Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/155/2020 Identifikačné číslo spisu: 7115200803 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 9aods.

4 cestného zákona ustálil zodpovednosť žalovaného v

1. rade za vznik škody na zdraví spôsobenej žalobcovi v dôsledku závad v schodnosti na prístupovom chodníku do bytového domu. Podľa § 9 ods. 2 cestného zákona ( v znení účinnom k
2. januáru 2013), závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Podľa § 9a ods. 4 cestného zákona ( v znení účinnom k
3. januáru 2013), vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.
4. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za nesporné, že dňa
5. januára 2013 došlo u žalobcu ku škode na zdraví potom, ako sa pošmykol pri východe z bytového domu na B. ulici č. X v A.. Po ustálení miesta úrazu ako časti chodníka nachádzajúceho sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného v
6. rade, posudzoval súd prvej inštancie, ktorý subjekt (žalovaný) je v zmysle cestného zákona zodpovedný za schodnosť časti chodníka, na ktorom došlo ku škode na zdraví u žalobcu a aplikujúc ustanovenie § 9a ods. 4 cestného zákona dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného v
7. rade. Keďže žalovaný v
8. rade uzavrel dňa
9. decembra 2002 mandátnu zmluvu so žalovaným v
10. rade, pričom obsahom povinností z nej plynúcich bolo aj zabezpečenie schodnosti prístupových chodníkov k domu prostredníctvom upratovačky (žalovaný v
11. rade) určenej mandantom, súd prvej inštancie ustálil, že zodpovedným subjektom za porušenie právnej povinnosti pri údržbe je žalovaný v
12. rade. Zároveň konštatoval preukázané porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie by k úrazu žalobcu a škode na zdraví nebolo došlo, ak by žalovaný v
13. rade neporušil právnu povinnosť pri údržbe schodnosti miesta úrazu žalobcu. Pokiaľ išlo o zavinenie, mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný v
14. rade mal a mohol vedieť, že pri mrznúcom daždi, môže dôjsť k vzniku ľadovice.
15. Odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že základ nároku na náhradu škody je dôvodný voči žalovanému v
16. rade ako vecne správny, nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného v
17. rade a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, konštatoval správnosť jeho záverov ohľadne vecnej pasívnej legitimácie žalovaných ako aj dôvodov rozhodnutia a v podrobnostiach na ne poukázal. Doplnil, že v zmysle gramatického a logického výkladu ustanovení mandátnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v
18. rade (mandant) a žalovaným v
19. rade (mandatár), je žalovaný v
20. rade povinný zabezpečovať schodnosť prístupových chodníkov s tým, že žalovaný v
21. rade zodpovedá za riadne obstaranie činnosti podľa predmetu mandátnej zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, že v predmetnej mandátnej zmluve nie je uvedené, že žalovaný v
22. rade zodpovedá za riadne obstaranie činnosti žalovanému v
23. rade, podľa odvolacieho súdu tak zodpovedá aj za všetky škody súvisiace s nesplnením povinnosti alebo nedodržaním predpisov. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru o zodpovednosti žalovaného v
24. rade za vznik škody na zdraví žalobcu.
25. Žalovaný v
26. rade ako dovolateľ spochybnil správnosť právnych záverov súdov nižšej inštancie, ktoré aplikujúc ustanovenia cestného zákona (najmä § 9 ods. 2 a § 9a ods. 4) konštatovali existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v
27. rade a dovolací súd sa plne stotožňuje s dovolacom argumentáciou žalovaného v
28. rade.
29. V prvom rade dáva dovolací súd do pozornosti, že predpokladmi zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 9a ods. 4 cestného zákona sú závady v schodnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie. Rozhodnutie o zodpovednosti subjektu podľa cestného zákona tak závisí predovšetkým na zistení stavu chodníka v čase a mieste nehody/úrazu a na posúdení charakteru závady, ktorá nehodu/úraz zapríčinila. V zásade je potrebné vychádzať z toho, že objektívna zodpovednosť subjektu za škody spôsobené závadou v schodnosti podľa cestného zákona je spojená s takým stavom chodníka, ktorý tvorí závadu v schodnosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 cestného zákona.
30. V posudzovanom prípade tak z pohľadu dovolacieho súdu nebolo rozhodujúce, že žalovaný v
31. rade uzavrel s druhým subjektom (žalovaným v
32. rade) mandátnu zmluvu o zabezpečení schodnosti chodníkov. Podľa názoru najvyššieho súdu zodpovednosť za škodu nesie ten subjekt, ktorému zodpovednosť vyplýva zo zákona, túto nie je možné zmluvne previesť na iný subjekt, čo znamená, že prípadné uzavretie zmluvy o údržbe chodníkov je bez právnej relevancie vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného v
33. rade za škodu na zdraví spôsobenú v dôsledku závad v schodnosti priľahlých chodníkov. Dovolací súd pri formulovaní svojho záveru vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v cestnom zákone v znení účinnom ku dňu
34. januáru 2013, kedy došlo k vzniku škody na zdraví žalobcu, predovšetkým z ustanovenia § 9 ods.

§ 9aods.

4 cestného zákona.

1. Zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 cestného zákona jasne vyplýva povinnosť bez prieťahov odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou za predpokladu, že tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom, pričom povinným subjektom sú v zmysle uvedeného ustanovenia vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Ustanovenie § 9a ods. 4 cestného zákona, v nadväznosti na zákonnú povinnosť udržiavať schodnosť priľahlých chodníkov stanovenú v § 9 ods. 2 cestného zákona, zakotvuje zodpovednosť vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.
2. Z uvedeného mal dovolací súd za zrejmé, že v prípade závad v schodnosti chodníkov v dôsledku znečistenia, poľadovice alebo snehu cestný zákon za subjekt je nielen povinný eliminovať vzniknuté závady, ale aj zodpovedný za prípadne škody, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti bez prieťahov odstrániť závady v schodnosti priľahlých chodníkov stanovil vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, v posudzovanom prípade sa jedná o žalovaného v
3. rade.
4. Súdy nižšej inštancie v danej veci zhodne ustálili, že škoda na zdraví žalobcovi vznikla pošmyknutím a následným pádom na zamrznutom a neošetrenom chodníku pred vchodom do brány na B. ulici č. X v A.. Po identifikovaní miesta úrazu, vychádzajúc z § 9a ods. 4 cestného zákona a s prihliadnutím na obsah mandátnej zmluvy určili, že za škodu na zdraví žalobcu zodpovedá žalovaný v
5. rade. Podľa súdov nižšej inštancie to bol práve žalovaný v
6. rade, ktorý sa v mandátnej zmluve zaviazal zabezpečiť schodnosť chodníkov, preto ak došlo k porušeniu povinnosti a v príčinnej súvislosti k vzniku škody na zdraví žalobcu, zodpovedá žalovaný v
7. rade.
8. Podľa názoru dovolacieho súdu súdy nižšej inštancie dospeli v danom prípade k nesprávnemu právnemu záveru, keď ustálili, že žalovaný v
9. rade nezodpovedá podľa cestného zákona za škodu, ktorá vznikla žalobcovi na zdraví pri páde na chodníku vzhľadom na to, že žalovaný v
10. rade mandátnou zmluvou poveril žalovaného v
11. rade zabezpečením schodnosti prístupových chodníkov, ktorý vzhľadom na obsah mandátnej zmluvy zodpovedá za všetky škody aj v súvislosti s nesplnením povinnosti alebo nedodržaním predpisov. Právny názor súdov nižšej inštancie na zodpovednosť žalovaného v
12. rade za škodu spôsobenú závadou v schodnosti je vzhľadom na vyššie uvedené rovnako nesprávny.
13. Z pohľadu dovolacieho súdu žalovaný v
14. rade mohol svoju povinnosť vykonávať „údržbu“ chodníkov splniť uzavretím zmluvy s tretím subjektom, v ktorom bola táto povinnosť prenesená na tretí subjekt, tým sa však nemohol zbaviť svojej zodpovednosti, resp. ju preniesť na tretí subjekt. Dovolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný v
15. rade ako subjekt povinný udržiavať bez prieťahov schodnosť chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti sa zodpovednosti za porušenie uvedenej povinnosti nemôže zbaviť tým, že uzavrie záväzok (v posudzovanom prípade mandátnu zmluvu, avšak obdobne to platí aj v prípade uzavretia iného typu zmluvy napr. zmluva o dielo, pozn. dovolacieho súdu) s druhou osobou (v danej veci žalovaným v
16. rade), v ktorej na ňu prenesie plnenie tejto svojej povinnosti. Uzavretím takéhoto právneho úkonu naozaj vznikne druhej zmluvnej strane povinnosť zabezpečovať schodnosť priľahlých chodníkov, v žiadnom prípade však na ňu neprechádza zákonná zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti. Tá bezo sporu ťaží subjekt povinný zo zákona, čím samozrejme nie je dotknutá možnosť následného regresu voči zmluvnej strane, ktorá svoju zmluvnú povinnosť porušila. Ak súdy nižšej inštancie dospeli k inému záveru, je ich právne posúdenie zodpovednosti žalovaného v
17. a
18. rade podľa § 9 ods.

§ 9aods.

4 cestného zákona nesprávne.

1. Keďže zákonné vymedzenie povinného subjektu podľa § 9a ods. 4 cestného zákona ukladá povinnosť nahradiť škodu vzniknutú závadou v schodnosti chodníka priľahlého k nehnuteľnosti vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti, považoval dovolací súd za podstatnú aj tú skutočnosť, že žalovaný v
2. rade ako subjekt povinný zabezpečovať schodnosť priľahlých chodníkov a nositeľ zodpovednosti za vznik prípadnej škody, nesie zodpovednosť aj v otázke výberu vhodného subjektu, na ktorý svoju povinnosť týkajúcu sa schodnosti chodníkov preniesol. Skutočnosť, že si žalovaný v
3. rade na základe vlastného rozhodnutia zvolil subjekt, na ktorý preniesol časť svojich povinností, ho nemôže sama o sebe zbavovať zodpovednosti za škodu, ktorej príčinou boli závady v schodnosti priľahlých chodníkov, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.
4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemohol dovolací súd súhlasiť s argumentáciou súdov nižšej inštancie o prenesení zodpovednosti za škodu spôsobenú závadou v schodnosti priľahlých chodníkov zo žalovaného v
5. rade na žalovaného v
6. rade. Ak by dovolací súd pripustil správnosť právnych záverov súdov nižšej inštancie, teda možnosť zmluvnej dispozície so zákonnou zodpovednosťou, výrazne by sa mohlo sťažiť uplatnenie práva na náhradu škody poškodeným, čo by mohlo viesť k záverom o nesúladnosti s princípmi právneho štátu.
7. K prezentovanému právnemu názoru dovolacieho súdu o pasívnej vecnej legitimácii subjektu, ktorému zodpovednosť za škodu spôsobenú v príčinnej súvislosti so závadami v schodnosti na priľahlých chodníkoch, vyplýva z § 9a ods. 4 cestného zákona, a to bez ohľadu na existenciu zmluvy, ktorou zodpovedný subjekt preniesol povinnosti týkajúce sa zabezpečenia schodnosti chodníkov na tretí subjekt, sa prikláňa aj česká judikatúra (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 526/2006 z
8. septembra 2007 alebo sp. zn. 28 Cdo 1576/2006 z
9. augusta 2008, ako aj sp. zn. 25 Cdo 3217/2008 z
10. februára 2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 542/2014 z
11. apríla 2015).
12. Vychádzajúc z uvedeného nemohol dovolací súd postupovať inak, než zrušiť rozhodnutia súdov nižšej inštancie dôvodiac nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi, ktoré nesprávne interpretovali podmienky vyjadrené v hypotéze právnej normy, predovšetkým ustanovenie § 9a ods. 4 cestného zákona, v dôsledku čoho nesprávne aplikovali pravidlo stanovené dispozíciou danej právnej normy. Právny záver súdov nižšej inštancie o existencii, resp. neexistencii pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v
13. a
14. rade nemá oporu v príslušných právnych predpisoch a nepochybne je aj v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP), keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
17. O návrhu dovolateľa na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 2 CSP dovolací súd už nerozhodoval, vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
19. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.