← Slovensko

§ 172/1c, d, 2c, d Tr.zák. a iné

Obsah (23)§ 172§ 382§ 48§ 76§ 319§ 321o§ 322§ 73§ 371§ 199§ 206§ 85§ 346§ 368§ 369§ 370§ 37§ 2§ 38a§ 39§ 9§ 23§ 138

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/9/2013 Identifikačné číslo spisu: 5109011001 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Toman Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013

§ 172ods.

1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 5. septembra 2011, sp. zn. 1 To 70/2011, rozhodol rozhodol:

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. Q. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 30. mája 2011, sp. zn. 1 T 134/2009, bol obvinený Q. Q. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

§ 172ods.

1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že najmenej od začiatku roku 2008 až do 11.02.2009 kupoval a inak zadovažoval a následne ďalej distribuoval a predával v meste G. a blízkom okolí marihuanu, pričom počas osobnej prehliadky dňa 11.02.2009 dobrovoľne vydal 1 ks vrecúško o rozmeroch 7,3 x 4,2 cm s usušeným rastlinným materiálom zelenej farby, pri prehliadke motorového vozidla Škoda Felícia ev. č. V. XXX U. dobrovoľne vydal igelitovú tašku s vrecúškom o rozmeroch 22 x 24 cm s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby, pričom

znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Slovenská Ľupča bolo zistené, že vo vrecúšku o rozmeroch 7,3 x 4,2 cm sa nachádza rastlinný materiál rodu cannabis o hmotnosti 0,451 g s priemerným obsahom THC 18,6 % hmotnostných, čo

znaleckého posudku vypracovaného RNDr. Mgr. Vierou Kadlecovou predstavuje 1 obvykle jednorazovú dávku a vo vrecku o rozmeroch 22 x 24 cm bol zistený rastlinný materiál rodu cannabis o hmotnosti 219 g s priemerným obsahom THC 21,7 % hmotnostných, čo

znaleckého posudku vypracovaného RNDr. Mgr. Vierou Kadlecovou predstavuje najmenej 438 obvykle jednorazových dávok, v celkovej cene najmenej 878,-Eur, rastliny rodu cannabis sú uvedené v I. skupine omamných látok a THC v I. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z.z.; marihuanu predával aj osobám mladším ako osemnásť rokov a to Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a E. X., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd za tento zločin uložil obvinenému

§ 172ods.

2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.

§ 48ods.

3 písm. b/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil súd do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

§ 76ods.

1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil aj ochranný dohľad na 1 rok, s uložením povinnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu. Súčasne súd uložil obvinenému aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks digitálna váha zn. Proscale XX 250 s papierovým obalom a 1 ks sklenená trubička tzv. sukovka, ako aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou (

73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zak.). Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený Q. Q., jeho rodičia W. Q. a Q. Q. a prokurátor okresnej prokuratúry v Žiline. O týchto odvolaniach rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom z 5. septembra 2011, sp. zn. 1 To 70/2011 tak, že odvolanie prokurátora

§ 319Tr.

por. zamietol a na základe odvolania obvineného a jeho rodičov

§ 321ods.

písm. a/, písm. b/, písm. e/ Tr. por. zrušil prvostupňový rozsudok okresného súdu a

§ 322ods.

3 Tr. por. sám rozhodol vo veci tak, že uznal obvineného Q. Q. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

§ 172ods.

1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na čiastočne zmenenom skutkovom základe, pričom upravil skutkovú vetu tak, že obvinený Q. Q. najmenej od začiatku roku 2008 až do 11.2.2009 opakovane kupoval, zadovažoval, prechovával a následne ďalej distribuoval a predával viacerým osobám v meste G. a blízkom okolí marihuanu, pričom počas osobnej prehliadky dňa 11.2.2009 dobrovoľne vydal 1 ks vrecúško o rozmeroch 7,3 x 4,2 cm s usušeným rastlinným materiálom zelenej farby, pri prehliadke motorového vozidla Skoda Felícia, ev.č. V. XXX U. dobrovoľne vydal igelitovú tašku s vrecúškom o rozmeroch 22 x 24 cm s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby, pričom

znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Slovenská Ľupča bolo zistené, že vo vrecúšku o rozmeroch 7,3 x 4,2 cm sa nachádza rastlinný materiál rodu cannabis o hmotnosti 0,451 g s priemerným obsahom THC 18,6 % hmotnostných, čo

znaleckého posudku vypracovaného RNDr. Mgr. Vierou Kadlecovou predstavuje 1 obvykle jednorazovú dávku a o vo vrecku o rozmeroch 22 x 24 cm bol zistený rastlinný materiál rodu cannabis o hmotnosti 219 g s priemerným obsahom THC 21,7 % hmotnostných, čo

znaleckého posudku vypracovaného RNDr. Mgr. Vierou Kadlecovou predstavuje najmenej 438 obvykle jednorazových dávok, v celkovej cene najmenej 878,- Eur, rastliny rodu cannabis sú uvedené v I. skupine omamných látok a THC v I. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z.z.; marihuanu predával aj osobám mladším ako osemnásť rokov, a to Q. Q., nar. XX.X.XXXX a E. X., nar. X.X.XXXX. Za to krajský súd uložil obvinenému Q. Q.

§ 172ods.

2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody na10 rokov, na výkon ktorého ho zaradil

§ 48ods.

4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu súd uložil aj ochranný dohľad na jeden rok so stanovením povinnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu, ako aj trest prepadnutia veci digitálnej váhy a sklenenej trubičky tzv. sukovky.

§ 73ods.

2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom obhajcu dovolanie. Z obsahu odôvodnenia dovolania vyplýva, že uplatnil dovolací dôvod

§ 371ods.

l písm. c/ a písm. g/ Tr. por. teda, že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu ako aj, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V odôvodnení dovolania vyjadril názor, že celé trestné konanie vedené proti nemu je v rozpore s článkom 17 ods. 2, 50 ods. 3 Ústavy a teda je v rozpore aj s Trestným poriadkom. Súd prvého stupňa nikdy nemal prijať obžalobu, pretože celé prípravné konanie od začatia trestného stíhania

§ 199ods.

1 Tr. por. je nezákonné, a preto jeho výsledky nemali byť súdom akceptované po podaní obžaloby. V tejto súvislosti dovolateľ namietal, že v skutku uvedeného v uznesení o začatí trestného stíhania

§ 199ods.

1 Tr. por. je uvedené aj jeho meno, dátum narodenia a adresa a teda, ak bolo zrejmé, že sa skutku mala dopustiť konkrétna osoba, bolo potrebné bez meškania vzniesť obvinenie

§ 206ods.

1 Tr. por. tejto konkrétnej osobe. Takýto postup je potrebné,

názoru obvineného pokladať za podstatnú chybu celého konania, ktoré predchádzalo odsudzujúcemu rozsudku. Obvinený v ďalšej časti odôvodnenia svojho dovolania namietal, že jeho osobná sloboda bola obmedzená dňa 11. februára 2009 o 11.55 hod. a nie až o 18.10 hod. toho istého dňa, a preto vyšetrovateľ mal postupovať

§ 85ods.

1, 3, 4, 5 Tr. por. Z materiálneho chápania zásahu do osobnej slobody vyplýva jednoznačný záver, že jeho osobná sloboda bola obmedzená už od 11.55 h. dňa

  1. februára 2009 a od toho momentu mal mať všetky práva zadržanej osoby a nie až od momentu formálneho vypísania zápisnice o zadržaní policajtom. Vyšetrovateľ ho riadne nepoučil o jeho právach, ale podrobil ho výsluchu formou otázok pri vykonávaní osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov. Pri absencii poučenia o jeho právach odpovede na otázky vyšetrovateľa nemajú žiadnu procesnú relevantnosť, a preto odvolací súd pochybil, keď ich hodnotil ako usvedčujúce dôkazy získané zákonným spôsobom. Ďalej obvinený namietal, že v prípravnom konaní nebol upovedomený o výsluchu svedkov a tieto výsluchy boli vykonávané za prítomnosti advokátskeho koncipienta, resp. za prítomnosti advokátky, ktorú nepoznal. V takomto postupe vidí porušenie jeho práva na obhajobu, pretože výpovede svedkov boli získané nezákonným spôsobom, a preto boli procesne irelevantné a ako také nemohli byť na hlavnom pojednávaní súdu ani prečítané. V tomto smere považuje úvahy krajského súdu, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, za neprijateľné. V časti odôvodnenia dovolania označenej pod bodom 2.4/ obvinený prezentoval názor, že odvolací súd pochybil, keď o odvolaniach rozhodol rozsudkom sám a zmenil jeho skutkovú vetu tak, aby zodpovedala právnej kvalifikácii. Takýto postup súdu bol v rozpore s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por., pretože súd nevykonával žiadne dokazovanie odôvodňujúce zmenu skutku a nedal mu možnosť reagovať na nové skutkové okolnosti, ktoré krajský súd uviedol v skutkovej vete. Teda z jeho pohľadu ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktorým došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu a teda práva na spravodlivý proces. Dovolateľ ďalej namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nereagoval na jeho námietky vznesené voči znaleckému posudku znalcov psychiatrov, a to napriek tomu, že znalecký posudok v nálezovej časti vychádzal z jeho výpovedí učinených do
  2. februára 2009, teda súd sa opieral o nezákonné dôkazy. Následne namietal aj ďalšie časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu a to menovite, že súd nereagoval na odvolaciu námietku vo vzťahu k postupu orgánov prípravného konania vo fáze začatia trestného stíhania, neodôvodnil odvolaciu námietku nezákonného sledovania políciou a ani námietku nezákonného vykonania prehliadky iných priestorov. V záverečnej časti odôvodnenia dovolania obvinený uviedol, že porušenie zákona v jeho neprospech zásadne ovplyvnilo jeho postavenie, čo sa prejavilo v uloženom druhu a výmere trestu. S poukazom na uvedené dôvody obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. v jeho neprospech, následne, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline, ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina, zrušil a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súčasne navrhol, aby po zrušení všetkých výrokov napadnutých rozsudkov ho dovolací súd nevzal do väzby, keďže dôvody na takéto rozhodnutie nie sú dané. K dovolaniu obvineného Q. Q. podala písomné vyjadrenie okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina. V tomto vyjadrení, vo vzťahu k prvej časti námietok dovolateľa, prokurátorka uviedla, že pri vydávaní uznesenia o začatí trestného stíhania vyšetrovateľ ešte nedisponoval takými dôkazmi, ktoré by odôvodňovali vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. Až zabezpečenie väčšieho množstva dôkazov a nielen tzv. „dôkazov z druhej ruky" môže viesť k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia. Pokiaľ by obvinenie bolo založené len na nepriamych dôkazoch, resp. dôkazoch „z druhej ruky", takéto uznesenie by nebolo v súlade so zákonom. Práve inštitút vydania uznesenia o začatí trestného stíhania tzv. „vo veci" umožňuje zabezpečiť orgánom činným v trestnom konaní také dôkazy, a to v prospech i v neprospech osoby „podozrivej" zo spáchania trestného činu, aby uznesenie o vznesení obvinenia bolo založené na riadne zistenej dôkaznej situácii, a aby sa vydaním takéhoto uznesenia neporušili základné ľudské práva. Je zrejmé, že získanie „štatútu obvineného" je závažným zásahom do ľudských a občianskych práv jednotlivca. Špeciálne u drogovej trestnej činnosti je potrebné uznesenie o vznesení obvinenia konkrétnej osobe vydávať až po tom, čo sa u nej nájdu omamné a psychotropné látky, alebo keď takéto látky táto osoba vydá. Len vedomosť alebo indície o tom, že osoba prechováva, zadovažuje, kupuje alebo predáva omamné a psychotropné látky, nestačia na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko, ako zo znenia ustanovení Trestného zákona v časti týkajúcej sa drogovej činnosti vyplýva, je potrebné nepochybne zistiť, či sa jedná o omamné psychotropné látky, v akom rozsahu, ako aj iné súvislosti zabezpečujúce správnu kvalifikáciu skutku. Musí byť relevantne preukázané, že látky, ktoré sú označované verejnosťou, okolím podozrivej osoby, prípadne inými informáciami, sú naozaj látky, ktoré možno označiť za látky omamné, psychotropné, a ktoré sú uvedené v prílohe zákona č. 139/98 Zb. v znení ďalších zmien a doplnkov. Z uvedeného je teda zrejmé, že nie je možné vydať uznesenie o vznesení obvinenia, pokiaľ tieto zakázané látky nie sú reálne k dispozícii a nie, sú ako také, vyhodnotené nespochybniteľným spôsobom. V prípade obvineného Q. Q. sa jednalo o osobu pristihnutú pri páchaní trestného činu. Prehliadky boli vykonané napriek absencii príkazu prokurátora, nakoľko takýto postup umožňuje zákon. Po skončení prehliadok vyšetrovateľ v súlade s požiadavkou zákona telefonicky informoval prokurátora. Osobná sloboda obvinenému bola obmedzená dňa
  3. februára 2009 o 11.55 hod., čo je uvedené, či už v návrhoch prokurátora alebo v rozhodnutiach súdov. To, že vyšetrovateľ do svojho podnetu uvádza čas zadržania dňa
  4. februára 2009 o 18.10 hod. je časom, kedy bol Q. Q. zadržaný

§ 85ods.

1 Tr. por. policajtom. Lehota väzby a všetky ostatné úkony sa však počítali odo dňa 11. februára 2009 od 11.55 hod. Nejednalo sa o svojvôľu policajta, ale o postup daný Trestným poriadkom. Svedkovia vypočutí v priebehu prípravného konania, boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo, ako aj o následkoch uvádzania nepravdivých údajov, pričom títo svedkovia v prípravnom konaní Q. Q. usvedčovali. Na hlavnom pojednávaní títo istí svedkovia po poučení zmenili výpovede, čo nevedeli logicky vysvetliť, na základe čoho im bolo vznesené obvinenie z trestného činu krivej svedeckej výpovede a krivej prísahy

§ 346Tr.

zák. a aktuálne už sú odsúdení. K dovolacej námietke obvineného spočívajúcej v tvrdení, že nemal možnosť sa rozhodnúť, či sa zúčastní na výsluchu svedkov, okresná prokurátorka uviedla, že z obsahu trestného spisu vyplýva, že obhajcovi obvineného boli v prípravnom konaní oznamované všetky termíny úkonov, ktorých sa mal možnosť zúčastniť. Následne na hlavnom pojednávaní boli všetky dôkazy vykonané zákonným spôsobom a v súlade s princípmi kontradiktórneho konania. Pokiaľ krajský súd zmenil skutkovú vetu doplnením slov "...viacerým osobám..." táto skutočnosť zodpovedala skutkovým zisteniam vykonaným v priebehu trestného konania a logicky vyplývala zo znenia skutku, tak aj z trestnoprávnej kvalifikácie ustálenej okresným súdom. V záverečnej časti svojho vyjadrenia okresná prokurátorka prezentovala názor, že v dovolaní nie sú uvedené také nové skutočnosti, s ktorými by sa súdy oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali a v plnej miere sa stotožňuje s odôvodnením rozsudkov súdov oboch stupňov, ktoré považuje za zákonné, dôvodné a zodpovedajúce stavu veci. K vyjadreniu okresnej prokurátorky podal obvinený svoje vlastnoručne napísané vyjadrenie datované dňom 10. decembra 2012, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že je súčasťou jeho písomného podania z toho istého dňa označeného ako „Doplnenie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. č. k 1 To 70/2011-234 z 5. septembra 2011". Toto podanie obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže považovať za súčasť dovolania, pretože

výslovného znenia ustanovenia § 373 ods. 1 Tr. por. môže obvinený podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Inak sa jeho podanie nepovažuje za dovolanie. Rovnaká podmienka platí aj ohľadne prípadného doplnenia už podaného dovolania obvineného. Ak podanie obvineného, ktoré neurobil prostredníctvom svojho obhajcu, smeruje k doplneniu odôvodnenia podaného dovolania, potom s ním nie je možné spájať akékoľvek účinky vzťahujúce sa k dovolaniu a konaniu o ňom, a teda k jeho obsahu nemožno prihliadať. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou, a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

§ 368ods.

1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Žiline, ako odvolacieho súdu. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie, ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo podané osobou oprávnenou

§ 369ods.

2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Žilina, t.j. v mieste

§ 370Tr.

por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda, a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený vo svojom dovolaní menovite uplatnil dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. teda, že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a dovolací dôvod

ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

§ 371ods.4 Tr.

por. dôvody dovolania

ods. 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najskôr v konaní pred odvolacím súdom. V predmetnej veci obvinený mohol použiť na podanie dovolania dovolacie dôvody

§ 371ods.

1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por., lebo ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v konaní na odvolacom súde, poukazoval na nezákonnosť dôkazov, medzi nimi i tých, ktoré spočívali na prvotných úkonoch, jednak samotného dôvodu zastavenia motorového vozidla obvineného, tak aj ohliadky motorového vozidla, pri ktorej boli nájdené omamné a psychotropné látky. Mal byť nezákonne sledovaný a v nadväznosti na to mali byť nezákonné i od toho odvodené dôkazy, lebo celý priebeh jeho zadržania a vznesenia obvinenia, a následne aj vykonávanie výsluchov svedkov, resp. vypracovanie znaleckého posudku boli vykonané nezákonne s tým, že oneskoreným vznesením obvinenia, neupovedomením o výsluchu svedkov a neprítomnosťou jeho obhajcu pri týchto úkonoch boli porušené jeho práva na obhajobu. Obvinený teda mohol podať dovolanie z dôvodov § 371 ods.1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por., a nemohlo byť odmietnuté už z dôvodu predpokladaného v ustanovení § 371 ods. 4 Tr. por. Na druhej strane však už pri predbežnom prieskume dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že tieto dovolacie dôvody nie sú v predmetnej veci dané. Skutok, pre ktorý bol obvinený Q. Q. uznaný za vinného tak, ako ho ustálil krajský súd, vykazuje zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že sa dôsledne zaoberal obvineným namietaným porušením obhajobných práv, ako aj namietanou nezákonnosťou dôkazov. Uviedol, ktoré dôkazy považuje za zákonné a na druhej strane sa kriticky vysporiadal s postupom vyšetrovateľa, pri ktorom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, keď nemal zvoleného alebo ustanoveného obhajcu už od momentu vznesenia obvinenia, a to z dôvodu povinnej obhajoby

§ 37ods.

1 písm. c/ Tr. por. Všetky ďalšie dôkazy v kontexte priebehu celého trestného konania (vrátane konania pred súdom) boli vykonané v súlade so zákonom, pri plnom rešpektovaní práva obvineného na obhajobu. Procesný postup pri vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania „vo veci"

§ 199ods.

1 Tr. por. a následne pri vznesení obvinenia obvinenému Q. Q.

§ 206ods.

1 Tr. por., ktorý namietal v dovolaní, boli aj

zistenia dovolacieho súdu vykonané v súlade so zákonom. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd preskúmal, či v predmetnom prípade boli zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvineného, pričom, ak Trestný poriadok stanovuje podmienky vedenia výsluchu obvineného, ako aj výsluchu svedka, tieto je treba chápať v ich materiálnom pojatí. To znamená, že súdne konanie je treba viesť takým spôsobom, aby došlo k naplneniu účelu obhajoby a tým aj k zabezpečeniu základných práv obvineného, pričom celé trestné konanie treba chápať ako jeden celok. Pokiaľ išlo o ďalšie dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov, ktorí vo svojich výpovediach tvrdili, že obvinený im predával drogy (svedkovia Q. Q., X. Z. a Q. D.), krajský súd uviedol, v čom videl porušenie procesných predpisov v štádiu prípravného konania s tým záverom, že v konečnom dôsledku bolo pochybenie v štádiu súdneho konania napravené, pretože tieto dôkazy boli vykonané na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obvineného a jeho obhajcu, ktorí mali reálnu možnosť svedkov vypočúvať, klásť im otázky a prípadne namietať spôsob výsluchu svedkov. Rozhodujúce je, že predovšetkým na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu bola plne rešpektovaná zásada kontradiktórnosti konania. Preto všetky tie dôkazy, o ktoré opieral svoje rozhodnutie krajský súd, považuje dovolací súd za zákonné. Za zákonný považuje dovolací súd aj postup príslušníkov Policajného zboru SR pri prvotných úkonoch pri zastavení motorového vozidla obvineného a následnej ohliadke jeho priestoru. Značne subjektívne vyznieva názor obvineného, že zákrok polície bol nezákonným, pretože bolo vykonané jeho nezákonné sledovanie a následne aj jeho nezákonné zadržanie. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že polícia v rámci operatívno-pátracej činnosti disponovala s informáciou o osobe obvineného a jeho aktivitách súvisiacich s podozrením na predaj drogy. Preto dňa 11. februára 2009 bol vykonaný služobný zákrok, pri ktorom bolo zastavené motorové vozidlo, v ktorom sa mala nachádzať podozrivá osoba a drogy, pričom po zastavení vozidla bolo zistené, že sa u podozrivej osoby nachádza 1 ks vrecúško s marihuanou a vo vozidle igelitová taška s vrecúškom s marihuanou, o ktorých sa neskoršou odbornou expertízou zistilo, že sa jedná o omamné a psychotropné látky tak, ako sa to konštatovalo vznesení o vznesení obvinenia. Na základe výsledku tohto služobného zákroku polície bola obmedzená osobná sloboda obvineného Q. Q., bol zadržaný v zmysle § 85 ods. 2 Tr. por., ako osoba pristihnutá pri trestnom čine, ktorú môže zadržať ktokoľvek a bol bezodkladne odovzdaný vyšetrovateľovi polície, ako orgánu činnému v trestnom konaní, v súlade s Trestným poriadkom a v súlade s ním boli vyšetrovateľom polície vykonávané ďalšie úkony prípravného konania. Príslušníci Policajného zboru SR vykonávajúci operatívno-pátraciu činnosť postupovali v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Vykonávali svoju služobnú činnosť v zmysle § 8 ods. 3 citovaného zákona,

ktorého činnosť policajta je spojená s plnením úloh

tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Medzi ich úlohy

§ 2ods.

1 písm. b/ uvedeného zákona patrí odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. V rámci plnenia týchto úloh boli oprávnení vykonávať operatívno-pátraciu činnosť. V posudzovanom prípade z obsahu trestného spisu vyplýva, že príslušníci polície takúto operatívno-pátraciu činnosť vykonávali. Operatívno-pátracou činnosťou

§ 38aods.

1 zákona o Policajnom zbore je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a stráženia objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí. Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré môžu v rámci nej príslušníci Policajného zboru SR použiť,

§ 39ods.

1 zákona o Policajnom zbore sa rozumejú sledovanie osôb a vecí, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru. To teda v konkrétnom prípade znamená, že keď príslušníci polície získali informáciu odôvodňujúcu podozrenie z páchania trestného činu, v konkrétnom prípade z drogovej trestnej činnosti, nie len, že mohli, ale boli povinní v intenciách zákona o Policajnom zbore vykonať služobný zákrok v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona. Služobným zákrokom

§ 9ods.

3 zákona o Policajnom zbore je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Takýmto služobným zákrokom, pri ktorom došlo k bezprostrednému zásahu do základných práv a slobôd osoby obvineného Q. Q., bol v konkrétnom prípade služobný zákrok

§ 23ods.

1, ods. 2 písm. a/ a písm. b/ zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Keď príslušníci polície získali informáciu, ktorá naznačovala podozrenie, že môže ísť o páchanie trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s drogou, a že podozrivá osoba sa nachádza v konkrétnom motorovom vozidle, boli oprávnení vozidlo zastaviť a vykonať jeho prehliadku. V danom prípade z obsahu trestného spisu vyplýva, že obvinený vrecúška s marihuanou dobrovoľne vydal, i keď na takú prehliadku sa nevyžaduje súhlas vlastníka vozidla.

§ 23ods.

1 zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku.

§ 23ods.

2 uvedeného zákona je policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin, alebo pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných a psychotropných látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo v súvislosti s trestnou činnosťou. V súlade s týmito zákonnými ustanoveniami sa postupovalo aj v posudzovanom prípade. Od momentu len čo príslušníci polície v rámci služobného zákroku zistili vo vozidle veci poskytujúce istotu podozrenia, že došlo k spáchaniu konkrétneho trestného činu, resp., že sa taký čin pácha, boli povinní postupovať

Trestného poriadku, k čomu aj v danom prípade došlo už od zadržania podozrivej osoby. Jej bezprostrednému odovzdaniu orgánu činnému v trestnom konaní a následnými úkonmi vykonávanými vyšetrovateľom Policajného zboru SR. V nadväznosti a v kontexte s vyššie uvedeným treba zdôrazniť, že v danom prípade, aby bolo možné vydať uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému Q. bolo potrebné zabezpečiť také dôkazy, ktoré dávali väčšiu istotu podozrenia z páchania drogovej trestnej činnosti, a to nastalo až po vykonaní služobného zákroku polície dňa 11. februára 2009, pričom načasovanie takéhoto zákroku spravidla podlieha potrebe vykonania väčšieho, či menšieho množstva operatívnej činnosti polície. Z tohto pohľadu nie je možné akceptovať dovolaciu námietku obvineného spočívajúcu v tvrdení, že ak bolo známe meno a priezvisko a bydlisko páchateľa, malo mu byť hneď vznesené obvinenie zo spáchania skutku a odkladaním vznesenia obvinenia došlo k podstatnej chybe prípravného konania, resp. celého nasledujúceho konania. Taktiež nie je opodstatnená ani námietka obvineného, spočívajúcu v tvrdení, že krajský súd vykonal zmenu skutkovej vety tak, aby ju prispôsobil právnej kvalifikácii a že v tomto zmysle sa jednalo o tzv. prekvapivé rozhodnutie v rámci ktorého nemal ani možnosť reagovať na nové skutkové okolnosti. Z vykonaného dokazovania už v priebehu prípravného konania a následne po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu bolo zrejmé, že obvinený páchal trestný čin závažnejším spôsobom konania po dlhší čas a na viacerých osobách (

§ 138písm.

b/, písm. j/ Tr. por.) a tomu zodpovedalo aj právne posúdenie jeho konania už v obžalobe okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina. Ak potom Krajský súd v Žiline upravil skutkovú vetu pridaním slov „... viacerým osobám..." , tak vykonal korekciu, ktorá bola plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania už v čase podania obžaloby a nezodpovedá teda skutočnosti jeho tvrdenie uvedené v dovolaní, že sa jednalo o tzv. „prekvapivé rozhodnutie" resp., že na tieto skutkové okolnosti nemal možnosť reagovať. Rovnako neobstojí ani dovolacia námietka obvineného, že znalecký posudok znalcov psychiatrov je dôkazom nezákonným, pretože „v nálezovej časti vychádza z dôkazov, ktoré sám označil za nezákonné, „teda že vychádzal z jeho výpovedí urobených do

  1. februára 2009". Z obsahu znaleckého posudku o duševnom stave Q. Q. znalcov MUDr. Moniky Rosivalovej a MUDr. Stanislavy Šupolovej zo dňa
  2. júna 2009 (č.l. 246-258 vyšetrovacieho spisu) je zrejmé, že v nálezovej časti znaleckého posudku je uvedená časť znaleckého posudku - „Výpis z vyšetrovacieho spisu" a v tejto časti posudku je uvedený stručný výpis z uznesenia o trestnom stíhaní obvineného Q. Q. z
  3. februára 2009, výpis zo zápisnice o jeho výsluchu z toho istého dňa, ako aj zo dňa
  4. februára 2009,
  5. februára 2009, a potom výpisy zo zápisníc svedkov Q. Q., Q. U. a E. X., ako aj výpisy z príkazov na vykonanie domovej prehliadky. Posudková časť znaleckého posudku psychiatrov obsahuje časti: „Vlastné psychiatrické vyšetrenie", „Anamnéza užívania návykových látok „Gambling", „Rodinná anamnéza", „Osobná anamnéza", „Alergická anamnéza", „Farmakologická anamnéza", „Sociálna a pracovná anamnéza", „Povahová autotypológia, záujmová sféra", „Terajší stav", „Objektívne psychiatrické vyšetrenie", „Psychopatologický rozbor" a „Záver". Obvinený Q. Q. bol podrobený psychiatrickému vyšetreniu „metódou bežného psychiatrického interview" počas výkonu väzby v ÚVV Žilina dňa
  6. mája
  7. V rámci tohto vyšetrenia obvinený pred znalcami značne obšírne popísal priebeh svojho konania počas policajného zákroku, a aj svoj vzťah k drogám, osobitne k marihuane (v časti „K veci" a „Anamnéza užívania návykových látok"). Z uvedenej obsahovej štruktúry znaleckého posudku vyplýva, že závery znalcov psychiatrov o duševnom stave obvineného boli vykonané na základe riadneho psychiatrického vyšetrenia a na základe zistení všetkých potrebných druhov anamnéz. Preto okolnosť, že v jeho nálezovej (popisnej) časti sú citované aj do toho času vykonané výsluchy obvineného, (ktoré výsluchy boli krajským súdom uznané ako úkony, pri ktorých došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu), nemôže a priori vyvolávať účinky nezákonne vykonaného dôkazu - znaleckého posudku tak, ako sa toho dovolateľ domáha v odôvodnení svojho dovolania. Z obsahu relevantného spisového materiálu teda vyplýva, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní, i vo veci konajúcich súdov, posudzujúc toto konanie komplexne ako jeden celok, nie je možné vidieť žiadne zásadné porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného konania pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov, resp. súdy v konaní pred súdom, postupovali v zásadnom rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi obvinenému jeho obhajobné práva, ako aj, že by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom. Obvinený v častiach dovolaniach označených ako časti 2.3/, 2.5/, 2.6/, 2.7/, 2.8/ a 3/ namietal viaceré časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu. K tomu uviedol, že „aj nesprávne dôvody odvolacieho súdu sú porušením jeho práva na spravodlivý proces". Týmito námietkami obvineného sa dovolací súd vecne nezaoberal, nakoľko dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom, nie je možné napádať odôvodnenia rozhodnutia (§ 371 ods. 7 Tr. por.). Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného Q. Q., nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 382písm.

c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.