1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
1 Trestného poriadku vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 17. septembra 2020, sp. zn. 5To/44/2020, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Trestného poriadku p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 322 ods. 3 Trestného poriadku, § 391 ods. 1 Trestného poriadku a § 145 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného zákona v n e p r o s p e c h obvineného E. M., nar. X. C. XXXX. II.
2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 17. septembra 2020, sp. zn. 5To/44/2020 a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušované rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku sa obvinený E. M., nar. X. C. XXXX, bytom H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava b e r i e d o v ä z b y z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku. Lehota trvania väzby začína plynúť okamihom vyhlásenia rozhodnutia, t. j. 22. novembra 2022 od 11.10 hodiny a bude vykonávaná v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov.
1, písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku väzbu obvineného nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „súd I. stupňa") z 26. októbra 2016, sp. zn. 1Tk/1/2016 bol obvinený E. M. uznaný za vinného: pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu
1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.), s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, prečinu krádeže
1 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 12. augusta 2015 v čase asi o 22.00 hod. v obci H. po tom, čo ho poškodený D. A., nar. XX. XX. XXXX vpustil do rodinného domu č. XXX, tohto zvonka v špajze, kam išiel po jedlo, zamkol, následne prešiel do spálne, kde zo skrine z vrecka od saka odcudzil finančnú hotovosť vo výške okolo 350,-Eur, po čom v úmysle usmrtiť poškodeného D. A. a zároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci poškodeného na zem, ktoré podpálil, čím založil požiar v spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze, v ktorej poškodeného D. A. predtým zamkol, následne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do rodinného domu poškodeného, čím spôsobil poškodenému D. A. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške okolo 350,- Eur, škodu vzniknutú na rodinnom dome nahradením poškodených a zhorených prvkov vplyvom požiaru vo výške 14.578,14 Eur a škodu spôsobenú požiarom v interiéri rodinného domu vo výške najmenej 2.000,- Eur. Za to okresný súd obvinenému uložil
2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. g/, písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a
3 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému (vtedy obžalovanému) ochranný dohľad na 3 roky.
1 Trestného zákona bola mu uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody : a/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať b/ osobne sa hlásiť raz za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska a c/ vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Trestného zákona po dobu výkonu ochranného dohľadu boli mu uložené povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa psychologickému poradenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) bol obvinený zaviazaný k povinnosti nahradiť škodu poškodenému D. A. vo výške 3.000,- Eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie obvineného proti rozsudku súdu I. stupňa Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd") uznesením zo 23. marca 2017, sp. zn. 5To/131/2016
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom obhajkyne (JUDr. Ľubice Januškovej) dovolanie z dôvodov
1 písm. i/ Trestného poriadku. Rozsudkom sp. zn. 4Tdo 12/2020 zo 16. júna 2020 Najvyšší súd ako súd dovolací
1 Trestného poriadku rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To 131/2016 z 23. marca 2017 z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por., § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v neprospech obvineného E. M.,
2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Tr. por. Krajskému súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd konštatoval, že dovolanie obvineného bolo dôvodné vo vzťahu k nesprávnemu použitiu ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. teda, že skutok bol spáchaný na chránenej osobe, ktorou je osoba vyššieho veku, nakoľko v skutkovej vete bol poškodený ako chránená osoba označený len dátumom svojho narodenia bez bližšej špecifikácie. Chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku, avšak okolnosť spáchania činu voči takejto osobe, podmieňujúca pri úmyselnom trestnom čine použitie vyššej trestnej sadzby, ak čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby, t. j. vyžaduje sa, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin (Zbierka stanovísk NS SR a súdov SR 8/2014). V takomto prípade musia byť tieto okolnosti (že bol čin spáchaný v súvislosti s vyšším vekom chránenej osoby) uvedené v skutkovej vete, keďže sa jedná o okolnosti skutkové vzťahujúce sa ku konkrétnej osobe páchateľa a k jeho konaniu. Dovolací súd zároveň konštatoval, že v novom konaní bude treba opätovne posúdiť a rozhodnúť o právnej kvalifikácii skutku obvineného zároveň upozorniac na to, že pre nové konanie platí zásada zákazu reformatio in peius, t. j. zásada zákazu zmeny k horšiemu
2 Tr. por., nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného. V nadväznosti na to Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 5To/44/2020 dňa
1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil v celom rozsahu a
3 Tr. por. obvineného E. M. uznal za vinného pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu
1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, prečinu krádeže
1 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona na tom upravenom skutkovom základe, že dňa 12. augusta 2015 v čase asi o 22.00 hod. v obci H. po tom, čo ho poškodený D. A., nar. XX. E. XXXX vpustil do rodinného domu č. XXX, tohto zvonka v špajze, kam išiel po jedlo zamkol, s vedomím, že sa jedná o osobu vyššieho veku, zneužijúc túto skutočnosť v očakávaní menšieho odporu poškodeného vyplývajúcu z jeho vyššieho veku, následne prešiel do spálne, kde zo skrine z vrecka od saka odcudzil finančnú hotovosť vo výške okolo 350,- Eur, po čom v úmysle usmrtiť poškodeného D. A. a zároveň zmazať svoje stopy, nahádzal oblečenie a veci poškodeného na zem, ktoré podpálil, čím založil požiar v spálni, chodbe a pri dverách vchodu do špajze, v ktorej poškodeného D. A. predtým zamkol, následne z miesta činu ušiel a zamkol vchodové dvere do rodinného domu poškodeného, čím spôsobil poškodenému D. A. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške okolo 350,- Eur, škodu vzniknutú na rodinnom dome nahradením poškodených a zhorených prvkov vplyvom požiaru vo výške 14.578,14 Eur a škodu spôsobenú požiarom v interiéri rodinného domu vo výške najmenej 2.000,- Eur. Za to krajský súd obvinenému uložil
2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. g/, písm. h/, písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a
3 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému (vtedy obžalovanému) ochranný dohľad na 3 roky.
1 Trestného zákona bola mu uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody : a/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať b/ osobne sa hlásiť raz za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska a c/ vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Trestného zákona po dobu výkonu ochranného dohľadu, boli mu uložené povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa psychologickému poradenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
1 Trestného poriadku bol obvinený zaviazaný k povinnosti nahradiť škodu poškodenému D. A. vo výške 3.000,- Eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený opätovne, prostredníctvom obhajcu (JUDr. Tomáša Voleka), dovolanie z dôvodov
1 písm. i/ Tr. por., teda z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní uviedol, že krajský súd len formálne zmenil - doplnil skutkovú vetu rozsudku textom "...zamkol s vedomím, že sa jedná o osobu vyššieho veku, zneužijúc túto skutočnosť v očakávaní menšieho odporu poškodeného vyplývajúcu z jeho vyššieho veku...". Takýto postup odvolacieho súdu považuje za nesprávny a nezákonný, keďže vada vytýkaná v zrušujúcom rozsudku týkajúca sa nedostatočného popisu skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty je vadou, ktorá odôvodňuje zrušenie a vrátenie veci na prvostupňové konanie. Krajský súd teda,
názoru obvineného, mal postupovať tak, že právnu kvalifikáciu skutku zmení v prospech obvineného, t. j. že obvinený sa nedopustil spáchania skutku na chránenej osobe, resp. mal v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie tak, aby nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania a k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Navrhol preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa
1 písm. i/ Tr. por., pretože krajský súd nemohol rozšíriť skutkovú vetu tak, aby ho mohol opätovne odsúdiť za pokus vraždy na chránenej osobe
2 písm. c/ Tr. zák., ale len za pokus vraždy
1 Tr. zák. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 302/2015 a rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 670/05. Krajský súd,
jeho názoru, nemal zhoršiť jeho právne postavenie po tom, čo bol právoplatný rozsudok zrušený dovolacím súdom na jeho podnet. V súlade s § 376 Trestného poriadku bolo dovolanie obvineného doručené na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Trnava a poškodenému D. A.. Prokurátorka Krajskej prokuratúry (ďalej len „prokurátorka") vo svojom písomnom vyjadrení k predmetnému dovolaniu poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo 12/2020 zo 16. júna 2020, ktorým dovolací súd v predmetnej veci vyslovil porušenie zákona uviedla, že dovolanie považuje za nedôvodné, keďže najvyšší súd nespochybnil záver súdov o tom, že obvinený mal vedomosť o tom, že poškodený je osobou staršou ako 60 rokov, čo vyplýva z vykonaného dokazovania. V takom prípade musí skutková veta obsahovať aj okolnosti uvedené v § 139 ods. 2 Tr. zák. Krajský súd teda v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu doplnil správne skutkovú vetu a rozhodol tak, že uznal obvineného vinným zo spáchania zločinu vraždy v štádiu pokusu
1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a iné a
tejto právnej kvalifikácie mu uložil trest. Takéto rozhodnutie krajského súdu považuje prokurátorka za správne a zákonné, opätovné dovolanie obvineného považuje za nedôvodné, a preto navrhla, aby ho najvyšší súd
c/ Tr. por. odmietol. Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky písomný návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava modifikovala, keď konštatovala porušenie zákona v ustanovení § 391 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré zakotvuje zásadu zákazu zmeny k horšiemu. Preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec tomuto súdu vrátiť na nové prerokovanie a rozhodnutie. Vyjadrenie prokurátorky bolo okresným súdom zaslané obvinenému s možnosťou sa k nemu vyjadriť. Obvinený prostredníctvom obhajcu sa k právnemu názoru prokurátorky vyjadril písomným podaním z
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (rozhodnutie č. 120 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2012).
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave v tom čase pod sp. zn. 5To 131/2016 z 23. marca 2017, najvyšší súd už konal, pričom rozsudkom sp. zn. 4Tdo 12/2020 zo 16. júna 2020 vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu, konštatujúc naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku zrušil a prikázal mu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Krajský súd následne o odvolaní obvineného proti v úvode označeného rozsudku okresného súdu opätovne rozhodol, a to rozsudkom sp. zn. 5To/44/2020 zo 17. septembra 2020. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený dovolanie z dôvodov
1 písm. i/ Trestného poriadku, na podklade ktorého dospel najvyšší súd preskúmajúc obsah spisu k záveru, že tento dovolací dôvod v prejednávanej veci bol naplnený, ako aj, že bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku.
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 7/2011) právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku).
3 veta druhá Trestného poriadku v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného: vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Z tohto ustanovenia a contrario vyplýva, že odvolací súd nesmie len na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného zmeniť napadnutý rozsudok v jeho neprospech, ak odvolanie prokurátora (prípadne poškodeného vo vzťahu k výroku o náhrade škody) v neprospech obžalovaného absentuje, čomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 327 ods. 2 Tr. por. týkajúce sa postupu okresného súdu v novom konaní po zrušení jeho rozsudku krajským súdom v odvolacom konaní. Uvedené ustanovenia (ale aj ustanovenie § 391 ods. 2 Tr. por. vzťahujúce sa na dovolacie konanie) zakotvujú zásadu zákazu zmeny k horšiemu ( zákaz „reformationis in peius") len na podklade opravného prostriedku podaného v jeho neprospech. Tento zákaz je pritom bezvýnimočný a všeobecný (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, kedy zásada platila len pre sprísnenie trestu). K naplneniu vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu (
1 písm. c/ Trestného poriadku) došlo v prejednávanej veci tým, že krajský súd dôsledne nerešpektoval právny názor najvyššieho súdu (čím postupoval v rozpore s ustanovením § 391 ods. 1 Trestného poriadku) vyjadrený v jeho vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí (sp. zn. 4Tdo 12/2020) spočívajúci v podstate v tom, že ustálený skutok nie je správne právne kvalifikovaný, pokiaľ podkladom pre jeho podradenie pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu sú podstatné skutkové okolnosti, teda skutkové okolnosti, ktoré boli považované za priamu súčasť naplnenia zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, doplnené do skutku krajským súdom v dôsledku porušenia zásady „zákazu zmeny k horšiemu" plynúcej z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por., čím došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného zásadným spôsobom. Najvyšší súd nepovažoval za správny postup odvolacieho súdu, ktorým sa snažil nedostatok odstrániť, pretože v rozpore so zásadou „zákazu zmeny k horšiemu" okresným súdom nedostatočne vymedzený skutok na podklade odvolania podaného len obvineným (vtedy obžalovaným) doplnil o podstatné skutkové okolnosti, teda skutkové okolnosti, ktoré je potrebné považovať za priamu súčasť naplnenia zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a bez doplnenia ktorých by nebolo možné predmetný skutok podradiť pod príslušné ustanovenie Trestného zákona (ods. 2 písm. c/, § 145 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.).
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho (prípadne miernejšieho) trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda zistenie, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Vzhľadom na to, že krajský súd, napriek vyššie uvedenému právnemu názoru najvyššieho súdu (spočívajúceho v podstate v tom, že skutkové okolnosti v rozsudku okresného súdu nevyjadrené a v rozhodnutí krajského súdu odvolacím súdom doplnené za súčasného porušenia zásady „zákazu zmeny k horšiemu" predstavujú skutkové okolnosti tvoriace priamu súčasť naplnenia zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu) podradil okresným súdom ustálený skutok pod vyššie uvedenú kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu, došlo postupom krajského súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku, čím bol naplnený dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. V novom konaní bude preto úlohou odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného, vychádzajúc z podoby skutku, uvedenej v rozsudku okresného súdu. Naďalej pritom platí, že tento skutok (jeho popis) nemôže byť už v ďalšom priebehu konania zmenený v neprospech obvineného, a to aj z hľadiska zásady zákazu zmeny k horšiemu vo vyššie popísanej podobe, vrátane úvah o nedostatočnom vymedzení podstatných skutkových okolností brániacich podradeniu skutku pod žalované ustanovenie odseku 2 písm. c/, § 145 Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. (pri súčasnej viazanosti odvolacieho súdu vyššie rozvedeným právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Tr. por.). Na základe vyššie uvedených dôvodov, preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Týmto rozhodnutím najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sa vec dostala do štádia odvolacieho konania, v rámci ktorého, ako to už bolo vyššie uvedené, bude krajský súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného E. M.. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie bolo podané len v prospech obvineného, a preto bude krajský súd v ďalšom konaní obmedzený zásadou „zákazu reformatio in peius" v zmysle § 391 ods. 2 Tr. por. K rozhodnutiu o väzbe:
2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
3 Trestného poriadku dĺžka trvania väzby
odseku 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní. Pred rozhodnutím o väzbe bol obvinený E. M. vypočutý a v rámci tohto výsluchu sa vyjadril, že v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu by sa mohol vrátiť domov na adresu H. č. XXX. V tejto súvislosti poukázal na list svojho otca z 12. septembra 2022, ktorý poskytol súdu na oboznámenie. Na uvedenej adrese by preberal aj poštové zásielky.
1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest (písm. a/), alebo bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (písm. c/). Najvyšší súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že u obvineného E. M. existujú formálne i materiálne podmienky pre jeho vzatie do výkonu väzby. Aj po zrušení odsudzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave, ktorým postupom sa vec vrátila do štádia odvolacieho konania, u obvineného naďalej existuje dôvodné podozrenie, že sa dopustil stíhaného skutku a toto nie je žiadnym významným spôsobom oslabené. V pôvodnom konaní bol obvinený vo výkone väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. v dobe od
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sleduje legitímny cieľ a je ústavne udržateľná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 431/2005 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.