← Slovensko

8 520 eur s prísl.

Obsah (6)§ 419§ 432§ 421§ 440§ 442§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/50/2021 Identifikačné číslo spisu: 1316201151 Dátum vydania rozhodnutia: 24.11.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 24.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP). 25.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 26.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

27.

§ 442CSP, dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

  1. Dovolací súd len pripomína, že pri preskúmaní veci v rozsahu dovolacích dôvodov je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne. Právna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva v zmätočnosti napadnutého rozhodnutia (§ 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom (§ 432 CSP).
  2. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Zo zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a k prípustnosti dôvodov dovolania zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
  3. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 CSP dovolací súd uvádza, že pre úspešnosť dovolania pre riešenie právnej otázky podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP, musí dovolateľ vymedziť dovolací dôvod spôsobom upraveným v ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zároveň dovolací súd uvádza, že argumentácia dovolateľa musí byť prispôsobená tomu, že dovolanie opierajúce sa o dovolací dôvod podľa ust. § 432 CSP je zamerané výlučne na riešenie právnych otázok, ktoré sú významné aj pre rozhodnutie konkrétneho sporu, čo znamená, že nesmie ísť o otázky hypotetické, prípadne akademické.
  4. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z
  5. februára 2010).
  6. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Nesprávne právne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Nemôže byť v tomto smere postačujúce, nakoľko je dovolací súd viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny názor na jej riešenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1409 s.).
  7. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, pričom zároveň predloží vlastnú právnu argumentáciu, ktorej opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť má dovolací súd v nadväznosti na právne závery odvolacieho súdu posudzovať.
  8. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).
  9. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
  10. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky alebo dotknutej judikatúry dovolateľom, dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382)
  11. Z dovolania vyplýva, že žalobca vytýka odvolaciemu súdu viacero nesprávností, kritizuje správnosť jeho úvah, spôsob vykonania a hodnotenia dôkazov ako aj jeho záverov, a neopodstatnenosť niektorých jeho konštatovaní. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka po právnej stránke zásadný význam skutočne má. V tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa.
  12. Obsahom dovolacích námietok je v podstate to, že odvolací súd sa nesprávne vysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu o tom, že ústna zmluva medzi stranami nebola uzavretá, lebo nebola preukázaná objednávka žalobcu („žalovaný tvrdil, že si žalobca u neho tovar objednal čo tiež nepreukázal“), rovnako dohoda o cene ako podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ani dohoda o dodaní tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi ako vedľajšia zmluvná podmienka („žalovaným nebol predložený dôkaz o tom, že sa so žalobcom dohodol“), tiež že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zaplatenia kúpnej ceny, ktoré ho však nezaťažovalo. Ďalej, že odovzdanie tovaru dopravcovi, hodnotené súdom ako konkludentný prejav uzavretia kúpnej ceny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Fakturovanú cenu súd nesprávne považoval za cenu obvyklú, hoci išlo o cenu vyššiu než bola cena tovaru s vymienenými podmienkami podľa písomnej zmluvy z
  13. júna
  14. Žalovaný faktúru vystavil bez právneho dôvodu a podľa dovolateľa tak neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ktorú by bolo možné započítať so žalovanou pohľadávkou žalobcu. Z uvedeného dovolateľ vyvodzoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu má spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci.
  15. Dovolací súd k ust. § 421 ods. 1 CSP zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je striktne limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom nastolenej právnej otázky. V danom prípade dovolateľ z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom tvrdí, že napadnutým rozsudkom došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, avšak nepredkladá žiadnu ním formulovanú právnu otázku, ktorá by mala základ v odklone od existujúcej judikatúry.
  16. Podstata argumentácie žalobcu, ktorú prezentoval v konaní pred súdmi nižších inštancií, ako aj v dovolaní, spočívala v jeho predpoklade o unesení svojho dôkazného bremena, o tom, že len on (žalobca) produkoval dôkazy preukazujúce, že látku neprevzal, ako aj to, že dokazovaním nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy a dohody o jej podstatných náležitostiach a vedľajších podmienkach. Dovolací súd poukazuje na to, že nie je oprávnený posudzovať a prehodnocovať procesne náležitým spôsobom zistený a ustálený skutkový stav zo strany súdov nižšej inštancie a zaoberať sa skutkovými otázkami. Súdy dospeli k záverom vyjadreným vo svojich rozhodnutiach na základe riadne vykonaného dokazovania, v súlade so zákonom stanoveným procesným postupom. Spochybňovanie výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových záverov, kritika hodnotenia vykonaných dôkazov alebo polemizovanie s odôvodnením rozhodnutia súdov oboch inštancií nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.
  17. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolacie námietky sa týkali vykonaného dokazovania, keď dovolateľ nesúhlasil so spôsobom vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie a následne odvolacím súdom. Z argumentov a námietok dovolateľa vyplývala jeho nespokojnosť s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy predkladá vlastnú konštrukciu predpokladov, z ktorých podľa neho mali konajúce súdy vychádzať, a hoci dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie, nenastolil žiadnu právnu otázku, pri riešení ktorej by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a následne malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci, pričom jeho námietky smerovali len proti výsledkom skutkových zistení súdov.
  18. Súd prvej inštancie ako i odvolací súd v štádiu dokazovania získavajú pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. V rámci tohto štádia sa skúma, či žalobca, ako strana (a žalovaný tu ako protistrana v rámci vznesenej kompenzačnej námietky), ktorá sa domáha určitého nároku, preukázala oprávnenosť nároku, a teda či v spore uniesla dôkazné bremeno. Výsledkom uvedeného štádia je hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, a to podľa jeho úvahy, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 CSP). Dovolací súd tak uzatvára, že otázka unesenia dôkazného bremena súvisí s vykonávaním a hodnotením dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.
  19. Podľa dovolateľa sa mal odvolací súd odkloniť od rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1MObdo/3/2017, sp. zn. 2Obdo/29/2012 a sp. zn. 2Obdo/62/2015, avšak na tieto žalobca dovolateľ poukázal bez akejkoľvek vlastnej právnej argumentácie k ich aplikácii na sporné konanie. Dovolací súd k dovolateľom uvádzaným rozhodnutiam najvyššieho súdu a k ich aplikácii na sporné konanie uvádza, že pri vymedzení dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nepostačuje označenie jednotlivých súdnych rozhodnutí (často aj nesúvisiacich s predmetom sporu), ale je povinnosťou dovolateľa zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry, určiť právny záver, ktorého (ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd.
  20. Dovolateľa vo vzťahu ku všetkým trom rozhodnutiam najvyššieho súdu, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť, len všeobecne konštatoval, že „ustálená judikatúra NS SR je založená na tom, že ústna kúpna zmluva vznikne medzi účastníkmi a jej uzavretie je preukázané, (keď) sa účastníci dohodli na podstatných náležitostiach.“ Pokiaľ dovolateľ poukazoval na rozhodnutie sp. zn. 1MObdo/3/2017, tu dovolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie v príslušnom registri Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je evidované, t. j. uvedené rozhodnutie pod sp. zn. 1MObdo/3/2017 neexistuje (pozn.: posledným rozhodnutím v reg. MObdo je sp. zn. 5MObdo/1/2016). K odklonu od rozhodnutia sp. zn. 2Obdo/29/2012 dovolací súd uvádza, že jeho predmetom bolo určenie vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu, pričom dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, nakoľko odvolacím súdom po opakovanom vykonaní dokazovania neboli bez pochybnosti zistené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/62/2015 sa týkalo situácie, keď žalobca sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy s príslušenstvom titulom uzavretej rámcovej zmluvy na dodávku náradia, pričom najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko dospel k záveru, že úlohou odvolacieho súdu bolo skutočnosti tvrdené sporovými stranami podriadiť pod hypotézu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ. Ani v jednom z v dovolaní označených prípadov teda nebolo možné identifikovať (v skutkovo a právne obdobnej veci) ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd napadnutým rozhodnutím odkloniť.
  21. Dovolací súd má ďalej za to, že dovolanie žalobcu vo svojej podstate predstavuje prípad, kedy dovolateľ tvrdí, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, a teda nejde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Pokiaľ sa námietky dovolateľa týkali vykonaného dokazovania, keďže žalobca nesúhlasil ani so spôsobom vyhodnotenia dôkazov súdmi nižšej inštancie a tiež pokiaľ z podaného dovolania vyplývala nespokojnosť dovolateľa s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu vo väzbe na ním predkladanú vlastnú konštrukciu predpokladov, z ktorých podľa neho mal odvolací súd vychádzať, tak uvedené nezodpovedá vymedzeniu dovolacích dôvodov v zmysle ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP.
  22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nebolo možné konštatovať prípustnosť dovolania z dôvodov nastolených dovolateľom v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. K prípustnosti dôvodov dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP
  23. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP podmieňuje prípustnosť dovolania kumuláciou dvoch predpokladov, a to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia konkrétnej otázky a zároveň, že táto právna otázka nebola vyriešená v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (III. ÚS 656/2021). Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z
  24. februára 2018). Otázka relevantná v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie môže byť teda dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.
  25. Dovolateľ však v dovolaní nevymedzil žiadnu právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a následne malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci. V dôsledku nevymedzenia právnej otázky neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. V tomto smere dovolací súd konštatuje, že v prípade absencie vymedzenia právnej otázky, najvyšší súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd. Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu s poukazom na ust. § 421 CSP nevymedzuje právnu otázku relevantnú z hľadiska odseku 1 písm. b/ tohto ustanovenia.
  26. Dovolací súd pre úplnosť k možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolacích dôvodov podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/27,28/2019, 6Cdo/13/2017 a 6Cdo/21/2017, v ktorých uviedol, že „...uplatnenie oboch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. Uvedeného názoru sa pridržiava aj vec prerokovávajúci senát najvyššieho súdu.
  27. Tiež dáva do pozornosti uznesenie ústavného súdu zo dňa
  28. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 416/2018, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu z
  29. apríla 2018, sp. zn. 5Obdo/22/2017, ako zjavne neopodstatnená, a v ktorom ústavný súd skonštatoval, že „mu nepatrí nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ závery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú zjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd nemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na základe prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať“. Zároveň poukazuje aj na záver vyslovený ústavným súdom v uznesení z
  30. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020, v zmysle ktorého „podľa názoru ústavného súdu už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej zovšeobecnenia“. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v dovolaní pritom ani predmetný atribút zovšeobecnenia nespĺňa.
  31. To, že sa súdy oboch inštancií nestotožnili s výkladom a názorom žalobcu (dovolateľa), nepredstavuje nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ ani c/. Dovolateľ v zásade len opakovane vznášal dôvody a námietky, ktoré už boli v konaní pred súdmi nižšej inštancie v tejto súvislosti vznesené, a s ktorými sa vo svojich rozhodnutiach súdy aj vysporiadali. Z obsahu dovolania je zrejmá len všeobecná nespokojnosť dovolateľa s vyvodením iných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií, pričom v dovolaní uviedol len všeobecnú charakteristiku nesprávnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a), b), resp. písm. c) CSP v spojení s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP.
  32. Dovolací súd len poznamenáva, že nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, akú právnu otázku, a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. Mohol by tým podsúvať strane sporu majúcej záujem na zvrátení výsledku konania pred nižšími súdmi (za cenu porušenia princípu rovnosti zbraní) svoje vlastné úvahy o tom, čo je pre rozhodnutie vo veci zásadné, pominúc na tomto mieste ďalšie riziko dezinterpretácie obsahu dovolania (vyloženia si dovolacím súdom nesprávne, správnosť ktorej právnej úvahy nižších súdov alebo niektorého z nich mal dovolateľ v úmysle namietať). (K tomu obdobne uznesenie najvyššieho súdu z
  33. augusta 2019, sp. zn. 4Obdo/43/2018, ktoré prešlo testom ústavnosti v zmysle uznesenia ústavného súdu zo
  34. októbra 2021, č. k. III. ÚS 555/2021-21).
  35. Dovolací súd teda konštatuje, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP, čo vylučuje uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a je naplnený dôvod pre odmietnutie dovolania

§ 447písm.

f) CSP.

  1. Odhliadnuc od uvedeného žiada sa dovolaciemu súdu na okraj dodať, že jeho pozornosti neušlo doloženie rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 22Cb/28/2016-1041, zo dňa
  2. februára 2020 (t. j. v dobe po vydaní tu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z
  3. novembra 2019), ktorým bola zamietnutá žaloba Bade Home s.r.o. proti TEXTILSERVIS, s.r.o. o zaplatenie peňažnej pohľadávky 18.880,- eur s prísl. (tu predstavujúcu predmet zastavenia časti konania Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/28/2016 o vzájomnej žalobe Bade Home s.r.o. proti TEXTILSERVIS, s.r.o.), za konštatovania absencie jednoznačného preukázania pasívnej legitimácie TEXTILSERVIS, s.r.o. ako dlžníka/kupujúceho z kúpnej zmluvy s predávajúcim Bade Home s.r.o. (faktúra č. 14/01/0001 z
  4. apríla 2014). K uvedenému je potrebné uviesť, že pochybnosti o pasívnej legitimácii tam žalovaného subjektu (TEXTILSERVIS, s.r.o., tu na strane žalobcu), vedúce k zamietnutiu žaloby, boli výsledkom dokazovania a autonómneho vyhodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie v tomto inom samostatne vedenom konaní. Uvedené nemá na závery prijaté v tu posudzovanom prípade priamy vplyv z hľadiska rovnako samostatne vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súdmi nižších inštancií. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie (Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 23Cb/28/2016) je zrejmé, že výsledok konania závisel aj od jeho priebehu a v konaní zvolených prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany strán (§ 149 CSP), vždy podľa toho, či išlo o preukazovanie žalobou uplatneného nároku a obrany proti nemu alebo o preukazovanie kompenzačného nároku (pôvodne v rámci protinávrhu) žalovaného a obrany žalobcu ako protistrany. Z uvedeného logicky a opodstatnene vychádzalo konštatovanie súdu o spočívaní dôkazného bremena na oboch stranách sporu. Tiež je podľa dovolacieho súdu potrebné zvýrazniť, že vzhľadom na kontradiktórnosť civilného sporového procesu súd prvej inštancie, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, prihliadal aj na spôsob a obsah uplatňovania vzájomných nárokov a obrany proti nim (tvrdení a dôkazov) produkovaných stranami v celom priebehu daného konania. To sa konkrétne na strane žalobcu (dovolateľa) týkalo jeho obrany voči uplatnenej pohľadávke žalovaného určenej na započítanie, pričom prvoinštančný súd (v ods.
  5. odôvodnenia svojho rozhodnutia) zreteľne uviedol, že „(ž)alobca v konaní nespochybňoval množstvo dodaného tovaru, spochybňoval iba skutočnosť, že kúpna cena dodaného tovaru bola už zaplatená, a preto žalobca nemal voči žalovanému žiadnu pohľadávku“. Odvolací súd v tejto súvislosti (v ods. 49.) zvýraznil, že „(b)ola to práve konateľka žalobcu, ktorá sa najskôr vyjadrila, že tovar prevzal žalobca, ale bol už vopred uhradený. V takom prípade bolo dôkazné bremeno na žalobcovi,...“ Aj preto súdy nižších inštancií v danej veci nepovažovali za dôvodnú a relevantnú neskoršiu obranu žalobcu proti kompenzačnej námietke žalovaného založenej na tvrdení, že medzi sporovými stranami k vzniku záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy nedošlo. Tak ako už bolo povedané vyššie, odvolací súd sa ku všetkým námietkam žalobcu, ktoré sú obsiahnuté aj v dovolaní, podrobne a náležite vyjadril (ods.
  6. až
  7. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Bližšiemu ozrejmeniu dôvodov napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom v rámci vecného prieskumu správnosti právneho posúdenia veci bráni vyššie konštatovaná neprípustnosť dovolania.
  8. Dovolací súd k procesnému postupu v dovolacom konaní považuje napokon za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní neprihliadal na obsah doplnenia dovolania žalobcu datovaného dňom
  9. júla 2020 (č. l. 800 spisu), doručeného súdu prvej inštancie dňa
  10. júla 2020, t. j. po uplynutí lehoty na podanie dovolania. [pozn.: z tohto písomného podania naviac vyplýva, že bolo podpísané dovolateľom (podpis konateľky) a v rozpore s ust. § 429 ods. 1 veta druhá CSP zjavne nebolo spísané splnomocneným advokátom dovolateľa]. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 434 CSP, podľa ktorého dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 427 ods. 1 prvá veta CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručený dňa
  11. januára 2020, preto koniec zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle ust. § 427 ods. 1 CSP mal pripadnúť na
  12. marca 2020, avšak podľa zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia
  13. marca 2020, došlo k prerušeniu plynutia tejto lehoty do
  14. apríla 2020, čím koniec lehoty pripadol na
  15. mája 2020 (deň pracovného pokoja) a podľa pravidiel o počítaní procesných lehôt (§ 121 CSP) s posunom konca lehoty na podanie dovolania na najbližší pracovný deň, t. j. pondelok
  16. mája
  17. Pokiaľ teda samotné dovolanie žalobcu z
  18. apríla 2020 (č. l. 728 a nasl. spisu) bolo podané včas, v uvedenej, zákonom č. 62/2020 Z. z. modifikovanej dovolacej lehote, toto konštatovanie nemožno vztiahnuť na doplnenie dovolania v podaní datovanom
  19. júla
  21. Ďalej dovolací súd uvádza, že rovnako nemohol prihliadnuť na podanie zo dňa
  22. februára 2022, podpísané konateľkou žalobcu, ktoré sa týkalo návrhu na prerušenie konania (t.j. vrátane prebiehajúceho dovolacieho konania) do skončenia presne neidentifikovaného konania súvisiaceho s trestným oznámením z
  23. júla 2021 adresovaným žalobcom, resp. Darinou Szabovou, na Generálnu prokuratúru SR, pričom z podania bolo zjavné, že ho nespísal advokát splnomocnený na zastupovanie žalobcu v dovolacom konaní. Takéto podanie nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 429 ods. 1 druhá veta CSP, podľa ktorého dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Ide o súčasť povinného zastúpenia dovolateľa advokátom v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 prvá veta CSP). O tom bol žalobca riadne poučený v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu. Keďže návrh na prerušenie konania nemožno považovať za podanie vo veci samej, a keďže nebolo spísané advokátom zastupujúcim dovolateľa, potom dovolací súd za primeranej aplikácie ust. § 128 ods. 3 CSP a § 436 ods. 1 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP nemohol na také podanie prihliadnuť a teda ani o procesnom návrhu v ňom obsiahnutom rozhodnúť.
  24. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
  25. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  26. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.