1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do
f/ Tr. por. dovolanie obvineného V.. N. G. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici z 26. apríla 2012 sp. zn. 2 T 53/2011 bol obvinený V.. N. G. uznaný za vinného z trestného činu poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. účinného do
1 Tr. por. bol poškodený V.. N. M. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Na základe odvolaní obvineného V.. N. G. a poškodeného V.. N. M. rozhodol vo veci Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 25. októbra 2012 sp. zn. 2 To 88/2012 tak, že
1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil citovaný rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody, o ktorej
3 Tr. por. a § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol sám tak, že uložil obvinenému V.. N. G. povinnosť nahradiť poškodenému V.. N. M. škodu vo výške 8.823,47 Eur so 17,6 % úrokom s omeškania ročne z istiny 9.630,- Eur od 23. januára 2004 do 10. decembra 2007 a so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z istiny 8.823,47 Eur od 11. decembra 2007 do zaplatenia.
1 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal krajský súd poškodeného na občianske súdne konanie. Odvolanie obvineného V.. N. G. krajský súd
por. zamietol. Obvinený V.. N. G. prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ing. Veroniky Škodovej podal proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. V jeho odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania v predmetnej veci je zrejmé, že konanie, ktoré sa mu kladie za vinu nie je trestným činom, keďže sa pri ňom vyžaduje úmyselné zavinenie, ale u neho nemohlo ísť o úmysel, keďže on pri prevode nehnuteľnosti konal v súlade so svojim dispozičným právom, ako to aj v občianskom súdnom konaní konštatoval Okresný súd v Považskej Bystrici vo veci sp. zn. 6 C 166/2006, v ktorej zamietol žalobu poškodeného V.. N. M. z dôvodu, že nebol preukázaný úmysel ukrátiť veriteľa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
2 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok i rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, ako aj ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. K dovolaniu obvineného sa vyjadrili námestník okresného prokurátora v Považskej Bystrici a poškodený V.. N. M.. Prokurátor vo vyjadrení uviedol, že v dovolaní ide o argumentáciu obvineného ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, s ktorou sa obidva súdy vyrovnali v odôvodneniach svojich rozhodnutí a správne dospeli k záveru, že cieľom konania obvineného bolo zmarenie uspokojenia pohľadávky poškodeného V.. N. M.. Konštatoval, že iba s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi nemožno vyvodzovať dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Preto navrhol, aby dovolací súd uznesením
c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. odmietol, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Poškodený V.. N. M. v podstate tiež uviedol, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať nielen revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ale ani preskúmavania správnosti a úplnosti nimi vykonaného dokazovania, ktorého ťažisko je pred súdom prvého stupňa. Podrobnejšie sa potom zaoberal jednotlivými námietkami obvineného k subjektívnej stránke trestného činu i k tomu, či obvinený mal majetok, z ktorého mohol byť jeho záväzok voči veriteľovi uspokojený a uviedol, že keby to tak bolo, bol by taký majetok podrobený exekúcii. Rovnako sa zaoberal otázkou náhrady škody a uviedol, že nešlo o dva rovnaké subjekty, pokiaľ boli zaviazané k náhrade škody, lebo nebola daná zhoda v osobe dlžníka vystupujúceho v občianskom súdnom konaní a páchateľa trestného činu, spáchaním ktorého bol obvinený uznaný za vinného v trestnom konaní. Trestný čin totiž nespáchala obchodná spoločnosť G. spol. s r. o., ktorej bol obvinený jediným konateľom, ale sám obžalovaný. Napokon poškodený poznamenal, že námietky obvineného, že nižšie súdy nesprávne hodnotili dôkazy a dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom obvinený prezentuje svoju verziu celej udalosti, sú z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu irelevantné, a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného
1 Tr. por. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v prvom rade zisťoval, či dovolanie obvineného V. spĺňa všetky zákonné náležitosti a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Zo spisového materiálu možno zistiť, že uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici z
článku I. rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii sa mu odpúšťa trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov, uložený mu rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
2 Tr. por. sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon neustanovuje inak, ako rozhodnutia
odseku 1 Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle § 163 až § 168 Tr. por. treba rozumieť taký, ktorý obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného. Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, pri zahladení odsúdenia, alebo na základe rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia, že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa ako keby odsúdený nebol, potom treba do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola. Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým existovala prekážka odsúdenia páchateľa. Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej z dvoch hlavných strán v trestnom konaní alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo možné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po zahladení odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia. Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade, keď už je odsúdenie zahladené a na obvineného sa hľadí akoby nebol odsúdený, aby generálny prokurátor, eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie takého trestno-právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dobrodenie, ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia osoby, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel. Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané a zahladené odsúdenie, resp. ak bol odpustený trest na základe amnestie prezidenta republiky s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť. Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu), resp. na základe amnestie stav zahladenia odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať. V predmetnom prípade vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného V.. N. G. považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému by ho bolo možné podať v zmysle § 368 ods. 1 a 2 Tr. por. Preto dovolanie obvineného Ing. N. G.
f/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.