1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 2 T 88/2010 zo dňa 27. apríla 2012 uznal obžalovaného R. L. vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o zrušení skoršieho rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí.
por. obvinenému R. L., pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa, uložil
2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, na výkon ktorého ho
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky a opieral ho o dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por.
generálneho prokurátora odvolací súd pri ukladaní trestu porušil ustanovenie § 42 ods. 3 Tr. zák. v prospech obvineného, pretože skoršie odsúdenie obvineného L. nie je takej povahy, že sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený a mal mu byť uložený súhrnný trest odňatia slobody a to dokonca za použitia tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.), tak ako to správne vyhodnotil prvostupňový súd. Tým, že sa odvolací súd nestotožnil s uložením súhrnného trestu a následne ukladal obvinenému trest za použitia ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. o znížení hornej hranice trestnej sadzby, ktorá po tejto úprave predstavovala sadzbu od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov, a za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., porušil zákon a tým sú naplnené dovolacie dôvody
1 písm. i/ a písm. h/ Tr. zák. Navyše pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. sa odvolací súd
generálneho prokurátora nevyrovnal so všetkými zákonnými hľadiskami pre určenie výmery trestu odňatia slobody. Generálny prokurátor vyčítal odvolaciemu súdu, že použitie moderačného ustanovenia dostatočne nezdôvodnil, keď len poukázal na rozpad manželstva, ktorý u obvineného viedol až k bezdomovstvu, čo neodôvodňuje mimoriadne zníženie trestu.
názoru generálneho prokurátora ani okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa neboli také, že by odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Uložený trest je preto neprimerane mierny. Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por., z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., § 50 ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného R. L. a aby
2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený R. L. sa ani sám, ani prostredníctvom svojho obhajcu k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie generálneho prokurátora a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ a h/ Tr. por., ako ich špecifikoval dovolateľ.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že by odvolací súd nemohol ako predbežnú otázku pri ukladaní trestu riešiť či predchádzajúce odsúdenie obvineného, vo vzťahu ku ktorému by prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, je alebo nie je takého charakteru, že sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, a
toho posúdiť, či prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, alebo naopak, ustanovenie o súhrnnom treste sa v zmysle § 42 ods. 3 Tr. zák. nepoužije, ak dospeje k záveru, že skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Opačný názor je správny, to znamená, že každý súd pri ukladaní trestu, z hľadiska toho, či prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, musí mať vyriešenú otázku, či skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Buď musí mať k dispozícii rozhodnutie, na základe ktorého nastala fikcia neodsúdenia páchateľa, alebo už nastala táto fikcia zo zákona, napr. pri odsúdení na podmienečný trest odňatia slobody uplynutím lehôt uvedených v § 50 ods. 5 a 6 Tr. zák. a pokiaľ tieto lehoty neuplynuli, musí si danú otázku osvedčenia sa alebo neosvedčenia sa obvineného vyriešiť ako predbežnú ten súd, ktorý má uložiť do úvahy prichádzajúci súhrnný trest. V predmetnom prípade krajský súd danú otázku správne vyriešil. Vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8 T 117/2009, v ktorej bol obvinený R. L. rozsudkom z 18. mája 2010 odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
zák. na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so skúšobnou dobou 2 (dvoch) rokov, skúšobná doba uplynula 18. mája 2012 a v čase, keď krajský súd rozhodoval o treste, nenachádzalo sa ešte v uvedenom spise Okresného súdu Trenčín rozhodnutie o tom, či sa v priebehu skúšobnej doby obvinený osvedčil, preto musel krajský súd danú otázku vyriešiť sám ako predbežnú. Pokiaľ mal na základe dôkazov o sledovaní správania sa obvineného v skúšobnej dobe a odpisu registra trestov dostatok podkladov na to, aby mohol konštatovať, že sa obvinený osvedčil, čo z obsahu spisu je zrejmé, jeho postupu nemožno nič vyčítať. Súhrnný trest tak vzhľadom na ustanovenie § 42 ods. 3 Tr. zák. neprichádzal do úvahy. Krajský súd tiež správne, s poukazom na odôvodnenie jeho rozhodnutia ukladal trest za použitia § 36 písm. j/ a § 38 Tr. zák. Na základe toho potom správne určil základnú trestnú sadzbu odňatia slobody. Najvyšší súd považuje v konkrétnom prípade za opodstatnené aj použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, lebo použitie trestnej sadzby odňatia slobody v rozmedzí od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov by bolo s ohľadom na všetky okolnosti prípadu i pomery páchateľa neprimerane prísne. Nejde len o jednotlivé okolnosti, ale o ich celkový súhrn. Zvýrazniť treba, že zásah do sexuálnej sféry poškodených, oproti iným vyskytujúcim sa prípadom, bol menej závažný a konanie obvineného neprekročilo rámec dotykov a ohmatávaní a nedochádzalo až k vlastnému sexuálnemu ukájaniu sa obvineného pred maloletými a ani z jeho zjavu to maloleté nebadali. Zrejme i to v podstate nespôsobilo vážnejšie psychické následky v emočnej oblasti poškodených. Vlastne také neboli ani konštatované a psychický vývin poškodených nebol narušený. Je dosť pochopiteľné, že to narušilo normálne vzťahy medzi manželmi, no treba brať do úvahy, že dosť citeľne postihuje rozvrat manželstva samotný obvinený. Krajský súd dostatočne zvážil aj v rámci mimoriadneho zníženia trestu všetky významné okolnosti pri výmere trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. V zmysle § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. bol limitovaný spodnou hranicou trestu odňatia slobody dva roky. Uložil obvinenému trest odňatia slobody nad touto sadzbou vo výmere dostatočne vystihujúcej všetky okolnosti prípadu i pomery páchateľa. Treba podotknúť, že ustanovenie § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. ako dovolací dôvod v konkrétnom prípade by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by vôbec nebolo možné použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a takúto nemožnosť najvyšší súd nezistil. Čo sa týka dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., pokiaľ ho generálny prokurátor opieral o nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia spočívajúce v tom, že nesprávne bolo rozhodnuté o tom, že sa nemôže v danom prípade uložiť súhrnný trest, ako bolo vyššie uvedené, postup krajského súdu bol správny a taký dovolací dôvod nie je daný.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Keďže v danom prípade bolo zrejmé, že dovolacie dôvody nie sú splnené, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.