← Slovensko

14 434,21 eur s prísl.

Obsah (9)§ 387§ 396§ 61§ 35§ 420§ 18§ 1a§ 2§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/34/2022 Identifikačné číslo spisu: 1510228256 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 387ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“) ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 396ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací dôvod vymedzil žalobca poukazom na § 420 písm. b/ C. s. p. Konanie sa

dovolateľa viedlo na strane žalovaného s osobou, ktorá nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Súd za žalovanú označil „Mestská časť Bratislava - Jarovce“, čo je územný celok (Jarovce) mestskej časti Bratislava. Je teda zrejmé, že takto označený žalovaný nie je fyzickou a ani právnickou osobou, preto nemôže mať procesnú subjektivitu a nemôže byť ani nositeľom hmotného práva.

§ 61a § 62 C.

s. p. je nedostatok procesnej subjektivity neodstrániteľnou vadou konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. Keďže oba všeobecný súdy popri zamietnutí žaloby rozhodli aj o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému v plnom rozsahu trovy konania, táto výroková časť nie je vykonateľná. 6. K dovolaniu žalobcu doručil súdu svoje vyjadrenie žalovaný, v ktorom dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Tvrdenie o absencii procesnej subjektivity považuje za tendenčné s cieľom vyhnúť sa súdom uloženej povinnosti uhradiť trovy konania žalovanému. Samotný žalobca vo všetkých svojich podaniach, vrátane žaloby, označil žalovaného ako „Mestská časť Bratislava - Jarovce“. Mestská časť má ako jeden z územných samosprávnych a správnych celkov Bratislavy priznanú právnu subjektivitu, a to na základe zákona č. 377/1990 Zb., o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste“). Žalovaný poukázal na ust. § 1a ods. 2 zákona o hlavnom meste, § 18 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a čl. 64 a 65 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených ustanovení

žalovaného nepochybne vyplýva, že Mestská časť Bratislava - Jarovce je právnickou osobou, má spôsobilosť mať práva a povinnosti a má procesnú subjektivitu. Žalovaný poukázal aj na absurdnosť námietky procesnej subjektivity, keď sám žalobca označil žalovaného ako „Mestská časť Bratislava - Jarovce“ a počas desiatich rokov trvania sporu žalobca ani raz procesnú subjektivitu žalobcu nenamietal. 7. Najvyšší súd, ako súd dovolací (

§ 35C. s.

p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné. 8.

§ 420písm.

b/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal subjektivitu. 9.

§ 61C. s.

p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. 10.

§ 18ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy, d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. 11.

§ 1aods.

2 zákona o hlavnom meste je mestská časť územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy; v tomto rozsahu má postavenie obce. 12.

§ 2ods.

2 zákona o hlavnom meste mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

  1. Procesná subjektivita sa odvodzuje od hmotnoprávnej subjektivity (označovanej ako právna subjektivita), teda spôsobilosti mať práva a povinnosti. V súlade s citovaným ustanovením § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka disponujú právnou subjektivitou i právnické osoby, vrátane jednotiek územnej samosprávy. Z citovaných ustanovení zákona o hlavnom meste (a zoznamu mestských častí a ich katastrálnych území, ktorý tvorí prílohu k tomuto zákonu) jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako mestská časť je právnickou osobou spôsobilou mať práva a povinnosti, čo zakladá aj procesnú subjektivitu žalovaného.
  2. Vzhľadom na uvedené dovolacia námietka žalobcu o chýbajúcej procesnej subjektivite žalovaného nie je dôvodná a najvyšší súd prípustnosť dovolania

§ 420písm.

b/ C. s. p. nevzhliadol. Dovolanie žalobcu preto najvyšší súd

§ 447písm.

c/ C. s. p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

  1. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalovanému ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
  2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.