisov, preto argumentáciu obvineného vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania
por. V predmetnej veci obvinený L. U. svojimi námietkami nenaplnil ani jeden z uplatnených dovolacích dôvodov, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.