1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. T. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 26. augusta 2010, sp. zn. 2T 5/2010, bol obvinený E. T. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že asi od mesiaca november 2007 do
2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., § 38 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
1, § 57 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj peňažný trest vo výmere 160 eur s tým, že vymožená suma peňažného trestu
2 Tr. zák. pripadá štátu.
3 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné protitoxikomanické liečenie v ambulantnej forme.
1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov s určením povinností uvedených v ustanovení § 77 ods. 1 Tr. zák. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obvineného do výroku o treste a obvinený E. T. prostredníctvom obhajkyne tiež do výroku o treste. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namietal použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a tiež nízku výmeru peňažného trestu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že použitie zmierňovacieho ustanovenia bližšie nezdôvodnil.
jeho názoru v prípade obvineného neboli splnené podmienky pre použitie tohto ustanovenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a uložiť obvinenému primeraný trest odňatia slobody i peňažný trest. Obvinený v dôvodoch odvolania taktiež namietal uložený trest odňatia slobody, ktorý je neprimerane prísny. Poukazoval na skutočnosť, že orgánom činným v trestnom konaní napomáhal objasňovať inú závažnú trestnú činnosť, tiež na zlý zdravotný stav svojich rodičov, o ktorých sa chce starať ako aj na starostlivosť o svojho 10-ročného syna. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a dožadoval sa uloženia miernejšieho trestu. Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 13. januára 2011, sp. zn. 5To 64/2010 tak, že
1 písm. b/, písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a obvinenému uložil
2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého obvineného
4 Tr. zák. zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obvineného E. T.
por. ako nedôvodné zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
g/ Tr. por. argumentoval tým, že svedkovia, ktorí mali pred orgánmi činnými v trestnom konaní dokázať, že obchodoval s omamnými látkami boli sami drogovo závislí. V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov M. D., S. B. a H. G. z hlavného pojednávania. Ostatní svedkovia na hlavnom pojednávaní potvrdili, že v prípravnom konaní vypovedali pod nátlakom vyšetrovateľov. V rámci hlavného pojednávania navrhoval vypočuť pracovníčku lekárne vo C. U., ktorá nebola vypočutá a napriek tomu súd poukazuje na jej výpoveď v dôvodoch svojho rozsudku. Napokon poukazoval na zaujatosť celého senátu, ktorý vo veci rozhodoval, napriek jeho námietkam. Tiež mal výhrady voči výsledkom domovej prehliadky a prehliadkam motorových vozidiel. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. argumentoval tým, že svojou svedeckou výpoveďou prispel k odhaleniu inej trestnej činnosti. K trestnej činnosti sa priznal, v čase rozhodovania sa nachádzal vo veľmi zlom psychickom stave, nakoľko jeho otec bol po ťažkej operácii. Obaja rodičia sú vážne chorí, a preto sú u neho splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu. V závere svojho dovolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Predsedníčka senátu súdu prvého v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania prokurátorovi s tým, že sa môže k dovolaniu obvineného vyjadriť. Prokurátorka vo svojom vyjadrení zo 7. februára 2012 (č. l. 761-762) uviedla, že nie sú splnené podmienky dovolania, a preto navrhla dovolanie obvineného
1 Tr. por. zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Obvinený E. T., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., pretože napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Uvedený dovolací dôvod nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom (§ 371 ods. 3 Tr. por.). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okolnosti, na ktoré obvinený poukazoval vo svojom dovolaní mu boli známe už v pôvodnom konaní. Pritom v dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa (č. l. 655-657) žiadne výhrady voči vykonaným dôkazom neuplatňoval. Napriek tomuto zisteniu najvyšší súd pripomína, že uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá. V posudzovanej veci žiadne takéto pochybenia zo strany súdov nižšieho stupňa pri vykonávaní dôkazov najvyšší súd nezistil. Súdu prvého stupňa možno vyčítať iba skutočnosť, že v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazoval aj na svedeckú výpoveď pracovníčky lekárne U. ktorá však v priebehu hlavného pojednávania vypočutá nebola. Táto skutočnosť ale nemá žiadny vplyv na zákonnosť ostatných dôkazov. Z uvedeného potom vyplýva, že vyššie spomenuté námietky obvineného nespĺňajú dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. Obvinený E. T., ako už bolo vyššie uvedené ďalší dovolací dôvod opieral o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený v podstate namietal, že rozhodnutím odvolacieho súdu mu bol uložený neprimerane prísny trest, pričom nezohľadnil jeho priznanie a napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní inej závažnej trestnej činnosti. Ak sa nejedná o prípad, kedy výrok o treste neobstojí v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno samotný výrok o treste napadnúť z hmotnoprávneho hľadiska zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por., teda ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prerokúvaný trestný čin nepripúšťa. Dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. však obvinený neuplatnil evidentne vedomý si toho, že uložený trest odňatia slobody za spáchaný skutok je
Trestného zákona prípustný a jeho výmera bola stanovená v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo na svojom zasadnutí 14. júna 2010 stanovisko, ktoré rieši vzájomný vzťah oboch vyššie uvedených dovolacích dôvodov.
tohto stanoviska vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm. i/ a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa priamo k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Všeobecné hľadiská stanovené pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 Tr. zák. (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú tiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, nemožno podriadiť „pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia", zakladajúce dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. V konkrétnom prípade bol obvinený uznaný za vinného zo skutku právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na ktorý zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od 10 do 15 rokov, z čoho vyplýva, že obvinenému bol uložený trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby na úplne spodnej hranici. O pochybenie by išlo iba v prípade, ak by bol obvinenému uložený trest mimo rámec zákonnej trestnej sadzby. Neprimeranosť trestu pociťovaného zo strany obvineného ako neprimerane prísneho nenapĺňa žiadny dovolací dôvod za predpokladu, že ide o prípustný druh trestu v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci ako už bolo vyššie uvedené neboli splnené zákonné podmienky dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného E. T.
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.